Majster slovenskej poviedky, obľúbený spisovateľ Dušan Dušek, opäť raz prináša krásu do našich životov. Všetky doterajšie príbehy spisovateľa Adama a lekárky Škorice doplnil o ďalšie dve novely v novej knihe Melón sa vždy smeje.
Čitatelia jeho príbehy milujú a kritika ho nazýva „najmajstrovskejším majstrom slovenskej poviedky“. Každá nová kniha tohto vzácneho autora je pre slovenskú literatúru dobrou správou, na ktorú jeho verní čitatelia netrpezlivo čakali.

Dušan Dušek sa rád pozerá a rád počúva. Jeho poetické príbehy z knižky Melón sa vždy smeje žijú vlastným životom. Prelínajú sa v nich zážitky, pocity, spomienky a túžby lekárky Škorice a spisovateľa Adama. Adam glosuje udalosti súčasné aj minulé a v jeho úvahách sa objavujú ľudia skutoční (Ďuro Špitzer, Rudo Sloboda), ale aj imaginárni. Silný hlas majú v knižke starí ľudia, o ktorých sa Škorica stará na geriatrii – nosí si ich bolesti so sebou, nevie sa zmieriť s tým, že sa strácajú, že ju opúšťajú.
Niektoré knihy rastú postupne ako stromy, postupne sa im rozrastajú koruny, plné vzduchu, poletujúcich vtákov, plné ovocia. Príbehy spisovateľa Adama a jeho ženy, lekárky Škorice, sú práve z takýchto prírodných materiálov: každá haluz, každý konárik je ich ďalším a ďalším pokračovaním, vyrastajúcim z toho istého kmeňa. Ich rozprávačom môže byť napríklad vietor, ktorý to lístie, aj po opadaní, znovu a znovu pozošíva, vytvorí v nich nové vlny. Ich putovanie, vychádzajúce z omamného tepla objatí, tíchne presne na tom brehu, kde sa smejú dva dozreté melóny.
O autorovi:

Zdroj: SLOVART



