15.5 C
Bratislava
sobota, 1. októbra 2022

Voči vzdelávaniu máme obrovský dlh. V Bratislavskom kraji chýbajú kapacity v materských a základných školách, ako aj moderná infraštruktúra

Najčítanejšie

Učiteľské povolanie za posledné roky stratilo na atraktivite. Aj to spôsobilo, že v školstve chýbajú pedagogickí i nepedagogickí zamestnanci. Výnimkou nie je ani regionálne vzdelávanie, ktoré sa borí s množstvom ďalších akútnych problémov.

„Do vzdelávania sa investovať oplatí. Na župe postupnými krokmi zatraktívňujeme prostredie, zlepšujeme vybavenie a zvyšujeme kvalitu. Tých problémov je však viac a v rámci vlastného rozpočtu ich nevieme vyriešiť. Preto Bratislavský kraj potrebuje investície z európskych štrukturálnych a investičných fondov,“ vyjadril sa Juraj Droba, predseda Bratislavského samosprávneho kraja.

Medzi hlavné problémy regionálneho vzdelávania patrí akútny nedostatok kapacít a vysoký modernizačný dlh materských škôl.

Pre zabezpečenie očakávanej miery zaškolenosti detí vo veku 3 až 5 rokov je potrebných vytvoriť 2300 až 2500 nových miest. Rovnako je to aj v prípade základných škôl, kde chýba viac ako 360 nových tried. 240 v meste Bratislava, 79 v okrese Senec a 49 tried v okresoch Pezinok a Malacky.

V Bratislavskom kraji je zároveň najnižší podiel študentov na odbornom vzdelávaní a príprave, a to 69%, kým slovenský priemer je na úrovni 76%. Súvisí to aj s nedostatkom a absenciou moderných a dobre vybavených odborných učební. Zastaralé sú aj kuchyne, jedálne, telocvične, knižnice, ako aj športoviská v areáloch škôl.

Problémom je aj to, že sa nepodarilo dostatočne prepojiť vzdelávací systém s potrebami trhu práce. Výsledkom je, že iba 32% absolventov stredných škôl pracuje vo vyštudovanom odbore.

A potom na trhu chýbajú odborní pracovníci. Zároveň nie je zabezpečené dostatočné prepájanie základných, stredných a vysokých škôl za účelom zabezpečenia kvalitného celoživotného vzdelávania.

„V neposlednom rade, problémom je aj nízka atraktivita učiteľského povolania. Učitelia starnú, odchádzajú do dôchodku a mladí sa tam nehrnú a radšej sa venujú inému zamestnaniu. V Bratislavskom kraji sú vysoké náklady na život a tak opúšťajú školské prostredie, pretože nemajú motiváciu. Problém chýbajúcich ľudských zdrojov v školstve sa tak neustále prehlbuje,“ vysvetľuje riaditeľka odboru školstva BSK Jana Zápalová.

„Jedným z riešení je rozšírenie a modernizácia kapacít materských a základných škôl a súvisiacej infraštruktúry so zavádzaním prvkov SMART školy. Išlo by o zelené, digitálne a inkluzívne školy s kvalitnými odbornými učebňami, s dostatočnou kapacitou kuchýň, jedální, telocviční a so školskými areálmi, ktoré by boli úplne otvorené a prístupné aj širokej verejnosti,“ konkretizuje Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov BSK.

Ďalej by bolo potrebné podporiť centrá odborného vzdelávania a prípravy a taktiež duálne vzdelávanie s cieľom vytvoriť prostredia pre kvalitné odborné vzdelávanie, ktoré rešpektuje trendy trhu práce a výzvy spojené s potrebami Priemyslu 4.0 ako napríklad robotizácia, automatizácia, digitalizácia.

Samozrejmosťou je aj vybudovanie komplexných kampusov stredných škôl, ktoré sú kľúčovým prepojením praxe a teoretického vzdelávania. Neslúžia len študentom, ale v rámci celoživotného vzdelávania aj podnikateľom a zamestnávateľom v danom sektore. Žiaci tu nájdu všetko pod jednou strechou alebo v jednom areáli – vzdelávanie, prax či voľnočasové aktivity.

Ide o modernú infraštruktúru na princípe smart školy, kde je umiestnených viacero škôl s rovnakými a nadväzujúcimi odbormi tak, aby mohli spolu zdieľať nielen infraštruktúru, ale aj ľudský kapitál.

Bez eurofondov by tak nevznikol kampus pre vinohradnícku školu v Modre, bioenergetiky v Bernolákove ani zdravotnícky na Boroch či zdravotno-športový v Petržalke a naše „bohaté“ územie by tak vychovávalo študentov len teoreticky.

Zamerať by sa malo aj na realizovanie aktivít smerujúcich k prepájaniu základných škôl so strednými školami, stredných škôl s vysokými školami a so súkromným sektorom.

To by v praxi uľahčilo komunikáciu, lepšie nastavenie odborov vzdelávania a ich zameraní podľa potrieb zamestnávateľov a trhu práce. Kraj má v pláne podporovať a rozvíjať aj špecializácie gymnázií či programy celoživotného vzdelávania.

„Žiadny zo spomínaných veľkých investičných projektov nevieme zrealizovať bez externých zdrojov. Preto sme požiadali Európsku komisiu, aby schválila presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji. Transfery v rámci flexibility sú nevyhnutné pre získanie dostatočnej finančnej alokácie v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na vyriešenie kľúčových štrukturálnych problémov kraja. Podporujeme preto predsedu vlády Eduarda Hegera a podpredsedníčku vlády Veroniku Remišovú vo vyjednávaniach s Európskou komisiou a komisárskou Elisou Ferreire o 10-percentnom transfere a flexibilite pre BSK v novom programovom období,“ uzavrel Juraj Droba.

(ts)

Redakcia
Redakcia Bratislavského večerníka predstavuje starosti a radosti v bratislavských mestských častiach. www.bratislavskyvecernik.sk

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Aktuálne