Po dlhých rokoch sa z obrazovky TV Bratislava lúči redaktorka a moderátorka Martina Fröhlich Činovská – jedna z tvárí, ktoré formovali regionálnu žurnalistiku v hlavnom meste.
Jej odchod prichádza takmer tri roky po tom, čo mesto ukončilo spoluprácu s TV Bratislava po šestnástich rokoch verejnoprospešného vysielania. Sama hovorí, že nejde o osobný konflikt, ale o prirodzený posun – a zároveň o smutný obraz toho, ako sa v Bratislave zmenil vzťah samosprávy k nezávislým médiám.
Po pätnástich rokoch ste ukončili pôsobenie v TV Bratislava. Čo bolo impulzom pre túto zmenu?
Nie celých pätnásť – mala som aj niekoľkoročnú pauzu. Počas nej som pôsobila ako šéfredaktorka miestnych novín v Podunajských Biskupiciach. Aj tam som pochopila, ako veľmi médiá v komunále ovplyvňujú každodenný život.
Do TV Bratislava som nastúpila ešte pri jej vzniku. Boli to najkrajšie časy – tvorili sme médium, ktoré nemalo byť mestským úradníkom, ale nezávislým partnerom mesta. Boli sme malý tím s veľkou energiou. A dnes môžem povedať, že pre mnohých z nás bola televízia skutočnou Alma mater. Z našich radov vzišli novinári ako Rasťo Iliev, Lenka Buchláková, Beatrice Szabová, Katka Kullová či Saša Važanová, dnes hovorkyňa Najvyššieho súdu, Mária Grebeňová a ďalší. Popri nás mladých v televízii pôsobili aj známe tváre z celoplošných televízií – Jozef Hubel, Oľga Valentová, Renáta Špačková či neskôr Ľudmila Farkašovská. Vtedy sme cítili, že robíme niečo dôležité – dávame Bratislave jej vlastný hlas.
Ako spätne hodnotíte svoje pôsobenie v regionálnej televízii – čo bolo pre vás najcennejšie?
Najviac si vážim, že TV Bratislava napĺňala ideál verejnej služby bez koncesionárskych poplatkov. Mesto už v roku 2006 rozhodlo, že Bratislava potrebuje televíziu – nie ako PR nástroj radnice, ale ako nezávislého vysielateľa. Vyčlenilo financie na verejnoprospešné vysielanie a hľadalo partnera, ktorý spĺňa profesionálne aj etické štandardy. Partnerom sa stalo Viva Studio, ktoré v tom čase patrilo medzi špičkové televízne štúdiá poskytujúce služby pre národné televízie a filmových producentov – pôsobilo už od roku 1994.
Tento model bol na Slovensku jedinečný. Bratislava sa vedome vyhla modelu tzv. „radničných televízií“, ktoré slúžia politikom. My sme prinášali pluralitu a dialóg – pozývali sme komunálnych politikov všetkých strán, odborníkov aj občanov. Primátori sa nebáli prísť do diskusií, odpovedať na kritické otázky. Práve preto ma neskôr veľmi mrzelo, ako sa tento prístup zmenil.
Čo sa vlastne stalo? Prečo mesto ukončilo spoluprácu s TV Bratislava?
To je otázka, na ktorú doteraz nikto neodpovedal.
V novembri 2022, krátko po komunálnych voľbách, sme sa celkom nečakane dozvedeli, že mesto Bratislava ukončuje spoluprácu s TV Bratislava. Rozhodnutie prišlo priamo z kancelárie primátora – bez vedomia mestských poslancov, bez diskusie s Kultúrnou a mediálnou komisiou, bez odbornej konzultácie.
Nebolo to po žiadnom konflikte, žiadnom spore. Televízia si vždy držala nezávislosť a korektný vzťah so všetkými vedeniami mesta. Lenže už od roku 2018 sa komunikácia postupne vytrácala. Primátor ani hovorca neprišli ani raz do štúdia, zrušili sa pravidelné relácie ako Primátor odpovedá, a ani počas pandémie neprišla jediná ponuka na spoluprácu.
