Chov včiel na území Nového Mesta, obnova dvoch bratislavských bunkrov, ktoré dnes slúžia ako múzeum z I. svetovej vojny; revitalizácia okolia tržnice, Novomestský festival vína, nové pamätihodnosti mestskej časti, brigády na čistenie verejných priestorov a boj proti vizuálnemu smogu – to sú len niektoré z aktivít miestnych poslancov v rámci okrášľovacieho spolku.
Novomestský okrášľovací spolok založili miestni poslanci Libor Gašpierik a Tomáš Korček pred siedmimi rokmi. Za ten čas sa do pamätí obyvateľov Nového Mesta zapísali viacerými aktivitami a iniciatívami. Novomešťania napríklad majú vďaka nim „vlastné“ včely: Priamo na streche tržnice na Trnavskom mýte, v niekoľkých úľoch, našlo domov vyše dvestotisíc včiel. „Tento ekologický projekt sme pripravovali dlhší čas. Napokon sme našli vhodné miesto, kde majú svoj pokoj a kde im nič nehrozí. Včely sú životne dôležité pre zachovanie ekologickej rovnováhy a biodiverzity v prírode. Zabezpečujú opeľovanie, ktoré umožňuje produkciu potravín. Preto sme chceli, aby „svoje“ včely malo aj Nové Mesto,“ vysvetľuje okolnosti poslanec Libor Gašpierik, ktorý pôsobí aj ako predseda spolku.
Včely opeľujú takmer tri štvrtiny rastlín, ktoré ľuďom poskytujú potravu. A takmer tretina svetovej produkcie potravín závisí od včiel. „Mysleli sme, samozrejme, na bezpečnosť ľudí i samotných včiel. Naše včely sú pokojné, už niekoľko generácií šľachtené. Pochádzajú z farmy v Dolných Orešanoch. Nikto sa ich nemusí báť. Na ľudí neútočia, pokiaľ ich niekto neprovokuje v blízkosti ich úľa, čo sa však na streche Tržnice nemôže stať,“ konštatuje poslanec Tomáš Korček, ktorý sa podieľa na aktivitách spolku ako zakladajúci člen. Doplníme snáď ešte toľko, že mestský med je vďaka rozmanitosti rastlín, na ktoré včely lietajú, chuťovo výrazný a bohatý na antibakteriálne látky. Včely majú dolet tri až päť kilometrov – tie „novomestské“ majú v dosahu aj zelené plochy na Račianskom mýte, v športparku Jama či na Kuchajde.
Novomestský okrášľovací spolok zrealizoval aj sériu vzdelávacích podujatí pre žiakov základných škôl. Význam včiel sa takto snažia priblížiť aj najmladším Novomešťanom.
Premena bunkrov na priestory pre múzeum
Včelami však aktivity členov spolku zďaleka nekončia: Spolupracujú s ďalšími občianskymi združeniami, organizujú podujatia pre ľudí, ktorí chcú mať svoju štvrť krajšiu a mnoho iných vecí. A niektoré projekty vyžadujú aj tvrdú fyzickú „robotu“: „Spolu s rešpektovanými aktivistami z OZ Bunkre sme vyčistili a sprístupnili dva vojenské bunkre z prvej svetovej vojny v bratislavskom lesoparku. Bunkre boli dlhé roky v lesoch pod zemou, takže išlo doslova o fyzickú drinu,“ spomína Tomáš Korček. Kaverny na Kamzíku a nad mlynom Klepáč na Železnej studničke dnes slúžia verejnosti aj ako múzeum z I. svetovej vojny. Túto aktivitu si všimli aj príslušné inštitúcie a bola dokonca nominovaná v ankete Vojenský čin roka 2020, ktorú zastrešuje minister obrany.
