S rodičmi dlhé roky bývala v mestskej časti Nové Mesto, najprv v Novej Dobe v dome kde dodnes Dominikin otec prevádzkuje kaviareň Vespa Caffetteria. Neskôr bývala aj na Vajnorskej ulici oproti jazeru Kuchajda… Aby nemusela každý deň cestovať z Piešťan na tréningy do Bratislavy, jeden rok najprv tak cestovali, ale uvedomili si že potrebujú oddych medzi tréningmi, presťahovali sa preto do Bratislavy, kde žijú dodnes.
Aktuálne žije s manželom v Starom Meste, ale v Novom Meste má tenisovú akadémiu Love4Tennis a Dominikin otec kaviareň. Dokonca aj jeden z jej najväčších vyhratých turnajov, na začiatku kariéry, sa uskutočnil v Národnom tenisovom centre (NTC), pomohol jej dostať sa na mapu WTA.
V Novom Meste prežila veľmi veľa z detstva a dokonca aj dospievania, preto sa tam vždy rada vracia. „Vždy ma to ťahá domov do Bratislavy, vyrástla som tu, mám tu rodinu a všetky krásne spomienky sa mi tu viažu k tomuto mestu. Takže ja som taký domovský patriot,“ prezradila v rozhovore pre Novomestský Večerník Dominika Navara Cibulková.
Čím ste chceli byť ako dieťa? Ako ste sa dostali k tenisu? Bol pre vás vždy prvou voľbou?
Odmalička som športovala. Milovala som šport, dokonca aj vodné lyžovanie. Môj otec bol tréner vodného lyžovania v Grécku, tam som za ním ako dieťa chodila na prázdniny. Keď som mala päť alebo šesť rokov, tak som tam aj mesiac lyžovala na vode, chcela som tento šport robiť, ale otec mi povedal že u nás doma, na Slovensku, nie sú na to podmienky.
Vždy som milovala šport, k tenisu som sa dostala, keď som mala 8 rokov, u nás v Piešťanoch na sídlisku. Zistila som, že je to to, čo ma baví, rodičia ma podporovali, videli že mám talent. A zo všetkých športov, ktoré som skúsila, či gymnastiku, alebo plávanie, jednoducho hneď ako som chytila tenisovú raketu, tak som cítila, že je to iné – hneď som vedela, že toto je niečo čo ma naozaj baví.
Čo, alebo kto, Vám v živote vyplnil miesto po ukončení tenisovej kariéry?
Tak určite moja rodina, môj manžel a náš syn je jednoducho stredobodom nášho vesmíru. Obidvaja sa oňho staráme, aj tým, že nechodíme aktívne do práce, tak mu venujeme všetok náš čas, a absolútne si to užívame. Je to niečo čo sme si vysnívali a je to krásne, že sa mu môžeme takto venovať a môžeme vlastne všetko prispôsobovať nášmu programu.
Takže sú nimi moja rodina, môj manžel a hlavne náš syn. A potom sú také rôzne veci, ako moje reklamné povinnosti, chodím do mojej tenisovej akadémie Love4Tennis, ktorej sa venujem. Otvorila som si obchod Baby J s detským oblečením v Blumentáli. V blízkej budúcnosti by som sa chcela venovať ešte viac mládeži, chcela by som deti, mladšie, ale i starších mladých ľudí, motivovať k športu, motivovať k pohybu. Takže to je niečo čo mám ešte otvorené.
Aké spomienky sa Vám vzťahujú k mestskej časti Nové Mesto? Čo ste tu prežili?
Absolútne strašne strašne veľa z takého môjho detstva a dokonca aj dospievania, pretože ja som chodila na tenisový klub Slovan, tam som vlastne trénovala, tam som mala svojich trénerov, a využívala som kurty na Slovane, bola som členka TK Slovan, takže prvé lásky, dokonca aj jeden z takých mojich najväčších vyhratých turnajov na začiatku kariéry sa uskutočnil v NTC, ktorý mi pomohol sa dostať na mapu WTA.
Chodila som tam pozerať zápasy Davis Cupu, pozerala som na Slovane Dominika Hrbatého, jeho tréningy som sledovala skoro každý deň a vždy som chcela byť taká dobrá, húževnatá a pracovitá ako on.
Pamätám si ako sme strašne radi po tréningoch, vždy keď sme mohli, chodili na kúpalisko Tehelné pole a Nové Mesto si preto spájam aj s mojimi letnými zážitkami.
Takže sú to jednoducho naozaj krásne spomienky a táto časť Bratislavy má u mňa veľmi silné miesto v mojom srdci a veľmi rada ju navštevujem, môj otec má kaviareň Vespa Caffetteria na Vajnorskej, ktorej sa naplno venuje, i po mojom tenise, a to ho napĺňa, takže to ma veľmi veľmi teší. Môjho otca to veľmi baví, keď tam každý deň chodíte na kávu, môžete ho stretnúť, je to také jeho druhé dieťa.
A samozrejme tiež NTC, spomienky na nekonečné Fed Cupove zápasy, dostala som tam aj voľnú kartu na prvý turnaj, ako najmladšia hráčka, mala som 15 rokov. Tak to bolo vtedy niečo veľké, a vtedy som sa vlastne začala dostávať do ženského tenisu na WTA.
Ste skôr mestský typ človeka, alebo vidiecky? Máte rada prírodu a zdravý životný štýl?
Ja som veľmi mestský typ človeka, vždy som mala taký sen, chcela som bývať v Starom Meste, mám rada históriu, mám rada historické budovy. Keď som bola malá, tak sme bývali na Vajnorskej, tam sme boli spokojní, strašne dobre sa nám tam bývalo.
Odmalička ma to ťahalo do Starého Mesta, nikdy som nechcela zakotviť v Monaku, v Dubai, alebo na Miami, vždy som chcela byť u nás doma a som tu veľmi spokojná a šťastná.
Som mestský typ, vždy keď sme s manželom na chalupe v Plaveckom Podhradí (on je vidiecky typ), vždy ma to už po týždni ťahá domov, do mesta, na kávičku, do reštaurácie. Pár dní mi ten vidiecky život vyhovuje, ale vždy sa chcem vrátiť. V celej Bratislave mi ale chýba viac zelene, viac športovísk, parkov, ale i cyklochodníkov.
Aké máte koníčky okrem tenisu? Vašim outfitom udávate trendy v obliekaní na Slovensku. Uvedomujete si to?
Móda? Mám ju veľmi rada, je to moje hobby. Určujem trendy v obliekaní? Určite takáto vec mi lichotí, ale nerobím to s tým zámerom, robím to preto, že naozaj módu mám rada, rada sa jej venujem, pár krát do roka idem na nejakú akciu, dám si ušiť šaty a veľmi ma to baví.
Ale je to len jedno z mojich hobby. Veľmi rada tiež čítam a pozerám historické dokumenty, zaujímam sa o inšpiratívnych ľudí a veci ktoré sa udiali v histórii. Chápem že môj záujem o módu je určite veľmi prepieraný v médiách, ale pre bulvárnych novinárov už nie je zaujímavé to, že mám rada históriu, rada čítam knihy a detailnejšie študujem históriu, takže naozaj to nie je také zaujímavé, pretože tam už nemôžu hovoriť o sumách, koľko čo stálo, takže to už potom bulvárnych novinárov nezaujíma…
Ďakujeme za rozhovor.