Prvý kontakt z mesta po rokoch prišiel až s listom o výpovedi zmluvy. Ako dôvod sa uvádzali úspory – paradoxne však krátko po tom mesto začalo vyrábať vlastné videá a radničné noviny, a to s niekoľkonásobne vyššími nákladmi, než stála naša produkcia.
A výsledok? Podľa prieskumov Focus (2020) aj Median (2024) obyvatelia stále najviac dôverujú tradičným médiám – TV Bratislava, Bratislavským novinám a Rádiu Viva.
Radničné noviny In.ba dnes pozná len 6 % obyvateľov, zatiaľ čo sledovanosť našich programov potvrdili aj nezávislé prieskumy.
Preto si dovolím povedať: problém nebol v peniazoch. Problém bol v nezávislosti.
Tá už jednoducho nebola vítaná.
V statuse ste naznačili kritiku smerom k súčasnému vedeniu či fungovaniu mestských inštitúcií. Môžete to prosím konkretizovať?
Transparentnosť je krásne slovo – ak sa pod ním neskrýva kontrola.
Dnes vidíme, že samosprávy v Bratislave si zakladajú vlastné redakcie, natáčajú videá, moderujú podcasty a publikujú „diskusie“, kde hovorcovia spovedajú svojich šéfov.
Hovorcovia sa stali moderátormi, politici režisérmi – a relácie, ktoré sa tvária ako rozhovory, sú často len sofistikovaným PR.
Nechcem to zosmiešňovať, ale je to realita: namiesto nezávislých diskusií sledujeme dobre nacvičené predstavenia, kde hlavnou úlohou nie je informovať, ale budovať imidž.
Takto sa pluralita mení na propagandu. A občania, ktorí platia dane, prichádzajú o nezávislý zdroj informácií.
Ako sa podľa vás zmenila úroveň regionálnej žurnalistiky v Bratislave?
Regionálna žurnalistika má byť zrkadlom mesta. Dnes sa to zrkadlo rozbíja na kúsky.
Mnohé nezávislé médiá bojujú o prežitie, zatiaľ čo samosprávy s verejnými peniazmi budujú svoje „vlastné médiá“. Odborníci, poslanci či aktivisti sa do týchto formátov nedostanú, diskusné relácie sa rušia a slobodná debata mizne.
TV Bratislava pritom dokázala denne vyrábať spravodajstvo s rozpočtom 0,35 eura na občana ročne – efektívne, profesionálne, objektívne. Napriek tomu mesto spoluprácu ukončilo a vsadilo na radničné noviny a vlastné videá s minimálnym dosahom.
Je to paradox: televízia, ktorej občania dôverovali, bola zrušená – a vlastné radničné médiá, ktorým nedôverujú, sa financujú ďalej.
Píšete, že budete pôsobiť „v prostredí, kde je podstatné iba zdravie a život“. Znamená to, že smerujete do zdravotníctva?
Áno, začala som pracovať v organizácii, ktorá sa venuje zdraviu. Opäť je to o komunikácii – len z druhej strany. Verím, že aj tu môžem zužitkovať skúsenosti z médií: slušnosť a empatiu.
Plánujete sa niekedy k novinárčine vrátiť?
To sa asi úplne nedá „odísť“. Novinárčina nie je len práca – je to spôsob, ako človek vníma svet. Možno raz, inou formou – dokumentom, projektom, alebo len komentárom o tom, ako sa Bratislava mení. Ale isté je, že tú potrebu hľadať pravdu a dávať priestor rôznym hlasom nikdy nestratím.
Záver redakcie
Príbeh Martiny Fröhlich Činovskej je zároveň príbehom TV Bratislava – televízie, ktorá šestnásť rokov prinášala verejnoprospešné vysielanie, kým mesto bez diskusie a bez vysvetlenia ukončilo spoluprácu.
Televízia však vysiela ďalej – bez verejných peňazí, no s podporou divákov, ktorí jej veria.
A jej príbeh kladie Bratislave otázku, ktorá presahuje všetky volebné obdobia: Chceme ešte nezávislé médiá, ktoré slúžia občanom – alebo len tie, ktoré slúžia politikom?
