Stav mediálnej výchovy na slovenských školách

Medzinárodné centrum pre mediálnu gramotnosť IMEC pri FMK UCM zrealizovalo výskum v rokoch 2011-2012 zameraný na zmapovanie súčasného stavu v oblasti začleňovania mediálnej výchovy do vzdelávania na slovenských základných a stredných školách.  

STREDNÉ ŠKOLY

Výskumná vzorka:

Výskumnú vzorku tvoril základný súbor 753 slovenských gymnázií a stredných odborných škôl (ďalej len SOŠ) z 8 krajov a vyšších územných celkov a 79 okresov podľa zoznamu dostupného na internetovej stránke Ústavu informácií a prognóz školstva http://www.uips.sk/registre/zoznamy-skol-sz-v-exceli.

Informácie bolo následne možné získať celkovo o 632 stredných školách (ide o školy, ktoré sa do výskumu zapojili). Stav mediálnej výchovy na 122 školách nebolo možné zistiť z dôvodu neposkytnutia údajov zo strany škôl, resp. nedostupnosti údajov (na internetových stránkach škôl sa nenachádzali učebné plány, resp. školské vzdelávacie programy). Výskumné výsledky pokrývajú 84 % všetkých slovenských gymnázií a SOŠ. 

Výsledky výskumu a ich interpretácia 

Graf č. 1 prezentuje rozloženie škôl zapojených do výskumu podľa početnosti podľa jednotlivých krajov Slovenska. Najviac škôl 115 bolo z prešovského kraja, nasledoval banskobystrický kraj s 89 strednými školami a nitriansky kraj s 88 školami.

Graf č.1

Z celkového počtu škôl, ktoré tvorilo výskumnú vzorku  bolo 210 gymnázií so štvorročným, osemročným a kombinovaným štúdiom, 412 SOŠ a 10 konzervatórií (spolu 632 škôl). Graf č. 2 zobrazuje percentuálne zastúpenie škôl podľa druhu.  Graf č.2

V súvislosti so skúmaním miery zastúpenia  mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na stredných školách v rámci skúmanej vzorky sme zistili  že mediálna výchova sa vyučuje celkovo na 362 stredných školách na Slovensku, čo predstavuje 57 %  škôl zapojených do výskumu. Z dotazníkového prieskumu a z analýzy základných pedagogických dokumentov vyplýva, že  na 270 školách, čo predstavuje 43 %  škôl zapojených do výskumu sa mediálna výchova nevyučuje v žiadnej forme (graf. č. 3). Graf č. 3

Zo zistení vyplýva, že z celkového počtu gymnázií zapojených do výskumu sa mediálna výchova vyučuje na 78 % a na 22 % gymnázií sa nevyučuje (graf. č. 4).
Graf č. 4

Z celkového počtu SOŠ zapojených do výskumu sa podľa výsledkov mediálna výchova vyučuje na 48 % a na 52 % SOŠ sa nevyučuje (graf. č. 5). V prípade 10 konzervatórií, ktoré sa zúčastnili na výskume len 2 z nich majú mediálnu výchovu začlenenú v obsahu vzdelávania a na 8 z nich sa podľa zistení mediálna výchova nevyučuje (grafické znázornenie v prípade konzervatórií neuvádzame nakoľko išlo o nízky počet škôl zapojených do výskumu). [1]

Graf č. 5

Zistili sme, že vo všetkých krajoch Slovenska je celkovo vyšší počet škôl kde majú mediálnu výchovu začlenenú v obsahu vzdelávania ako počet škôl, kde sa mediálna výchova v obsahu vzdelávania nenachádza s výnimkou nitrianskeho a prešovského kraja.
Graf. č. 6

V týchto krajoch je počet škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje celkovo nižší ako počet škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje (pomer 32 : 56 v nitrianskom kraji a 49 : 66 v prešovskom kraji) (graf. č. 6).

Z výsledkov ďalej vyplýva, že najviac sa vyučuje mediálna výchova v bratislavskom kraji celkovo na 59 školách a v banskobystrickom kraji na 52 školách. Najmenej sa vyučuje mediálna výchova v nitrianskom kraji (celkovo na 32 školách).

