(angl. film genres, nem. e Filmgenren) – skupina filmových diel, ktoré majú spoločné námetové, kompozičné alebo formálne znaky. Filmové žánre sa delia na žánre hraného filmu (western, thriller, horror, film noir, akčný film a pod.) a žánre dokumentárneho filmu (spravodajský, publicistický, propagandistický, reklamný, cestopisný film a pod.). To, o aký filmový žáner, pri danom filmovom dieleide, rozoznávajú diváci na základe vonkajších prvkov, ktoré má toto dielo spoločné s inými filmami. Filmy nevznikajú na základe vopred definovaných žánrových šablón, pretože tieto šablóny, prvky spoločné viacerým filmom, je možné izolovať až z nakrútených filmov. Filmové žánre sú skôr systémy očakávaní a konvencií, ktoré cirkulujú medzi filmovým priemyslom, filmovými dielami a filmovými divákmi. Pracujú s predporozumením publika, určitej predošlej skúsenosti divákov s nejakými filmami. Toto predporozumenie je potom predpokladom očakávania. S istým diváckym očakávaním sa pri výrobe filmu vždy počíta, poskytuje tvorcom možnosti ako udržať pozornosť publika. (Price, 1998, s. 277-278)
Filmové žánre kontrolujú naratívny proces vo filmovom diele, pomocou vzorcov podobnosti a odlišnosti zaručujú súdržnosť diela a jeho dôveryhodnosť. Jednotlivé filmové diela sa musia od daného filmového žánru dostatočne odlišovať, aby boli pre diváka zaujímavé, ale potrebujú si zachovať základné znaky podobnosti s inými dielami toho istého druhu. Filmové žánre usporadúvajú proces rozprávania vo filme, konkrétnymi prvkami ho regulujú a usmerňujú, aby divák filmu uveril a bol zvedavý na to, ako sa bude príbeh ďalej vyvíjať. Filmový žáner predpokladá opakované a systematické riešenie podobných problémov prostredníctvom príbehu vo viacerých filmových dielach. (Barker, 2006, s. 205)Žánre sa časom vyvíjajú. Relatívne novým filmovým žánrom hraného filmu je napríklad mystery, ktorý reprezentuje tvorba M. Nighta Shyamalana (1970). Niektoré žánre postupne upadli (western), iné stúpajú na popularite (fantasy od 80. rokov minulého storočia), ďalšie, ktoré stratili publikum, prežívajú v súčasnosti renesanciu (horror). Od polovice 70. rokov 20. storočia dochádza k rozostreniu hraníc žánrov a ich miešaniu, čo súvisí s nástupom postmodernizmu vo filme. Typickým príkladom sú filmy Davida Lyncha (1946) alebo Quentina Tarantina (1963). Iným novým filmovým žánrom je dokumentárna fikcia alebo mystifikácia, ktorá sa nachádza na hranici dokumentárneho a hraného filmu. Vymyslené udalosti sú v tomto druhu filmov nakrútené v dokumentárnom kóde zobrazenia (Rok ďábla, 2002).
Slovník mediálnej komunikácie zostavil IMEC.
Viac, nielen o mediálnych pojmoch si môžete prečítať na www.medialnavychova.sk
Použitá literatúra:
BLECH, Richard a kol. Encyklopédia filmu. Bratislava : Obzor, 1993.BARKER, Chris. Slovník kulturálních studií. Praha : Portál, 2006.PRICE, Stuart. Media Studies. Edinburg : Longman, 1998.NOVOTNÝ, David Jan: Chcete psát scénář? I. Základy dramaturgie II. Žánry v hraném filmu. Praha : FAMU, 2000.
KRATOCHVÍL, Miloš V. – DVOŘÁK, František A. Jak psát hry pro film a televizi. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1972.