Krajšia tržnica a jej okolie
V poslednom období si veľa ľudí všimlo zmeny k lepšiemu, čo sa týka okolia novomestskej tržnice na Trnavskom mýte. Aj tu ide hlavne o aktivity týchto dvoch miestnych poslancov: Pred tržnicou, zo strany Krížnej ulice, vznikla zóna pre peších, ktorá bude slúžiť aj pre menšie kultúrne podujatia, vínne festivaly, majáles či veľkonočné a vianočné trhy. „Tržnicu a jej okolie sme očistili od nelegálnych reklám, polepov a reklamných trojnožiek. Presadili sme odstránenie všetkých billboardov z ikonických červených výduchov na tržnici. V jej okolí sme nainštalovali nové cyklostojany, odpadkové koše aj koše na psie exkrementy,“ bilancuje Tomáš Korček.
„Zabezpečili sme aj nový náter strechy, červených výduchov aj ich opravu. Začali sme s výmenou rozbitých skiel na fasáde tržnice i s náterom fasády. V priestore okolo tržnice sme vysadili množstvo novej zelene,“ dopĺňa Libor Gašpierik.
Členovia Novomestského okrášľovacieho spolku spoločne s Branislavom Filipovičom iniciovali aj sprístupnenie parkovacích plôch okolo tržnice pre Novomešťanov z okolia. V súčasnosti sú tu pre Novomešťanov, ktorí žijú v okolí tržnice, k dispozícii desiatky nových parkovacích miest. Pripravuje sa inštalácia novej nabíjacej stanice pre elektromobily aj výsadba ďalšej zelene. V júni sa spolok, spolu s občianskym združením Bratislavské Vinohrady, v ktorom sa tiež poslanci angažujú, podieľal na organizácii úplne prvého ročníka Novomestského festivalu vína, ktorý sa konal priamo pred tržnicou.
Megaobrazovka na streche tržnice už neobťažuje
Mnohých Bratislavčanov roky obťažovala megaobrazovka na streche tržnice. Vec sa začala riešiť najmä na základe iniciatívy týchto dvoch poslancov. Obrazovka je už dlhší vypnutá. V období niekoľkých mesiacov bude zo strechy úplne odstránená. Nakoľko je obrazovka majetkom súkromnej spoločnosti a nie mestskej časti, jej odstránenie je zložitejšie a časovo náročné, nakoľko je potrebné rešpektovať príslušné striktné zákonné postupy. „V najbližšej, ani vzdialenejšej budúcnosti, samozrejme, nehrozí, žeby niekto na tržnicu osadil niečo podobné. Zabezpečili sme, aby organizácia, ktorá prevádzkuje tržnicu, v budúcnosti nehľadala žiadneho nového zmluvného partnera na takéto alebo podobné reklamné zariadenia,“ uviedol Tomáš Korček.
Poslanci taktiež presadzujú obmedzovanie tzv. vizuálneho smogu: Chcú, aby postupne mizli billboardy „zavesené“ na majetku mestskej časti a v miestnom zastupiteľstve presadili aj príslušné uznesenie.
Vinohrady a pamätihodnosti
Novomestský okrášľovací spolok dlhodobo spolupracuje s občianskym združením Bratislavské Vinohrady a s viacerými bratislavskými vinármi. Spoločnými silami robia osvetu o význame vinohradov v našom meste a snažia sa o zachovanie mnohých bratislavských viníc. Podieľali sa aj na organizácii niekoľkých oberačiek pre obyvateľov Nového Mesta, ktorých takto zoznámili s viacerými vinohradmi v Bratislave úplne zblízka.
Libor Gašpierik a Tomáš Korček sa usilujú aj o rozširovanie zoznamu pamätihodností mestskej časti Bratislava – Nové Mesto. Spolu s kolegom Branislavom Filipovičom v poslednom období presadili, aby do zoznamu pribudli aj budovy obchodného domu Slimák a už spomínanej Novej tržnice (oficiálny názov tržnice na Trnavskom mýte, pozn. red.).
