11 C
Bratislava
piatok, 13. februára 2026

Domáce zvieratá v bytovke v Petržalke: Kedy domový poriadok platí a kedy už nie

Najčítanejšie

Spory o psy, mačky či iné bežné domáce zvieratá patria v bytových domoch medzi najčastejšie susedské konflikty. Mestská časť Bratislava-Petržalka sa tejto téme venovala na obecnom webe v rubrike Rada právnika.

Článok pripravil advokát JUDr. Ján Dolejš z Advokátskej kancelárie Remedium Legal, s.r.o. a zameral sa na hranicu medzi tým, čo si môže domový poriadok vynucovať v spoločných priestoroch, a tým, čo už zasahuje do vlastníckych práv.

Čo vám susedia zakázať nemôžu

Podľa advokáta platí, že samotné vlastnícke právo k bytu zahŕňa aj možnosť chovať v ňom bežné domáce zviera. A práve preto nie je možné, aby sa na úrovni domu prijal plošný zákaz držby zvierat v bytoch – či už formou domového poriadku, alebo rozhodnutím zhromaždenia vlastníkov.

Petržalka v právnej poradni pripomína, že „vlastnícke právo k bytu zahŕňa aj možnosť chovať v ňom bežné domáce zviera“.

Čo môže domový poriadok upraviť v spoločných priestoroch

To, že zákaz chovu zvierat v byte neobstojí, neznamená voľný režim bez pravidiel. Pravidlá sa podľa právnika týkajú najmä pohybu zvierat v spoločných častiach domu – chodby, výťahy, vstupy či priestory, kde sa pohybujú aj deti a ďalší obyvatelia.

Petržalka v článku vysvetľuje, že „domový poriadok preto môže upravovať len spôsob pohybu zvierat v spoločných priestoroch domu“.

V praxi môže domový poriadok napríklad stanoviť povinnosť používať vôdzku, obmedziť vstup zvierat do konkrétnych miestností (napríklad kočikáreň či technické miestnosti) alebo zakázať voľný pohyb zvieraťa po chodbách. Tieto pravidlá však majú zmysel len vtedy, ak sledujú bezpečnosť a hygienu a fakticky neznemožňujú samotný chov zvieraťa.

Kedy sa právo na zviera mení na problém pre dom

Najčastejšie konflikty sa podľa textu týkajú dlhodobého štekania, zápachu pri zanedbanej hygiene alebo opakovaného obťažovania susedov v spoločných priestoroch. Advokát zároveň pripomína, že zodpovednosť majiteľa za škodu spôsobenú zvieraťom je objektívna – teda aj bez ohľadu na zavinenie.

Ak sa rušenie dostane „nad únosnú mieru primeranú pomerom“, môže už ísť o zásah do pokojného užívania bytu susedov a v závažnejších prípadoch aj o riešenie cez pravidlá verejného poriadku či nočného kľudu.

Na koho sa obrátiť, keď dohoda nefunguje

Právna prax podľa advokáta odporúča postupovať postupne: najskôr komunikácia, potom zásah správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov, ktorý môže upozorniť na porušovanie domového poriadku. Ak ide o dlhodobé narúšanie nočného kľudu alebo hygienických pravidiel, do riešenia môže vstúpiť mestská polícia. Konečným riešením pri obťažovaní nad primeranú mieru je podľa článku občianskoprávna žaloba, ktorou sa možno domáhať, aby súd uložil povinnosť zdržať sa protiprávneho konania alebo odstrániť následky.

Text na záver pripomína, že bytový dom je priestor, kde sa súkromné a spoločné prelínajú, a preto je dôležitá primeranosť a ohľaduplnosť na oboch stranách – právo mať zviera aj právo na pokojné bývanie.

Martina Nováková
Martina Nováková
Redaktorka Bratislavského Večerníka. Píše o veciach, ktoré majú zmysel a dopad na každodenný život. Zaujímajú ju príbehy ľudí, dianie okolo nás aj témy, ktoré si zaslúžia zrozumiteľné vysvetlenie. V textoch má rada nadhľad a verí, že dobrý článok sa dá napísať pokojne a s úsmevom.

Ďalšie články

Aktuálne