Komunitný aktivista Lukáš Reich zverejnil na sociálnej sieti vo verejnej skupine Aha, Bratislava! vlastnú bilanciu roka 2025 v podobe zoznamu desiatich najaktívnejších kritikov primátora hlavného mesta Matúša Valla. Príspevok publikoval 31. decembra 2025 a vyvolal diskusiu medzi priaznivcami aj odporcami súčasného vedenia mesta.
Reich v statuse zdôraznil, že nejde o hodnotenie politických preferencií, ale o prehľad osobností a iniciatív, ktoré sa počas roka najčastejšie a najvýraznejšie verejne vyjadrovali kriticky k fungovaniu magistrátu, k štýlu riadenia mesta či ku konkrétnym rozhodnutiam primátora.
Kritici z radov politikov aj aktivistov
Na prvom mieste zoznamu figuruje mestský poslanec a kandidát na primátora Martin Winkler, autor kampane „Kreditka pre Valla“. Podľa Reicha dlhodobo kritizuje zadlžovanie mesta, uprednostňovanie PR komunikácie pred obsahom, ideologizáciu samosprávy a nedostatočnú transparentnosť rozhodovania.
Nasleduje starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý podľa zverejneného hodnotenia opakovane upozorňuje na centralizáciu riadenia Bratislavy, zásahy magistrátu do kompetencií mestských častí a slabú koordináciu projektov.
V zozname sa objavila aj bývalá starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová, ktorú Reich označil za dlhodobú kritičku magistrátu najmä v oblasti kompetenčných sporov, developerských projektov a štýlu komunikácie vedenia mesta.
Autor zoznamu zaradil aj sám seba
Na štvrtom mieste sa nachádza samotný Lukáš Reich, ktorý sa označuje za komunitného aktivistu a autora blogovej série „Ťažké mesiace“. V texte uvádza, že kritizuje najmä ignorovanie spätnej väzby, nadradenosť PR komunikácie nad obsahom, a poukazuje na paralely so spôsobmi riadenia z minulosti. Zároveň zdôrazňuje dôraz na občiansku kultúru, transparentnosť a komunitné hodnoty.
Ďalšími menami v poradí sú petržalský poslanec a ekonóm Peter Cmorej, starosta Jaroviec Jozef Uhler, aktivista Jozef Chajdiak, starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová, bývalý poslanec Národnej rady SR a mestský poslanec Milan Vetrák a iniciatíva Za lepšiu Bratislavu.
Spoločným menovateľom kritiky sú podľa autora zoznamu najmä výhrady k centralizácii rozhodovania, komunikácii magistrátu, riadeniu mestských podnikov, rozpočtovej politike a k zapájaniu odborníkov a verejnosti do rozhodovacích procesov.
Rebríček ako názorový príspevok
Zverejnený zoznam nemá oficiálny ani inštitucionálny charakter a ide o osobný názorový príspevok autora publikovaný na sociálnej sieti. Napriek tomu poukazuje na to, že kritika vedenia hlavného mesta prichádza nielen z opozičných politických kruhov, ale aj zo strany viacerých starostov mestských častí, odborníkov a občianskych iniciatív.
Magistrát hlavného mesta sa k zverejnenému rebríčku oficiálne nevyjadril.
Prečítajte si tiež:
V kauze OLO nestačia len tvrdenia. Rozhodujú fakty a transparentnosť
