Alexej von Jawlensky: Portrét pani Ľuboščinskej. 1930. Olej, 34 x 26,7 cm.
Zakúpené do zbierok GMB v r. 2005 z pozostalosti Jána Albrechta.
V minulom roku sa podarilo do zbierkových fondov Galérie mesta Bratislavy zakúpiť, okrem iných, aj 16 významných obrazov a kresieb z pozostalosti Jána Albrechta. Sú medzi nimi diela takých autorov, ako Jawlensky, Janos Vaszary, Oskar Kokoschka, zo slovenských Ester Šimerová, Vincent Hložník či Mikuláš Galanda Pripomeňme si, že tento významný stredoeurópsky intelektuál (1919 – 1996) bol synom skladateľa Alexandra Albrechta. Študoval husle na konzervatóriu, neskôr violu na VŠMU v Bratislave. Založil a dlhé roky viedol súbor starej hudby Musica aeterna. Popri bohatej hudobnej editorskej činnosti publikoval aj eseje o výtvarnom umení. Bol autorom knižných publikácií Podoby a premeny barokovej hudby, Eseje o umení a Duchovný svet krásy (vyšla aj v nemeckom a anglickom preklade).
Dom Jána Albrechta na Kapitulskej ulici 1 v Bratislave bol dlhé roky miestom stretávania sa európskych intelektuálov. Medzi hostí patril okrem iných aj jeho bratranec Thomas Messer, dlhoročný riaditeľ Guggenheimovho múzea v New Yorku. Práve on mal stále záujem zakúpiť do zbierok tohto múzea Jawlenského portrét pani Ľuboščinskej. Ján Albrecht ho však nikdy nepredal. Vo svojej knihe Spomienky Bratislavského hudobníka o tomto obraze píše: Celkom bez vlastnej zásluhy som dostal prostredníctvom Igumnova a jeho blízkych príbuzných Ľuboščinských obraz od Alexeja Jawlenského, ktorý namaľoval v Piešťanoch pre Ľuboščinských; pani Ľuboščinská ho však nechcela, bála sa, aby si niekto nemyslel, že naozaj tak vyzerala. Bol to totiž jej portrét. Manželia, ba ani môj priateľ Jura Igumnov už nie sú medzi živými. Bol to oveľa väčší dar, ako si mysleli, ale domnievam sa, že obraz do istej miery oprávnene prešiel do mojich rúk. Nedávno som nadviazal spojenie s Jawlenského vnučkou, ktorá žije vo Švajčiarsku – ešte v poslednej chvíli zaradila môj obraz do svojho katalógu (č.1345a).“
Alexej von Jawlensky (1864-1941) sa narodil v Suslove, zomrel vo Wiesbadene. Od roku 1889 študoval v Moskve na Akadémií u Repina, od roku 1896 v Mníchove u Antona Azbeho. V roku 1909 zakladá spolu s Kandinským, Kubínom, Münterovou a ďalšími združenie Blauer Reiter. V roku 1924 vstupuje spolu Kandinským, Kleeom, a s Feiningerom do skupiny Štyria modrí. Portrét pani Ľuboščinskej patrí do obdobia jeho abstraktných hláv od konca 20. rokov, kedy je ľudská tvár jedinou témou jeho obrazov, v ktorých ho zaujíma základná architektúra tváre v podobe krížu vytvoreného oblúkmi obočia, očí, nosa a brady, ako dielo presiaknuté hlbokou mystickou zbožnosťou.
Ivan Jančár
riaditeľ GMB, kustód zbierky súčasnej grafiky
Rubriku “Glosár umenia” Vám prináša Galéria mesta Bratislavy
Zdroj: GMB
