V pondelok 19. júna sa v Nemeckom kultúrnom dome v Rači udeľovalo ocenenie „Významná osobnosť Rače 2023“. Ocenenie získal Ľudovít Havlovič (1927 – 2021) za celoživotné zásluhy, dlhoročnú činnosť pri dokumentovaní histórie, kultúrneho dedičstva a pamiatok Rače.
Ocenenie prevzali jeho syn Roman Havlovič a dcéra Mária Havlovičová od starostu Rače Michala Drotvána, ktorý ho odovzdal spoločne s prednostom Petrom Semancom, predsedníčkou Račianskeho muzeálneho spolku Janou Maníkovou a maliarom Vojtechom Polakovičom, členom občianskeho združenia račan.sk. Na ocenenie „Významná osobnosť Rače 2023“navrhol Ľudovíta Havloviča, predseda o.z. račan.sk Miroslav Ščibrany.
„Chcel by som pri tejto príležitosti poďakovať pánovi Havlovičovi, ale aj jeho rodine, za veľmi záslužnú činnosť pre celú komunitu, vždy nám ostane v pamäti jeho úsmev, optimizmus, chuť neustále sa zdokonaľovať. Napriek už pokročilému veku a zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu sa až do poslednej chvíle zapájal do činnosti spolkov, stále hľadal nové a nové informácie o svojom milovanom Račištorfe v ktorom sa narodil a vyrastal. Pán Ľudovít Havlovič zanechal nezmazateľnú stopu nielen v našej obci ale aj v našich srdciach,“ uviedol starosta Rače Michal Drotován, Záznam zo slávnostného zasadnutia zastupiteľstva na ktorom sa odovzdávalo ocenenie si môžete pozrieť na stránke online projektu zastupitelstvo.sk.
Pre Račiansky Večerník si zaspomínal na osobnosť Ľudovíta Havloviča, maliar a člen Račianského muzeálneho spolku Vojtech Polakovič: „Pokiaľ sa jedná o náš vzťah s Ľudom Havlovičom museli by sme sa vrátiť do našej mladosti. Už medzi našimi rodinami boli nadštandardné vzťahy. Jeho brat a môj strýko spolu vyštudovali teológiu a boli vysvätení za kňazov. Takže komunikácia medzi našimi rodinami sa niesla aj v tejto oblasti, najmä po ich emigrácii….
Samotného Ľudovíta som si začal najmä všímať ako malý chlapec keď robil fotodokumentaristu na račianskych svadbách a neskoršie ako vedúceho rôznych krúžkov pre mládež, najmä fotografického. Jeho mimopracovná činnosť pre Raču však bola oveľa rôznorodejšia.
Neskoršie keď som sa častejšie venoval popri svojom povolaní maľovaniu našli sme si cestu k sebe najmä preto že sa mi páčilo zameranie jeho úsilia zachytiť plynúci čas v tomto regióne, najmä vo fotografii ale aj v písanom slove, zbierať historické fakty o Rači a neskoršie ich aj publikovať. Zaujal ma svojou zanietenosťou pre túto prácu a pretože aj ja som chcel využiť a zachytiť pre nasledujúce generácie spomienky a priblížiť im ťažký ale aj pekný život vtedajšej generácie formou obrazu, snažil som sa s ním bližšie nakontaktovať čo s pochopením prijal a s jeho dobráckou ústretovou povahou mi veľa krát radil a usmerňoval ma pri mojej práci.
Poskytol mi množstvo podkladov k tvorbe mojich obrazov, ktoré sme spolu konzultovali. Jeho oduševnená práca pre Raču bola aj pre mňa príkladom a bol mi mojim vzorom. Bolo pre mňa cťou, že som mu mohol familiárne hovoriť Ľudko a že sa mi stal dobrým priateľom, bol mojim vzorom ,učitelom, konzultantom aj poradcom. Jeho práca pre Raču je neoceniteľná a titul “ Významná osobnosť Rače” si ako najvýznamnejší Račan-lokálpatriot určite zaslúži – aj keď žiaľ “in memoriam”, zaspomínal si Vojtech Polakovič.
Pre Račiansky Večerník si zaspomínala na Ľudovíta Havloviča aj predsedníčka Račianskeho muzeálneho spolku Jana Maníková: „Moja prvá spomienka na p. Havloviča je spojená s jeho prvým vydaním knižky o Rači. Narodila a vyrástla som v Krasňanoch a Rača sa mi ako dieťaťu zdala ďaleko. Keď som sa vydala, nasťahovala som sa do „panelákovej“ Rače, kde žijem doteraz – 46 rokov.
Spočiatku som na svojich „kočíkových“ vychádzkach zďaleka nestretávala toľko ľudí ako dnes a mala som čas si prezerať staré budovy, domčeky a ulice. Vtedy ešte nebol internet, kde by som si popozerala, čo je čo; ani Podolákova kniha Rača ešte nebola na svete, takže spoznať Raču, jej minulosť a vývoj, nebolo jednoduché. Preto knižka od p. Havloviča bola nielen pre mňa veľkým prínosom.
Bližšie som sa s ním spoznala, keď som v r. 2012 začala pripravovať projekt Račianskej SeniorAkadémie a prirodzeným rozhodnutím bolo osloviť p. Havloviča s myšlienkou, aby sa prvé prednášky venovali Rači. On s ochotou a nadšením súhlasil a tak sme v r. 2013 začali s prednáškami o Rači a jej histórii.
O tému bol medzi seniormi veľký záujem, takže sme sa jej venovali 3 roky, každý rok 10 dvojhodinových prednášok. So súhlasom p. Havloviča som spracovala jeho knihu do 10 powerpointových tematických prezentácií s textami i fotografiami, ktoré sme na prednáškach používali a využívame ich aj na niektorých našich výstavách, kde si ju návštevníci môžu pozrieť na obrazovke.
Opakovane ma prekvapovalo, akú neuveriteľnú pamäť mal p. Havlovič. To, že Račou žil do poslednej svojej bunky, bolo vidieť na jeho prejave, na nadšení a na širokých súvislostiach, ktoré nám vedel predkladať. Predstavte si, že si pamätal po toľkých desiatkach rokov mená svojich spolužiakov, susedov i roky jednotlivých udalostí. Počúvať, ako prirodzene a s ľahkosťou rozpráva fakty aj príhody a zážitky, je pre mňa dodnes vzácny zážitok. A tak som si ho zamilovala.
Veľmi ho mrzelo, že sa mu nie celkom darilo realizovať myšlienka račianskeho skanzenu či múzea. Račianska izba bola istým úspechom, ale idea múzea ho neopúšťala. S veľkým potešením sa zúčastnil na zakladajúcej schôdzi Račianskeho muzeálneho spolku (RMS) , ktorý má za cieľ múzeum v Koloničovej kúrii vybudovať a my sme ho s úctou k nemu menovali Čestným predsedom RMS. A keďže sme vedeli, že jeho pani manželka Marienka ho v celoživotných aktivitách podporovala, menovali sme ju Čestnou tajomníčkou RMS.
Pán Havlovič so záujmom sledoval naše aktivity. Na našej prvej výstave „Ako žili naši starí rodičia“ v NKD na hody 2019 sa osobne zúčastnil. Keď pripravujeme každú našu ďalšiu výstavu, vždy padne jeho meno. Dcéra a syn p. Havloviča na slávnostnej udalosti ocenenie p. Havloviča venovali RMS ako spomienku na neho veľkú plaketu s jeho podobizňou, čo sme s potešením prijali,“ zaspomínala si Jana Maníková.
