Investigatívna novinárka Juliána „Piraňa“ Mikolášiková v statuse na svojom profile „Rybka zaháknutá“ kde sa venuje tzv. Čurillovcom, zareagovala na medializované zistenie, že vyšetrovateľovi Úradu inšpekčnej služby sa údajne nepodarilo zistiť, kto zverejnil nahrávku s Jurajom Cintulom, obvineným z prípravy atentátu na premiéra Roberta Fica.
V súvislosti s týmto prípadom, ktorý pobúril politikov, novinárov aj verejnosť, pripomenula udalosť z roku 2021, keď do médií unikol kamerový záznam z budovy inšpekcie zachytávajúci vtedajšiu vyšetrovateľku Dianu Santusovú a bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana.
V tejto veci boli následne obvinení dvaja vysokí dôstojníci – plk. JUDr. Peter Scholtz, PhD., a pplk. Mgr. Pavol Ďurka – z prečinu zneužitia právomoci verejného činiteľa. Obvinenie však bolo 12. decembra 2023 zrušené rozhodnutím prokurátora JUDr. Mareka Mezeia z Krajskej prokuratúry Bratislava. Zrušenie odôvodnil ako „nezákonné a nedôvodné“.
Vo svojom rozhodnutí uviedol: „V predmetnej trestnej veci nebolo možné ustáliť, že skutku sa dopustili práve obvinení, a nie je daná vyššia miera pravdepodobnosti, že skutok spáchali práve títo konkrétni obvinení.“
Dôkazná situácia neumožnila vyvodiť záver o úmyselnom konaní: „Z vykonaného dokazovania nie je možné dospieť k záveru, že by obvinení úmyselne a vedome konali v rozpore so svojimi služobnými povinnosťami s cieľom spôsobiť zásah do práv inej osoby.“
A výpoveď poškodenej osoby podľa neho nestačila: „Výpoveďou poškodeného nie je možné jednoznačne preukázať vinu konkrétnych osôb a ďalšie dôkazy túto výpoveď dostatočne nedopĺňajú.“
Rozhodnutie uzatvára slovami: „Na základe vyššie uvedeného nebolo možné dospieť k záveru, že by obvinení skutok spáchali, preto bolo potrebné uznesenie o vznesení obvinenia zrušiť ako nezákonné a nedôvodné.“
Juliána Mikolášiková tak svojím príspevkom upozornila na paralely medzi dvoma medializovanými únikmi – v jednom prípade (nahrávka s Cintulom) sa podľa zverejnených informácií nepodarilo určiť páchateľa, v druhom prípade (video s Zurianom a Santusovou) boli dvaja ľudia stíhaní bez dostatočných dôkazov.
Celý prípad znova otvára otázku selektívneho prístupu k trestnému stíhaniu v citlivých bezpečnostných kauzách a rozdeľuje verejnosť aj odbornú obec. Mikolášiková na záver pripomína, že aj archívne prípady môžu byť užitočným zrkadlom pre aktuálne hodnotenie spravodlivosti v trestnom konaní.
