Mestská príspevková organizácia MARIANUM – Pohrebníctvo mesta Bratislavy zverejnila analýzu kapacít cintorínov a demografické posúdenie do roku 2050. Dokument prináša konkrétne čísla o voľných miestach naprieč mestom, pomenúva najkritickejšie lokality a nastavuje časový horizont, dokedy môžu existujúce kapacity pri nezmenenom správaní obyvateľstva postačovať. Kontext k uvažovaným lokalitám nového cintorína priniesol Bratislavský Večerník už 6. januára 2026.
Koľko miest je voľných a prečo je dôležité, kde sa nachádzajú
Štúdia pracuje s dátami k júnu 2025 a uvádza, že naprieč 19 cintorínmi je evidovaných spolu 89 537 miest. Z toho má byť voľných približne 4 726 hrobových miest a 2 502 urnových miest, teda spolu okolo 7 228 voľných pozícií. Štúdia zároveň priamo upozorňuje, že voľné kapacity sú nerovnomerne rozložené: kým niektoré cintoríny majú ešte stovky až tisíce voľných miest, inde sú nové hroby dostupné len výnimočne, napríklad uvoľnením neplatených hrobov alebo v rámci rodinných hrobiek. V texte sa medzi lokalitami s prakticky vyčerpanou rezervou uvádzajú aj Rača, Vajnory, Dúbravka či Karlova Ves, kým medzi cintorínmi s vyššou rezervou napríklad Slávičie údolie, Vrakuňa, Martinský cintorín, urnový háj krematória či Petržalka.
Horizont 2029 až 2030 bez zásahov, dlhšie pri rozšíreniach
Štúdia pri nezmenenom správaní obyvateľov predpokladá, že aktuálne identifikované voľné kapacity by postačovali približne len do rokov 2029 až 2030. Dokument tento horizont viaže na predpoklad zachovania podielu kremácií „ako dnes“ a zároveň pripomína, že podobný záver uvádzali aj staršie interné podklady Marianum.
Bratislavský Večerník získal k štúdii aj písomné odpovede priamo od Marianum. Koordinátor marketingu Marianum Lenka Snížková redakcii potvrdila, že záver o horizonte sa dá čítať aj detailnejšie: „Spomínaný záver je vypracovaný ako celok, ale je možné ho spresniť aj na jednotlivé cintoríny.“
Kde sa pripravujú rozšírenia a čo sa dá urobiť aj na citlivých pohrebiskách
Marianum v písomných odpovediach pre Bratislavský Večerník konkretizovalo, že pripravuje viacero čiastkových rozšírení: „Pripravujeme rozšírenia na cintorínoch Podunajské Biskupice, Lamač, Petržalka, Slávičie údolie, Karlova Ves, Dúbravka a Krematórium a urnový háj. V minulosti boli rozšírené cintoríny v Rači a Prievoze.“
Pri historických pohrebiskách, ktoré majú z hľadiska nových miest prirodzene obmedzené možnosti, Marianum uviedlo konkrétny príklad: „V prípade Ondrejského cintorína je možnosť navýšenia kapacity vybudovaním kolumbária (urnovej steny).“ K Mikulášskemu cintorínu doplnilo: „Mikulášsky cintorín v súčasnosti umožňuje prideliť aj hrobové miesto.“
Kremácie, výkyvy trendu a dopady na plánovanie kapacít
Štúdia pracuje s údajmi Marianum a pri modelovaní budúceho vývoja pripomína, že vysoký podiel kremácií zásadne mení tlak na potrebu nových plôch. V časti scenárov dokument uvádza aj konkrétne hodnoty za roky 2022 až 2024: „Pre roky 2022–2024 sú vyznačené skutočné údaje Marianum (83 %, 83 %, 76 % kremácia).“ Štúdia zároveň rozoberá, že pri konzervatívnejšom vývoji (napríklad stabilizácia kremácií okolo 75 % a rast pochovávania do zeme na 25 %) rastie tlak najmä na hrobové miesta.
