5.1 C
Bratislava
piatok, 29. marca 2024

František MALÝ – Štrbské pleso

Najčítanejšie

GMB-Frantisek Maly-Strbske plesoFrantišek Malý, Štrbské pleso 1933

Proveniencia: Maľba Štrbské pleso sa dostala do zbierok GMB v roku 1969 nákupom od súkromného majiteľa.
Údaje o maľbe: plátno, olej, 50 x 37 cm, značené vľavo dole: „F. Malý 33“, inv. číslo: A 3409
Maľbu reštaurovala Katarína Schnitzerová, akad. mal. v roku 1997.

Po absolvovaní textilnej školy v Ústí nad Orlicí a pražskej Umeleckopriemyselnej školy (prof. F. Kysela) František Malý pôsobil od roku 1921 ako vedúci návrhár gobelínových dielní Spoločnosti umeleckého priemyslu (SUP) v Bratislave a dielní Detvy v Bratislave (1926 – 1933). Zároveň externe vyučoval na Škole umeleckých remesiel (ŠUR) v Bratislave, od roku 1934 bol riadne menovaným profesorom. V roku 1939 sa musel vrátiť do Brna, kde až do svojej smrti pôsobil ako pedagóg na ŠUR v Brne a ako textilný návrhár i scénický výtvarník.

Jeho spoločná výstava s Imrom Weinerom-Kráľom v Bratislave v roku 1936 ohlasovala definitívny nástup surrealizmu v slovenskom maliarstve. Získal viacero ocenení na výstavách textilu v Paríži, Barcelone a Liège (Grand Prix), bol členom Umeleckej besedy slovenskej (UBS), Skupiny výtvarných umělců v Brne, Spolku výtvarných umělců (SVU) Aleš v Brne, Bloku (Blok slovenských výtvarných umelcov) a Zväzu československých výtvarných umelcov (ZČSVU). František Malý na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, ktorá presadzovala pedagogické princípy Bauhausu, viedol textilné oddelenie, a tak výrazným spôsobom prispel k formovaniu mladej generácie slovenskej moderny. Práve tu sa začal venovať maliarstvu, ktoré postupne nadobúdalo v jeho umeleckom programe na význame. Po kubistických a konštruktívnych experimentoch si vytvoril pregnantný poetický jazyk zakladajúci sa na výtvarných asociáciách, v ktorom sa prelínali prvky reality s predstavami zasadenými do neidentifikovateľného ireálneho priestoru. Tento spôsob prenášal aj do svojej textilnej tvorby. Imaginatívna poloha surrealistickej estetiky však neopustila rámec kontrolovanej oblasti foriem a tvarov. Kultivované tvaroslovie jeho malieb zdôrazňuje formálne štruktúry prvkov a posilňuje kompozičné rozloženie diela.

Malý sa nikdy nezriekol dešifrovateľnosti predmetu maľby a štylizácie dotváranej netradičným zmyslom pre dekoratívnosť. Realitu využíval ako východisko, ale vo svojich dielach ju pretváral podľa svojich vízií, predstáv a pocitov. V maľbe Štrbské pleso z roku 1933 sa naplno prejavuje prítomnosť stôp po prírodných štruktúrach. Kombinácia náznakovitých foriem, vertikál a neurčitých väčších škvŕn, umiestnených v neutrálnom priestore šedého pozadia zimných a hmlistých nálad, vyvoláva pocit zamrznutého popraskaného jazera obklopeného veľhorami a vodopádmi. Táto básnická interpretácia v podstate naturalistického motívu však narába s v podvedomí hlbšie zakoreneným a surrealizmu blízkym obrazovým jazykom založeným na asociácii a spájaní tvarov a predmetov do nových súvislostí.

Zsófia Kiss-Szemán
kurátorka zbierky umenia 20. storočia

Rubriku  “Glosár umenia”  Vám prináša Galéria mesta Bratislavy

 

Literatúra: LYSKOVÁ, Eliška – KUSÁKOVÁ-KNOZOVÁ, Helena: František Malý. Katalóg. Dům pánů z Kunštátu, Brno, 1980; PETERAJOVÁ, Ľudmila: František Malý – Imro Weiner-Kráľ. Obrazy – Kresby – Grafika. Katalóg. Výstavná sieň Domu kultúry, 1972; ŠEFČÁKOVÁ, Eva: František Malý. Katalóg. SNG, Bratislava, 1967; KUSÁKOVÁ-KNOZOVÁ, Helena: František Malý. Katalóg. Galerie Dílo, Jihlava, 1966; KUSÁKOVÁ-KNOZOVÁ, Helena: František Malý. Katalóg. Dům pánů z Kunštátu, Brno, 1965; RABAN, Josef: František Malý. Katalóg. Uměleckoprůmyslové museum, Brno, 1960; SVRČEK, J. B.: František Malý. Katalóg. Dům umění města Brna, Brno, 1958; RENČ, V.: František Malý. Katalóg. Galerie J. R. Vilímka, Praha, 1943; SVRČEK, J. B.: František Malý a Imro Weiner. Katalóg. Galerie Skupiny výtvarných umělců, Brno, 1936.

Ďalšie články

Aktuálne