Kauza okolo náboru zahraničných zamestnancov v mestskej spoločnosti OLO sa vyostrila v momente, keď poslanec Martin Winkler upozornil na znenie zmluvy a tvrdí, že podľa nej môže agentúre vzniknúť odmena až vo výške približne 50 tisíc eur za jedného zamestnanca. Tvrdí to na základe formulácie, že provízia je „súčinom celkovej ceny práce a koeficientu 15,5“.
Magistrát aj OLO namietajú, že ide o nesprávny výklad, a tvrdia, že koeficient znamená 15,5 percenta, teda asi 400 eur, nie násobok.
V tejto situácii je však potrebné pripomenúť jeden zásadný fakt: v zmluve sa nenachádza žiadny symbol percenta. Dokument v slovenskej aj anglickej verzii výslovne uvádza iba: „…odmenu vo výške súčinu celkovej ceny práce a koeficientu 15,5.“
Nie je úlohou tohto komentára rozhodovať, kto má pravdu. Je však úplne legitímne očakávať, že mestská firma – a s ňou aj magistrát ako jej jediný akcionár – presne a verejne vysvetlia, akým spôsobom z koeficientu 15,5 vyplýva suma približne 400 eur, na ktorej stavajú svoje tvrdenia.
Ak je výklad mesta správny, treba ho preukázať transparentným a jednoznačným výpočtom.
Ak je výklad poslanca správny, treba to priznať a vecne vysvetliť, kde nastala chyba – či v zmluve, formulácii, procese alebo v internom nastavení OLO.
OLO je stopercentne mestská firma, financovaná z verejných peňazí. Preto platí elementárny princíp: ak dokument obsahuje nejasnosť, nie je to problém verejnosti, ale problémy vo verejnom dokumente, ktorý treba vysvetliť alebo opraviť.
Táto kauza preto nie je len sporom o číslach. Je to test dôvery v spravovanie mestských firiem. A test, ktorý Bratislava môže zvládnuť len vtedy, keď bude hovoriť menej v rovine pocitov a viac v rovine faktov.
Lebo v správe verejných vecí platí jednoduché pravidlo: tvrdenia sa dajú spochybniť, fakty nie.
