Včera si Európa pripomínala koniec druhej svetovej vojny – Deň víťazstva nad fašizmom. V tento deň si tradične uctievame pamiatku padlých a pripomíname si, čo všetko sa môže stať, keď demokracia zlyhá. Niekde ticho kladú vence, inde sa recituje, a niekde… sa letí rovno do Moskvy.
Premiér Robert Fico, ako jediný z lídrov EÚ, zvolil oslavy v hlavnom meste krajiny, ktorá momentálne vedie vojnu a zatiaľ sa nevie rozhodnúť, či je Sovietsky zväz stále superveľmoc alebo už len nostalgická kulisa. Po tom, čo mu pobaltské štáty zakázali prelet, si našiel obchádzku cez pol Eurázie. Prečo? Lebo vraj ide o “mier”, hoci sa mu trasu musela kresliť ako z vojnového leteckého denníka.
Problém však nie je len v samotnej ceste. Väčším problémom je, keď sa takto začína meniť význam samotného sviatku. Z dňa, keď sme si pripomenuli porážku nacizmu, sa pod rukami politikov môže stať propaganda s iným posolstvom – že slobodu nám vraj vždy prinesú “silní lídri”, hlavne ak majú jadrový arzenál a problém s hranicami.
Preto je dôležité si pripomínať, čo 8. máj naozaj znamená. A kto ho v skutočnosti oslavuje ako Deň mieru – a kto ako príležitosť na geopolitickú exhibíciu. Našťastie, stále máme aj politikov, ktorí si našli čas uctiť si pamiatku padlých doma, v Bratislave, v tichu a dôstojnosti.
