Už desať rokov uplynulo od búrania Parku kultúry a oddychu (PKO) v Bratislave. Na toto výročie upozornil 29. decembra 2025 aktivista a kandidát na starostu Ružinova Ivor Švihran, ktorý vo verejnom statuse pripomenul okolnosti predaja areálu, samotného búrania aj fakt, že pozemok na nábreží Dunaja zostáva dodnes nevyužitý.
Podľa Švihrana bol lukratívny pozemok pôvodne určený na mestské výstavisko a verejné kultúrne využitie. Mestské zastupiteľstvo ho však najskôr v roku 2009 na návrh vtedajšieho primátora Andreja Ďurkovského predalo a následne v roku 2015, krátko pred Vianocami, schválilo jeho ďalší predaj za symbolickú cenu jedného eura. Návrh predložil vtedajší primátor Ivo Nesrovnal.
Budovy a pozemky PKO mesto Bratislava predalo spoločnosti Henbury Development, ktorá sa stala ich vlastníkom. Práve tento predaj otvoril cestu k zbúraniu objektov PKO.
Ako Švihran pripomína, v čase rozhodovania už mal magistrát k dispozícii informácie, že prebiehajúci súdny spor s vlastníkom pozemkov sa pravdepodobne skončí v prospech mesta. Napriek tomu došlo k schváleniu predaja a krátko nato aj k samotnému búraniu objektov PKO.
Za predaj pozemkov PKO, ktorý umožnil ich následné zbúranie, hlasovalo 28 poslancov Mestského zastupiteľstva hlavného mesta Bratislavy. Išlo o Katarínu Augustinič, Vladimíra Bajana, Martina Borguľu, Pavla Bullu, Jána Buocika, Martu Černú, Milana Černého, Martina Chrena, Slavomíra Drozda, Ľudmilu Farkašovskú, Mariána Greksu, Petra Hanulíka, Ivetu Hanulíkovú, Milana Jambora, Izabellu Jégh, Radovana Jenčíka, Juraja Káčera, Tomáša Korčeka, Olivera Križa, Martina Kuruca, Radoslava Oleksáka, Petra Pilinského, Ivetu Plšekovú, Soňu Svoreňovú, Jozefa Uhlera, Romana Weinštuka, Zdenku Zaťovičovú a Rastislava Žitného. Viacerí z nich pôsobia v komunálnej politike dodnes.
Búranie PKO sa začalo medzi vianočnými sviatkami a Novým rokom. Podľa Švihrana mohlo ísť o snahu minimalizovať občiansky odpor. Proces sprevádzali konflikty medzi verejnosťou a súkromnou bezpečnostnou službou, ktorá zasahovala voči ľuďom snažiacim sa dokumentovať priebeh búrania.
Demolácia PKO bola ukončená vo februári nasledujúceho roka. Odvtedy zostáva pozemok prázdny, hoci ide o jednu z najatraktívnejších lokalít na bratislavskom nábreží Dunaja. Prípad PKO sa tak aj po desiatich rokoch vracia do verejnej diskusie ako symbol rozhodnutí, ktoré zásadne ovplyvnili podobu mesta a nakladanie s jeho verejným priestorom.