Pri porovnávaní zastúpenia mediálnej výchovy na gymnáziách v krajoch Slovenska (graf č. 7) sme zistili, že vo všetkých prípadoch sú počty škôl v krajoch, kde sa mediálna výchova vyučuje výrazne vyššie v porovnaní s počtami škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje. Tesné rozdiely sme zaznamenali len v prípade nitrianskeho kraja.
Graf. č. 7

Pri skúmaní rovnakého problému na SOŠ sme zistili, že v troch krajoch Slovenska (bratislavskom, trnavskom, trenčianskom) výraznejšie prevládajú počty škôl kde sa mediálna výchova vyučuje ako nevyučuje. V dvoch krajoch Slovenska je výrazne vyšší počet škôl, kde sa mediálna výchova nevyučuje v porovnaní s počtami škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje. Išlo o prípad nitrianskeho kraja (pomer 41 : 16) a prešovského kraja (pomer 54 : 23) . V prípade žilinského, banskobystrického a košického kraja boli rozdiely medzi školami menšie (o 1-2 školy) v neprospech škôl, kde sa mediálna výchova vyučuje (graf č. 8).
Graf. č. 8

Z celkových zistených výsledkov vyplýva, že na takmer polovici škôl (43 %) zapojených do výskumu sa mediálna výchova nevyučuje v žiadnej forme. Výsledky tiež dokazujú výraznejšie rozdiely v realizácii mediálnej výchovy medzi jednotlivými krajmi Slovenska a jednotlivými druhmi stredných škôl.

Rozdiely v prípade zistených údajov za celé Slovensko však nie sú výrazné. Podľa zistení takmer polovica stredných odborných škôl – 48 %  mediálnu výchovu v súčasnosti už má vymedzenú v obsahu vzdelávania, čo je pozitívne, je však zrejmé, že väčšina SOŠ – 52 % (čo sa prejavilo špeciálne v prešovskom a nitrianskom kraji) nereflektuje potrebu začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania ani v minimálnej miere (ako ich k tomu zaväzuje platná pedagogická dokumentácia. Prekvapivý údaj je, že až na 22 % z gymnázií zapojených do výskumu sa mediálna výchova nevyučuje,  nakoľko je ako sme uviedli  od roku 2008 na tomto druhu škôl povinnou súčasťou obsahu vzdelávania.

Ďalším cieľom výskumu bolo zistiť prevládajúcu formu výučby mediálnej výchovy na stredných školách. Zo zistených výsledkov vyplýva, že 54 % všetkých škôl zapojených do výskumu vyučuje mediálnu výchovu ako súčasť iných učebných predmetov, 10 %  ju vyučuje ako samostatný predmet, 22 % realizuje projekt z mediálnej výchovy (zahrňuje aktivity škôl ako napríklad tvorba školského časopisu, školského webu a ďalšie). Inú formu ako napr. návštevu novinára v škole, študentov v médiu, premietanie filmu s besedou a ďalšie označilo 14 % škôl (graf č. 9). Zároveň sme zistili, že školy väčšinou realizujú mediálnu výchovu v kombinácii viacerých foriem.
Graf. č. 9

Graf. č. 10 demonštruje rôzne formy realizácie mediálnej výchovy  na gymnáziách a graf č. 11 na SOŠ v rámci jednotlivých krajov Slovenska. Za zaujímavé zistenia považujeme, že školy v niektorých krajoch výraznejšie uplatňujú  projektové resp. iné formy výučby mediálnej výchovy. Je to v prípade gymnázií v bratislavskom, prešovskom a banskobystrickom kraji.
Graf č. 10

Graf č. 11

Z dosiahnutých výsledkov tiež vyplýva, že stredné školy integrujú mediálnu výchovu v prevažnej miere do učebných predmetov, resp. vzdelávacích oblastí slovenský jazyk a literatúra (celkovo 156 škôl), občianska výchova, resp. náuka o spoločnosti (celkovo 153 škôl), etika (celkovo 121 škôl) a umenie a kultúra (celkovo 103 škôl). (graf č. 16)
Graf č. 16

Ďalej sme skúmali mieru kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy na slovenských stredných školách. Za mieru kvalifikovanosti sme považovali pokiaľ učiteľ absolvoval aspoň jednu z nasledovných foriem vzdelávania:

a)        akreditovanú formu vzdelávania

b)        tréning učiteľov

c)      krátkodobý kurz vzdelávania.

Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že celkovo len malé percento škôl 10 % (60 škôl) uviedlo, že ich učitelia absolvovali nejakú formu vzdelávania. Len zástupcovia nízkeho počtu škôl uviedli i rozsah vzdelávacej formy, resp. inštitúciu v rámci ktorej vzdelávanie absolvovali. Na 7. školách uviedli učitelia vzdelávanie v rozsahu do 10 hodín, na 8. školách od 10 – 50 hodín, na 4. školách od 51 – 100 hodín a na 11. nad 100 hodín. Zo vzdelávacích inštitúcií, kde učitelia absolvovali vzdelávanie to bola najmä FMK UCM v Trnave a Metodicko-pedagogické centrá v rámci vyššie uvedených vzdelávacích programov.

Graf č. 16

ZÁKLADNÉ ŠKOLY

Výskumná vzorka:

Výskumnú vzorku tvoril súbor 660 slovenských základných škôl podľa výberových znakov: sídlo školy (z 8. krajov a vyšších územných celkov a 79. okresov), veľkosť sídla (základné rozlíšenie: mesto, obec, podrobné rozlíšenie: krajské mesto, okresné mesto, mesto, obec nad 1000 obyvateľov a obec do 1000 obyvateľov) a druh školy (verejná, cirkevná a súkromná škola).[2] Celkový počet základných škôl na Slovensku bol podľa zoznamu škôl, zverejneného Ústavom informácií a prognóz školstva 2202. Z uvedeného počtu sa do výskumu reálne zapojilo a teda výskum sa realizoval na 567 základných škôl.[3]  Stav mediálnej výchovy na 93 školách nebolo možné zistiť z dôvodu neposkytnutia údajov zo strany škôl resp. nedostupnosti údajov (na internetových stránkach škôl sa nenachádzali učebné plány či  školské vzdelávacie programy). Výskum pokrýva 26 % všetkých základných škôl na Slovensku a svojou povahou je reprezentatívny.

3 Výsledky výskumu a ich interpretácia

Graf č. 1 prezentuje rozloženie škôl zapojených do výskumu podľa početnosti podľa jednotlivých krajov Slovenska.

Graf č. 1

Z celkového počtu základných škôl, ktoré tvorilo výskumnú vzorku  bolo  461 verejných, 75 cirkevných a 31 súkromných škôl. Graf č. 2 zobrazuje percentuálne zastúpenie škôl podľa druhu.

Graf č. 2

V súvislosti so skúmaním miery zastúpenia  mediálnej výchovy v obsahu vzdelávania na základných školách v rámci skúmanej vzorky sme zistili,  že mediálna výchova sa vyučuje celkovo na 430 základných školách, čo predstavuje 76 %  škôl zapojených do výskumu. Z dotazníkového prieskumu a z analýzy základných pedagogických dokumentov vyplýva, že  na 137 školách, čo predstavuje 24  %  škôl zapojených do výskumu sa mediálna výchova nevyučuje v žiadnej forme (graf č. 3).

Graf  č. 3

Zo zistení ďalej vyplýva, že z celkového počtu verejných škôl zapojených do výskumu sa mediálna výchova vyučuje na 345 verejných školách (75 %) a na 116 (25 %) verejných školách sa nevyučuje (graf. č. 4). Mediálna výchova sa zároveň vyučuje  na 58 (78 %) cirkevných školách a nevyučuje sa na 17 (22 %) cirkevných školách (graf č. 5). Z celkového počtu súkromných škôl je to 27 (87 %) súkromných škôl kde sa mediálna výchova vyučuje a 4 (13 %) kde sa nevyučuje (graf č. 6).

