Pondelok 12. januára 2026 je v kalendári obyčajný pracovný deň, no v pamäti Slovenska má tento dátum silnú zimnú ozvenu. Včera, v nedeľu 11. januára, uplynulo presne 39 rokov od chvíle, keď sa počasie nad naším územím zmenilo na snehovú skúšku odolnosti – a po nej prišli mrazy, ktoré dodnes figurujú v prehľadoch extrémov.
Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) si túto epizódu pripomenul v príspevku na sociálnej sieti. Podľa SHMÚ sa 11. januára 1987 na celom území Slovenska vyskytlo sneženie a najmä na juhozápade ho sprevádzal aj silný vietor, čo urýchlilo tvorbu závejov a problémy v doprave.
Ako vznikla kalamita v januári 1987
SHMÚ v príspevku opisuje, že k nám začal prúdiť veľmi studený vzduch pôvodom arktického pôvodu. V nižších polohách Slovenska sa 13. januára ráno podľa ústavu bežne nachádzalo 20 až 70 centimetrov snehu, pričom zo stredných polôh Oravská Lesná hlásila až 125 centimetrov.
Sneh a vietor priniesli aj situácie, ktoré si ľudia v Bratislave dodnes pripomínajú ako symbol „veľkej zimy“. SHMÚ uvádza, že kvôli závejom sa 11. a 12. januára nedalo vlakom ani autobusom dostať do Trnavy a v Bratislave 12. januára 1987 „veľa ľudí behalo po centre mesta na lyžiach“.
Po snežení prišlo vyjasnenie a rekordné minimá
Po kalamite však prišla druhá fáza – výrazné ochladenie. SHMÚ pripomína, že mimoriadne chladné bolo najmä ráno 13. januára 1987. Ústav zároveň uviedol konkrétny príklad, ktorý sa stal rekordom pre jednu z našich známych staníc: „Piešťany hlásili -29,8°C, čo je absolútne najnižšia teplota vzduchu na tejto stanici v celej oficiálnej histórii meraní.“
Ešte nižšie teploty sa podľa SHMÚ vyskytli v dolinách. Ústav uvádza, že úplne najnižšia teplota pozorovaná na ich staniciach v januári 1987 bola v Červenom Kláštore, kde 14. januára 1987 ráno namerali -35,6 °C.
Pre širší kontext SHMÚ zverejnil aj samostatný text s názvom „Snehová kalamita, na ktorú sa spomína s rešpektom“, kde opisuje priebeh januára 1987 a jeho dopady aj v Bratislave.
