Kultúrny život v metropole východného Slovenska je od 27. septembra 2013 bohatší o pozoruhodné dielo, ktoré sa zrodilo v Štátnom divadle Košice. Baletný súbor uviedol vo svetovej premiére balet ChaOtica z dielne renomovaného choreografa Pála Frenáka.
V Košiciach ešte poriadne neutíchli vášne z Pochodu za život a baletný súbor uviedol do života svoje nové dieťa: balet ChaOtica – dielo, ktoré skúma postavenie jedinca v spoločnosti, vzťah muža a ženy, vyzdvihuje jedinečnosť každého človeka, neodsudzuje inakosť, ukazuje skryté i odhalené vášne, vnútorné rozpory, samotu, lásku i nenávisť, smútok i radosť, ale najmä túžbu každého človeka žiť „po svojom“. ChaOtica nie je receptom na život, ukazuje ľudský život s jeho všetkými pozitívnymi i negatívnymi stránkami. ChaOtica je malá dokumentárna sonda o nás zakódovaná v špecifickom pohybovom slovníku súčasného javiskového prejavu.
ChaOtica sa zrodila z iniciatívy riaditeľa baletného súboru Andriia Sukhanova, ktorý túžil priniesť do Košíc závan svetového moderného tanca. K vytvoreniu pôvodného diela oslovil choreografa maďarského pôvodu, ktorý je známy najmä svojou nekonvečnosťou, originálnym tanečným prejavom a veľmi realistickým pohľadom zameraným na konanie človeka. Choreograf, režisér i návrhár scény a kostýmov v jednej osobe Pál Frenák vytvoril pre košický baletný súbor dielo na mieru. Nezaprel však svoj osobitý tanečný štýl a doslova zbavil tanečníkov klasickej strnulosti.
Pred očami divákov sa na bielej šikmine odohrávajú choreografické fragmenty rôznych skupín tanečníkov pôsobiacich na prvý pohľad chaoticky. Časom divák dospeje k záveru, že každý chaos je založený na istom poriadku a do popredia sa dostávajú individuality jednotlivých tanečníkov a to napriek tomu, že symbioticky splývajú v pohybe s ostatnými. Z môjho pohľadu išlo o krásny filozofický moment ukazujúci, že napriek našim odlišnostiam spoločne tvarujeme kvalitu nášho života, naše okolie, našu planétu. Zo zhluku tanečníc oblečených za nevesty sa stáva skupina dravých žien, ktorá sa začne miešať so svojim protipólom- tanečníkmi mužmi. Choreografická kresba je síce jednoduchá, ale nie chudobná. Prvkový materiál sa opakuje až s matematickou presnosťou pripomínajúcou princípy Cunnighama, prevažú grand rond de jambe, kontrakcie v hrudnej oblasti a uvoľnené port de bras. Z chaosu ChaOticy vystupuje do popredia muž a žena v duete, ktoré odráža realitu manželského vzťahu so všetkou svojou vášňou, žiarlivosťou, láskou i hnevom. Interpreti Eva Sklyarová so svojim manželom Maksymom Sklyarom predviedli pohybové i emocionálne majstrovstvo.Nenásilný a prirodzený pohyb doplnili naturalistickým prejavom, a na chvíľu som zaváhala, či to hrajú, alebo tancujú samých seba. Lyricko dramatické dueto sa v predstavení zopakovalo ešte raz. Nový rozmer tej istej choreografii dali Vasyl Sevastyanov a Ivan Shekhautsou. Priatelia, milenci, kolegovia? Frenák položil otázku, na ktorú si každý divák musí zodpovedať sám. Ivan Shekhautsou svoj talent dokonale rozvinul v sóle, ktoré som si nazvala „Narcis“. Plastika rafinovane nasvieteného tela pôsobila vyzývavo i nedotknuteľne. Sólistovi sa podarilo využiť zmenu svetelnej nálady na scéne a doslova pritiahnuť pozornosť publika. Opozíciou zraniteľnému mužovi bolo silné ženské duo odeté v pánskych košeliach. Katarína Frigová a Adriana Vrbová priniesli na javisko sex appeal, pohŕdavé a flegmatické pohľady. Inú polohu ženy predviedla Elena Chetvernya v úlohe akejsi bábiky. Metafora oddanej ženy, manželky bez vlastného názoru, alebo len tolerantná partnerka interpretke veľmi pristala. Choreograf nezabudol vsunúť do svojho baletu aj posunkovú reč (jeho rodičia boli hluchonemí). V rytme piesne, ktorú štýlom karaoke predviedol klaun (Kostiantyn Brandler), nastúpila na scénu celá plejáda ženského ansáblu vo večerných šatách a naivne milým spôsobom (a posunkovou rečou) divákom v skratke povedali, že najdôležitejšia je láska. V závere piesne sa k nim pripojili aj ich mužskí kolegovia, čím na scéne vznikol akýsi gýčový obraz šťastných ľudí. Odkaz na klasický balet sme našli v pas de cinq (Peter Rolik,Ivan Shekhautsou, Tomáš Harvan, Yuliya Chemitova, Ami Fujikawa). Tanečnice, oblečené v bielych tutu, spolu so svojimi partnermi predviedli škálu technicky náročných prvkov partnerského tanca. V momente, keď sa zdá, že chaos Chaoticy začíname chápať, scénu opäť ovládne zmätok v podobe vystúpenia celého súboru v svižnom tempe. Medzi pobehujúcimi tanečníkmi sa v intimite jednotlivých tanečných dúší vynárajú siluety mladého páru. Na horizonte, na vrchole šikminy vidíme nahú postavu ženy (Liudmila Vasylyeva Kolimečkov) a v spodnej časti scény obrysy mužského tela (Peter Rolik). V slabnúcom svetle vnímame len svalnatú postavu tanečníka, ktorý sa animálnym spôsobom blíži k zmyselnému ženskému telu, aby spolu splynuli v romantickom milovaní. Erotickú atmosféru tejto scény tvorí najmä choreografia, prirodzenú nahotu vnímame skôr podvedome.
Pál Frenák priniesol do Košíc trochu avangardy, množstvo otázok, u nás nezvyčajný pohľad na tanečné divadlo i kus filozofie. Napriek tomu, že toto dielo nepatrí k jeho najkontraverznejších, provokuje, búra bariéry, bojuje proti predsudkom. A aj keď na Hlavnej ulici počuť prízemné pokriky neonacistov, skrývajúcich svoj strach zo života za veľké ramená a silu davu (paradoxne ho akože obhajovali), Frenák ukazuje naše šťastie v šťastí tých, ktorých milujeme. Od pocitu strachu z neznáma nás neoslobodia veľké svaly, ale túžba poznať, snaha počúvať a chápať. Frenákov balet ukazuje, že život je krásny a zároveň komplikovaný v celom svojom farebnom spektre.
Zuzana Buranská
Autor fotografií v galérii je Joseph Marčinský