Graf č. 4

Graf č. 5

Graf č. 6

Graf č. 7

Graf č. 8

Graf č. 9

Graf č. 10

Rovnako sme zisťovali preferenciu formy výučby mediálnej výchovy na jednotlivých druhoch škôl.

Graf č. 11

Graf č. 12

Graf č. 13

Zaujímavý je vysoký výskyt projektovej formy výučby na základných školách,  ktorá má podobu tvorby školského časopisu, rádia resp. televízie či školského webu. Z celkového počtu škôl uviedlo až  255 škôl, že využívajú danú formu vo výučbe mediálnej výchovy. Tvorbu časopisu uviedlo spolu 216 škôl (62%), televízie resp. rádia 53 škôl (15%), školskú webstránku 56 škôl (16%). Do kategórie iné, ktorú udalo 26 škôl (7%) spadá napr. návšteva novinára v škole, návšteva študentov v médiu, premietanie filmu s besedou. Viď graf č. 14 a 15. Najviac školských časopisov majú v prešovskom kraji 49. Z výsledkov tiež vyplýva, že z celkového počtu škôl sa až na 89 základných školách vyučuje mediálna výchova ako samostatný predmet či krúžok.

Graf č. 14

Graf č. 15

Zo zistení tiež vyplýva, že základné školy  integrujú mediálnu výchovu v prevažnej miere do učebných predmetov, resp. vzdelávacích oblastí slovenský jazyk a literatúra (259 škôl), informatika (179 škôl), občianska výchova (140 škôl), etika (123 škôl) a umenie a kultúra (123 škôl) (graf č. 16). Problematické je, že pomerne nízke percento škôl uvádzalo konkrétne témy mediálnej výchovy, čo môže súvisieť s tým, že odpovedali väšinou riaditelia škôl, ktorí obsah výučby nepoznali, resp. neochotou odpovedať či s neznalosťou problému mediálnej výchovy. Po  analýze uvádzaných tém sme totiž zistili, že sa tam nachádzalo aj množstvo tém, ktoré nespadajú do problematiky mediálnej výchovy  ale mediálnej didaktiky. Z relevantných tém to boli v rámci jednotlivých predmetov napríklad:

SJ – číanie s porozumením, televízne a rozhlasové žanre, médiá a indentita, mediálne produkty

UaK – praktická práca s médiami, reklama – tvorba, etika reklamy, vnímanie umenia, emócie v umení

Etika – hodnoty, etika médií

Informatika – praktické zručnosti, bezpečné používanie internetu

DEJ – historický vývoj médií

Občianska výchova – voľný čas a média, edukatívne relácie pre deti a mládež

Náboženstvo – hodnoty v médiách.

Graf č. 16

Ďalej sme skúmali mieru kvalifikovanosti učiteľov z mediálnej výchovy na slovenských stredných školách. Za mieru kvalifikovanosti sme považovali pokiaľ učiteľ absolvoval aspoň jednu z nasledovných foriem vzdelávania:

d)        akreditovanú formu vzdelávania

e)        tréning učiteľov

f)       krátkodobý kurz vzdelávania.

Z dosiahnutých výsledkov vyplýva, že celkovo len malé percento škôl 7 % (60 škôl) uviedlo, že ich učitelia absolvovali nejakú formu vzdelávania. 3% uviedli akreditovanú formu vzdelávania a 3% krátkodobú formu vzdelávania resp. 1%  formu tréningu  (graf č. 17).

Len zástupcovia nízkeho počtu škôl uviedli i rozsah vzdelávacej formy, resp. inštitúciu v rámci ktorej vzdelávanie absolvovali. Zo vzdelávacích inštitúcií, kde učitelia absolvovali vzdelávanie to boli najmä Metodicko – pedagogicke centrum v Prešove, Banskej Bystrici a Bratislave, Fakulta masmediálnej komunikacie UCM v Trnave, Orange Slovensko alebo školy uviedli, že ich učitelia sú bývalí pracovníci médií.

Graf č. 17

Správa na stiahnutie: STAV MEDIÁLNEJ VÝCHOVY NA SLOVENSKÝCH ŠKOLÁCH_final

PhDr. Viera Kačinová, PhD. – Mgr. Viktória Kolčáková