Obidva objekty boli vybudované podľa projektov významného slovenského architekta Ivana Matušíka, ktorý zomrel vo februári tohto roka. Jeho osobnosť si chcú uctiť aj týmto spôsobom. Tržnica i Slimák nepochybne patria medzi najznámejšie stavby na území našej mestskej časti. „Obchodný dom Slimák bude vyhlásený za pamätihodnosť v jeho pôvodnej podobe, na základe projektu Ivana Matušíka z roku 1957 a v rozsahu, ako bol následne postavený medzi rokmi 1960 a 1964. Bohužiaľ, koncom 90-tych rokov absolvoval Slimák viaceré necitlivé úpravy a dostavby, ktoré veľmi znehodnotili jeho pôvodnú architektonickú kvalitu. Za pamätihodnosť preto chceme označiť iba jeho podobu pred týmito nevhodnými zásahmi,“ vysvetľuje Tomáš Korček. Projekt Novej tržnice vznikal medzi rokmi 1975 – 1977, stavali ju v rokoch 1978 až 1983. Ivan Matušík bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov modernej povojnovej architektúry na Slovensku. Práve Obchodný dom Slimák bol prvým dielom, pre ktoré sa stal známym – keď dokončil tento projekt, mal len 27 rokov.
Verejný priestor a ochrana tržnice pred chúťkami developerov
Tomáš Korček sa ako rodený Novomešťan a člen spolku podieľal aj na rekonštrukcii najstaršieho slovenského hokejbalového ihriska – na Cádrovej ulici na Kramároch. Aktivity spolku neobišli ani bratislavský lesopark, kde okrem revitalizácie bunkrov z I. svetovej vojny podporili a rozbehli aj iné projekty. Iniciovali napríklad viaceré nové oddychové altánky a na Kamzíku pribudlo detské ihrisko.
Členovia Novomestského okrášľovacieho spolku sa v budúcnosti chcú naďalej venovať aj tržnici a jej okoliu. Okrem novej nabíjacej stanice pre elektromobily a ďalšej novej zelene chcú postupne dosiahnuť, aby celý tento priestor ožil a stal sa o niečo krajším aj atraktívnejším. „Chceme sa ďalej podieľať na organizovaní tematických trhov, streetfood festivalov, výstav zameraných na umenie, divadelných predstavení pre deti a veľkonočných či vianočných trhov,“ hovorí Libor Gašpierik.
Keďže na tržnicu a jej najbližšie okolie si dlhodobo „brúsia zuby“ developeri, obaja poslanci upozorňujú na hrozbu jej zbúrania a na to, čo môže prísť potom: Ak by tržnica bola na predaj, napríklad z dôvodu, že údajne chátra a nie je komerčne úspešná, kúpi ju len niekto z väčších developerov. Ide o veľký priestor v širšom centre mesta, predajná cena by bola v miliónoch eur.
„Developer by po jej kúpe chcel rýchlu návratnosť investície plus príslušný zisk. Samozrejme, tiež v miliónoch eur. Potom by sme tu mohli očakávať veľký výškový polyfunkčný projekt, ktorý by okrem iného zahustil dopravu v celom Novom Meste. Nehovoriac o zániku tržnice ako jedinečného predajného priestoru s históriou,“ konštatuje Libor Gašpierik.
Novomestský okrášľovací spolok nechce dopustiť takéto negatívne premeny v rámci verejného priestoru: „Tlak developerov a im nápomocných politikov a podnikateľských skupín postupne silnie. Nemôžeme sa spoliehať, že ich to o niekoľko rokov prejde. Tržnica je, okrem iného, jedným z posledných architektonických skvostov nášho mesta z 80-tych rokov. V ostatných rokoch sa preto snažíme o zmeny, vďaka ktorým bude priestor vnútri aj okolo tržnice krajším a atraktívnejším nielen pre ľudí – zákazníkov, ale aj pre predajcov,“ hovorí Tomáš Korček.
Spolok a jeho členovia dlhodobo zdôrazňujú potrebu ochrániť tržnicu pred zbúraním a pred ďalšími škodami na tomto priestore. Tržnicu považujú za miesto, ktoré má potenciál a ku ktorému majú ľudia stále silný vzťah. Chcú dosiahnuť, aby opätovne slúžila účelu, pre ktorý bola postavená. Aby tu bol jedinečný a príjemný priestor pre nákupy, služby, ale aj pre kultúru a umenie. Zostáva asi len dodať, že im držíme palce!
(ts)