V písomných odpovediach pre Bratislavský Večerník Marianum uviedlo súčasný pomer jednoducho: „Na základe štatistík, ktoré máme dostupné, je pomer kremácií a pochovania do zeme 80% ku 20%.“
Dve uvažované lokality nového cintorína a praktické limity v území
Štúdia aj doterajšia komunikácia Marianum pracujú s lokalitami Jarovce a Rača. V odpovediach pre Bratislavský Večerník Marianum podrobnejšie opísalo technické riešenie v Jarovciach, kde návrh reaguje na vysokú hladinu podzemnej vody vyvýšenými hrobovými poľami: „Návrh reaguje na kľúčový problém územia, ktorým je vysoká hladina podzemnej vody, vybudovaním vyvýšených hrobových polí („vyvýšené kryhy alebo platformy“).“ Marianum doplnilo aj princíp sprístupnenia a povrchov: „Na vyvýšených plochách hrobových polí bude možné pochovávať do jednej hĺbky.“
Pri lokalite Rača (Táborky – Huštekle) Marianum opísalo, že návrh vychádza z rešpektovania vinohradníckych terás a existujúcich porastov: „Návrh vegetačných prvkov vychádza z rešpektovania existujúcich porastov stromov a zachovania obrazu krajiny s vinohradmi a spôsobom ich terasovania.“
V odpovedi zároveň upozornilo na eróziu a hospodárenie so zrážkovou vodou: „Zachovanie prírodných častí na strmých svahoch areálu cintorína a riešenie hrobových polí ako trávnatých má za cieľ tiež zvýšiť zachytávanie a vsakovanie dažďovej vody v riešenom území, keďže územie je vďaka geologickému podkladu náchylné na vodnú eróziu.“
Marianum doplnilo aj typy povrchov a opatrení: „Hlavné chodníky pre chodcov a obsluhu cintorínu sú tvorené mlatovým povrchom. Parkoviská sú riešené retenčnou dlažbou. Taktiež budú realizované sústavy záchytných priekop ako verejnoprospešné stavby na ochranu pred prívalovými vodami stekajúcimi z Malých Karpát.“
Majetkové vzťahy ako zásadná otázka
Marianum v odpovediach pre Bratislavský Večerník otvorene pomenovalo, že v oboch riešených územiach prevažuje súkromné vlastníctvo. „V prípade lokality Rača z analýzy vyplýva, že drvivá väčšina pozemkov v rámci riešeného územia, veľkosti 7,02 ha, je v súkromnom vlastníctve, až 6,96 ha (99,17%).“
Pri Jarovciach uviedlo: „V prípade lokality Jarovce z analýzy vyplýva, že drvivá väčšina pozemkov v rámci riešeného územia, veľkosti 30,59 ha, je v súkromnom vlastníctve, až 28,23 ha (92,3%).“
Etapizácia a časový rámec ďalších krokov
Marianum v odpovediach pre Bratislavský Večerník uviedlo, že štúdiu v januári 2026 predloží na poradu primátora a ďalší postup určí zriaďovateľ, teda hlavné mesto: „Organizácia Marianum predloží štúdiu v januári 2026 na pravidelnú poradu primátora mesta Bratislavy, následne ďalší postup určí zriaďovateľ organizácie, t.j. Hlavné mesto Bratislava.“ Zároveň upozornilo na časovú náročnosť prípravy: „Tento proces môže trvať od 4 – 10 rokov.“
V prípade prípadného nového cintorína Marianum zároveň opisuje etapizáciu výstavby v oboch lokalitách. Pri Rači uvádza tri etapy s postupným sprístupňovaním terás, vybavenosti a dopravnej infraštruktúry a s prvou etapou na úrovni 951 hrobov. Pri Jarovciach uvádza tri etapy, v ktorých sa má najskôr vybudovať zázemie a infraštruktúra a postupne sprístupňovať vyvýšené hrobové polia, vrátane odporúčania založiť výsadbu izolačného pásu od diaľnice ešte pred samotným založením cintorína.
Kto je autorom štúdie
Marianum v odpovedi pre Bratislavský Večerník uviedlo mená autorov dokumentu: „Autormi Štúdia a demografické posúdenie – Nový cintorín v Bratislave“ sú Ing. arch. Blanka Solár Ing. arch. Michal Solár, Ing. Denisa Halajová PhD.“
