Bývalý komentátor online denníka Štandard, publicista Dag Daniš si v statuse publikovanom v utorok 10. júna zobral na mušku iniciatívu Hoaxy a podvody, ktorú zámerne a dehonestujúco označil ako stránku, ktorá sama „šíri hoaxy“. Išlo tak o priamy útok na Davida Púchovského, bývalého admina FB stránky Policajného zboru a dlhoročného komunikátora v oblasti bezpečnosti, ktorý po odchode zo štátnej služby pokračuje v osvetovej činnosti pod rovnomenným názvom ako občiansky projekt. Daniš svojím vyjadrením úplne prekrúca realitu – keďže cieľom projektu Hoaxy a podvody je boj proti dezinformáciám, nie ich šírenie.
Vo svojom komentári Daniš zároveň spochybňuje, že by ruské jednotky cielene útočili na obytné štvrte v Charkove, a tvrdí, že išlo o útok výhradne na vojenský cieľ – pričom sa opiera o bližšie nešpecifikovaných „ukrajinských blogerov“ a „západných analytikov“. Ani raz však neuvádza konkrétny zdroj či dôkaz.
Stránka Hoaxy a podvody reagovala stručne, ale dôrazne – zdieľala kritický komentár analytika Jakuba Godu s poznámkou, že Danišove výroky len potvrdzujú proruský rámec, ktorý v rôznych podobách opakuje už roky.
Zvlášť problematické je Danišovo tvrdenie, že ak pri „masívnom ruskom útoku“ zomreli len traja ľudia, znamená to, že nešlo o civilný cieľ. Takýto argument ignoruje fungovanie protivzdušnej obrany, systém výstrah a fakt, že mnohé domy sú už v Charkove vyprázdnené.
Ako pripomína Jakub Goda, bývalý novinár Denníka N a neskôr poradca vlády pre boj s dezinformáciami, Ukrajinci majú v mestách vybudovaný systém varovaní a úkrytov, ktoré naozaj používajú. Existujú aplikácie, ktoré okamžite informujú o riziku útoku, a ľudia sa disciplinovane presúvajú do protivzdušných krytov. „Tiež som to tam zažil,“ píše Goda. „Keď viete, že sa chystá odvetný útok, položíte si otázku, či by ste ďalej pozerali telku niekde pri okne?“ Aj preto býva počet obetí relatívne nízky – nie vďaka slabosti útoku, ale vďaka obrane a pripravenosti obyvateľov.
Na záver Goda pripomína množstvo dôkazov o ruských útokoch na civilistov v mestách ako Mariupol, Bachmut, Vuhledar či Rubizhne a zhrnul, že v tejto fáze vojny je surreálne snažiť sa ešte stále relativizovať, kto je agresor.
Fotografie zničených miest – Toretsk, Marinka, Vuhledar, Rubizhne, Bachmut, Mariupol – hovoria jasne:
