V máji pribudla do edície ďalšia výnimočná publikácia. Občianske združenie Pamäti a spomienky v nej tentoraz zachytilo životný príbeh račianskeho výtvarníka Vojtecha Polakoviča – nenápadného, no výrazného umelca, ekonóma, pedagóga, športovca a človeka, ktorého poznajú celé generácie miestnych obyvateľov a susedov.
Vyštudoval Strojnícku priemyslovku a Vysokú školu ekonomickú, pracoval v oblasti manažmentu vzdelávania a popri tom sa intenzívne venoval maľovaniu.
Kniha bola verejne uvedená počas slávnostného podujatia v Obecnej záhrade, spolu s ďalšími titulmi mapujúcimi osudy pamätníkov z Rače. Práve tento zväzok však vyniká svojou autenticitou – nielen tým, že približuje život človeka spätého s Račou, ale aj tým, že zachytáva vývoj osobnosti, ktorá tvorila vo viniciach, medzi ľuďmi a zachytávala históriu Rače na svojich obrazoch.
„Možno to chvíľu trvalo, kým ma presvedčili, aby sme niečo takéto urobili. Nie preto, že by som nechcel, ale preto, že si myslím, že v Rači je mnoho zaujímavejších ľudí. No napokon sa mi to ušlo a som rád, že môžem prispieť svojimi spomienkami. Ja si myslím, že nie som taký starý – osemdesiatku mám až budúci rok. Hovorí sa, že dnes ju má už každý sopliak. Táto publikácia nie je o mne – je to dielo žiakov Masmediálnej školy. Vďaka patrí im, že tieto spomienky zachytili,“ uviedol Vojtech Polakovič počas slávnostného krstu v račianskej Obecnej záhrade.
Už prvé stránky publikácie odhaľujú, že čitateľ sa neponorí do klasickej životopisnej schémy, ale do mozaiky útržkov pamäte – niekedy poetických, inokedy faktografických, vždy však ľudsky úprimných.
„Narodil som sa 19. augusta 1946, ako posledný z piatich detí roľnícko-vinohradníckej rodiny, v Rači,“ uvádza na úvod knihy maliar Polakovič.
Zachytáva svoje detstvo na periférii Bratislavy, poznamenané dobovými reáliami aj voľnosťou chlapčenského sveta. Narodil sa po druhej svetovej vojne, keď okolie Rače ešte nieslo stopy nedávneho konfliktu.
„Hrávali sme sa aj v nemeckom betónovom bunkri na Rendézy, okolo ktorého sme pásli kravy.“
Miestne ulice, vinice či okolie malého vinohradníckeho domčeka sa stávajú kulisou nielen detských hier, ale aj prvých výtvarných podnetov.
S jemným humorom a nadhľadom spomína na časy dospievania, štúdií i pracovného života. Nechýbajú postrehy z rodinného zázemia, manželstva či pôsobenia vo fabrike.
„S chuťou som sa zapájal vždy do nejakej bitky pretože, ako chlapec som boxoval. Už na učňovke ma kamarát zobral do klubu Slovan Bratislava, kde som trénoval.“
Veľkú časť knihy tvoria spomienky na umenie – maľbu, výstavy, podnety i reakcie okolia. Polakovič otvorene opisuje, ako diela vznikali, čo ho inšpirovalo, i ako spätne vníma svoju tvorbu.
„Dal som sa na maľovanie, aby som zvečnil nielen račiansku architektúru, ale aj tie práce vo vinohrade a na poli.“
Umelec nehovorí o veľkých ambíciách, ale o vernosti – svojmu prostrediu, ľuďom, aj farbám. Práve táto skromná vernosť a prirodzená úprimnosť robí z publikácie silné čítanie.
Text knihy je doplnený desiatkami rodinných a archívnych fotografií, ktoré dokumentujú nielen jednotlivé etapy života autora, ale aj atmosféru Rače. Výber obrazových príloh je citlivý a výstižný – potvrdzuje úprimný zámer knihy zachytiť nie slávu, ale pamäť.
Edícia Pamäti a spomienky tak opäť naplnila svoj cieľ: priblížiť verejnosti osobné dejiny ľudí, ktorých životné príbehy sú dôležité nielen pre ich rodiny, ale aj pre kolektívnu identitu miestnych komunít. Príbeh Vojtecha Polakoviča, podaný pokojne a poctivo, je jedným z takýchto príbehov.
Knižka Pamäti a spomienky: Vojtech Polakovič neosloví efektnosťou – ale dotkne sa čitateľa pravdivosťou. Zachytáva hlas generácie, ktorá ešte verila v prácu, trpezlivosť a súdržnosť. V dnešnom svete, kde sa pamäť rýchlo rozptyľuje, majú takéto knihy nenahraditeľné miesto. Nezachraňujú len minulosť, ale aj dôstojnosť každodenného života. Príbeh Vojtecha Polakoviča stojí za to nielen prečítať, ale aj uchovať – ako tichý svedok čias a hodnôt, ktoré sa dnes pomaly vytrácajú.
Škoda, že posledných sedem strán knihy zostalo nevyužitých – mohli poslúžiť napríklad na podrobnejší opis výtvarnej tvorby. V publikácii sa nachádzajú len tri reprodukcie autorových diel, hoci jeho obrazy možno vidieť na viacerých miestach v Rači alebo na webovej stránke vojtechpolakovic.sk. Tak ako samotná kniha, aj tieto obrazy dýchajú pokojom, farbou a úprimnosťou.
Stretnutie, ktoré dalo mne a knihe nový rozmer
Krátko pred napísaním tejto recenzie som mal možnosť navštíviť pána Polakoviča osobne. Po dlhom čase sme sa opäť stretli – pri klobáske, chlebe, pohári vínka v jeho súkromnej galérii. Sedeli sme spolu, dve hodiny sme sa rozprávali, spomínali. Pod stolom ležal Rocky, verný vlčiak. Táto scéna sa odvíjala presne v duchu knihy – pokojne, úprimne, bez veľkých slov, ale s veľkou hĺbkou. A presne taká je aj publikácia, ktorá vznikla.
Jasné, aktuálne správy o Rači nájdete v Račianskom Večerníku.
