„V číslach došlo k významnej a vítanej zmene, keď ceny potravín už nie sú hlavným ťahúňom rastu cien ani na medzimesačnej, ani na medziročnej báze. Oproti februáru sú ceny vyššie o jednu desatinu percenta, potiahli ju vyššie ceny tepla (+2,5% m/m), odevov (+1,1%), ale aj imputované nájomné. Oproti marcu minulého roka sú ceny vyššie o 2,3% najmä vplyvom drahších alkoholických nápojov a tabaku, ale aj tovarov z kategórie nábytku, bytového zariadenia a údržby domácnosti. Medziročne vyššie ceny sme zaznamenali aj v kategórii doprava, najmä vplyvom drahších palív či dopravných služieb,“ uviedol Matej Horňák, Makroekonomický analytik zo Slovenskej sporiteľne a dodal:
„Miera inflácie od januára výrazne poklesla v dôsledku vysokej bázy z minulého roka a všeobecného oslabovania inflačných tlakov. Významnú rolu však zohrala aj významná regulácie cien energií, ktoré sú na medziročnej báze dokonca lacnejšie než v minulom roku, hoci výrazne zaostávajú za trhovou úrovňou, čo prináša nemalé náklady štátnemu rozpočtu. Ministerstvo hospodárstva však už priznalo, že od budúceho roka zvolí skôr cestu adresnejšej pomoci než plošného dotovania cien. Vítanou zmenou je už spomínaný vývoj cien potravín, kde sme mohli pozorovať medzimesačné zlacnenie v 6 z 9 kategórií potravín. Po dlhom období poklesu burzových cien potravinových komodít sa tento vývoj začal viac výraznejšie prejavovať aj na slovenských spotrebiteľských pultoch. Netreba však zabúdať na tradičné faktory ovplyvňujúce ceny potravín, najmä počasie, ktorého extrémne vplyvy zdvíhajú ceny potravín už dnes“.
„V dôsledku týchto faktorov môže skončiť priemerná inflácia v tomto roku na úrovni 3 %, do budúcich mesiacov však už musíme rátať aj s možnosťou, že nám medziročná miera inflácie mierne poskočí nahor, keďže bázický efekt už poľavuje a volatilita na trhoch je zvýšená. Dôvodom sú najmä geopolitické tenzie (vojna na Ukrajine, situácia v Červenom mori, útok Iránu na Izrael…) zvyšujúce neistotu vo svete, ktorá sa automaticky premieta do vyšších cien,“ doplnil Matej Horňák.
