22.9 C
Bratislava
streda, 6. júla 2022

Prvé údaje zo sčítania obyvateľov Bratislavy vykazujú zásadný rozdiel medzi evidenciou obce a výsledkom štatistov

Najčítanejšie

V Bratislave žije podľa zverejnených dát zo sčítania obyvateľstva približne o 20 000 obyvateľov menej, ako uvádzali odhady vládnych analytikov, bratislavských samospráv a aj samotného Štatistického úradu.

Mesto Bratislava preto žiada Štatistický úrad, aby tento rozdiel hodnoverne vysvetlil a aby zverejnil podrobnú metodiku spracovania údajov za Bratislavu a tiež aby poskytol mestským častiam zoznamy zarátaných a nezarátaných obyvateľov do finálneho čísla počtu obyvateľov s trvalým pobytom.

Magistrát hlavného mesta má za to, že v Bratislave na trvalý pobyt žije dlhodobo výrazne viac ľudí, ako nám Štatistický úrad priznáva. Nejde pritom iba o štatistiku. Údaj o počte obyvateľov je rozhodujúci pre to, koľko financií každoročne získava mesto do svojho rozpočtu prerozdelením dane z príjmu fyzických osôb.

Údaj zo sčítania obyvateľov je pre bratislavský región dôležitý aj v súvislosti s nárokom na využitie eurofondov. V súčasnosti je Bratislavský samosprávny kraj považovaný za bohatý región, čo výrazne obmedzuje prístup magistrátu k eurofondom.

Keďže tento rebríček sa zostavuje po prepočítaní HDP na jedného obyvateľa regiónu, aj po tomto sčítaní by možnosť magistrátu hlavného mesta využívať viac európskych dotácií zostala vzdialená.

Dnes mesto Bratislava dostáva financie za približne 438 000 obyvateľov, čo je údaj vychádzajúci z posledného sčítania obyvateľov v roku 2011. Za rok 2018 však napríklad vládny Inštitút finančnej politiky už v rámci svojich analýz pracoval pri Bratislave s číslom 492 000 obyvateľov, ktoré bolo spracované na základe nimi očistených údajov z registra fyzických osôb.

Bolo to teda o 54 000 viac ako dovtedy uvádzali štatistici. Preto keď sa stal Matúš Vallo primátorom v roku 2019 založil na magistráte dátovú jednotku, ktorá sa začala aj tomuto problému intenzívne venovať.

Začala prepájať dáta z matrík mestských častí (evidencií obyvateľov), porovnávať a overovať ich s inými registrami štátu a aj s inými evidenciami obcí.

Táto jednotka identifikovala rozdiel 65 000 ľudí oproti dátam Štatistického úradu. Zjavné rozpory v dátach sme intenzívne riešili s vládou Petra Pellegriniho, aj s vládou Igora Matoviča.

Odpoveď vždy bola rovnaká, že do nového sčítania v roku 2021 sa nič viac nedá robiť a že jediné, čo túto nezrovnalosť vie napraviť, je sčítanie obyvateľov 2021.

Preto magistrát veľkú energiu a nemalé financie venovali do komunikácie s Bratislavčankami a Bratislavčanmi, aby ich motivovali sčítať sa a aby zreálnením čísiel dosiahli spravodlivejšie financovanie Bratislavy. O to prekvapujúcejšie boli pre nich zverejnené výsledky sčítania obyvateľstva.

Podľa nich žije v Bratislave 475 500 obyvateľov, čo je zhruba o 20 000 obyvateľov menej, ako hovorili relevantné odhady. Rozdiel 20 000 obyvateľov pritom znamená o 7 mil. eur nižšie príjmy pre Bratislavu.

Za tieto financie by dokázal magistrát hlavného mesta ročne opraviť 100 tisíc metrov štvorcových ciest a chodníkov alebo kúpiť 27 nových autobusov pre MHD. Od mesta Bratislava by bolo nezodpovedné, aby bez preskúmania všetkých náležitostí so zverejnenými údajmi Štatistického úradu súhlasili.

V rámci monitorovacieho systému štatistikov, vytvoreného z registra fyzických osôb, údaje vykazovali, že máme v Bratislave sčítať 497 895 trvalo bývajúcich ľudí. Online sa v Bratislava sčítalo 430 950 ľudí (teda 86,55 % z čísla trvalo bývajúceho obyvateľstva z monitorovacieho systému štatistikov) a následne v rámci dosčítavania sa dosčítali ešte ďalšie 4 % obyvateľov.

Bratislava preto potrebuje, aby Štatistický úrad hodnoverne zdôvodnil, akou metodikou boli spracované dáta 10 % nesčítaných obyvateľov Bratislavy a ktorým mestám alebo obciam boli pripočítaní.

Štatistickému úradu dokonca magistrát ponúkal súčinnosť, rovnako ako pred 10 rokmi samosprávy v Rakúsku, kedy pri rozdieloch medzi evidenciou obce a sčítaním obyvateľov samosprávy sami kontaktovali nesčítaných obyvateľov a tak dokazovali ich existenciu.

Na metodiku spracovania dát sa z magistrátu Štatistického úradu pýtali už na začiatku roka, ale odpoveď bola, že definitívna metodika bude sfinalizovaná až po zbere údajov od obyvateľov, ich integrácii s administratívnymi zdrojmi údajov a následnej analýze integrovaných dát.

Všetky tieto fázy už prebehli, dáta boli Štatistickým úradom zverejnené, ale metodika – postup spracovania dát – zverejnený a vysvetlený nebol.

Doteraz bola komunikácia magistrátu so štatistikmi korektná a aj na poslednom osobnom stretnutí primátora a predsedu Štatistického úradu 30. septembra sa dohodlo, že pred zverejnením finálnych čísiel budú tieto konzultované s mestom a mestskými časťami tak, aby zverejnené čísla neboli pre mestá a obce prekvapením.

K takejto konzultácii však neprišlo, čísla boli Štatistickým úradom zverejnené a mesto Bratislava a jej mestské časti čísla zaskočili.

Magistrát hlavného mesta sa preto rozhodol požiadať Štatistický úrad, aby zverejnil podrobnú metodiku spracovania údajov za Bratislavu a tiež aby poskytol mestským častiam zoznamy zarátaných a nezarátaných obyvateľov do finálneho čísla počtu obyvateľov s trvalým pobytom v bratislavských okresoch. Na základe odpovede zváži magistrát ďalšie kroky, vrátane právnych.

(ts, red)

Redakcia
Redakcia Bratislavského večerníka predstavuje starosti a radosti v bratislavských mestských častiach. www.bratislavskyvecernik.sk

Ďalšie články

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

Aktuálne