Aktivista Lukáš Reich v uplynulých hodinách oznámil, že vstupuje do komunálnej politiky a stal sa členom mestskej strany Dunaj. Pripomenul svoju doterajšiu občiansku angažovanosť a zároveň načrtol, aké zmeny chce spolu s tímom presadzovať – od dopravy a bezpečnosti, cez viac zelene až po transparentné hospodárenie a podporu komunít. Strana Dunaj zároveň dnes predstavila svoj program a priority pre Bratislavu, vrátane tém dopravy, parkovania, bezpečnosti, rozpočtu a fungovania magistrátu. Časť čitateľov ho môže poznať ešte z Prahy ako jedného zo zakladateľov platformy Pražská kaviareň z. s. a z pôsobenia v iniciatíve Srdcom doma. V Bratislave pôsobí v občianskom združení Zjednotená Bratislava a v Školskej rade.
V statuse píšete, že „to nie je o mne, je to o nás“. Čo bol konkrétny moment alebo skúsenosť, ktorá vás presvedčila, že občianska rovina už nestačí a idete do politiky práve cez stranu Dunaj?
Lukáš Reich: Bol to skôr proces než jeden moment. Roky som fungoval ako aktivista v Prahe, v Bratislave, v komunitách aj v školstve. A stále som narážal na rovnakú vec: môžete mať dobré nápady, môžete mať ľudí, ktorí chcú pomôcť, ale ak sa rozhodnutia robia inde a inak, zmena sa jednoducho neudeje.
Zlom prišiel, keď som videl, ako sa v Bratislave riešia veci, ktoré sa dotýkajú každodenného života, doprava, bezpečnosť, zeleň, financie. A uvedomil som si, že ak chcem, aby sa mesto pohlo dopredu, nestačí stáť pri bráne a kričať. Treba vojsť dnu a pracovať na tom zvnútra. Pre stranu Dunaj som sa rozhodol preto, že v nej vidím tím ľudí, ktorí chcú menej marketingu a viac práce. Menej chaosu a viac riadenia. A to je presne to, čo Bratislava potrebuje.
Dunaj hovorí o „menej chaose a viac riadenia“ a o manažérskom prístupe. Ako si predstavujete svoju rolu v tíme – budete skôr obsahový garant (napr. pre komunitné témy), alebo aj kandidát do zastupiteľstva?
Moja profesijná dráha je kombináciou dvoch svetov: som manažér, ktorý vedie ľudí a projekty, a zároveň konzultant v ISD (Institute of Security and Defense), kde sa venujem témam bezpečnosti a krízového riadenia. Tieto skúsenosti chcem priniesť aj do Dunaja. Preto sa vidím v dvojitej roli: obsahový garant pre komunitné témy, bezpečnosť, participáciu a efektívne riadenie, a zároveň človek pripravený kandidovať, ak to má pomôcť presadiť konkrétne riešenia. Nie som typ, ktorý by chcel stáť bokom. Ak mám niesť zodpovednosť za to, čo presadzujem, je prirodzené byť aj súčasťou zastupiteľstva. Manažérsky prístup, schopnosť viesť ľudí a skúsenosti z ISD sú presne to, čo chcem priniesť do verejného priestoru.
V doprave má Dunaj viacero výrazných bodov (napríklad návrat 15-minútového lístka, presun cyklotrasy na Vajanského nábreží, prístup k individuálnej doprave). Ktoré dve z týchto vecí sú podľa vás najrealistickejšie presadiť ako prvé a čo by sa muselo stať, aby sa reálne zlepšili zápchy aj kvalita MHD?
Najrealistickejšie sú dve veci, ktoré majú okamžitý efekt a nevyžadujú roky príprav:
1.Návrat 15-minútového lístka. Je to jednoduché, rýchlo zavádzateľné a pomáha reálne ľuďom, ktorí potrebujú krátke presuny. Zvyšuje to atraktivitu MHD bez toho, aby to stálo milióny.
2.Úprava cyklotrasy na Vajanského nábreží. Nie je to o boji medzi vodičmi a cyklistami. Je to o tom, aby riešenie dávalo zmysel pre všetkých. Presun cyklotrasy môže uvoľniť priestor, zlepšiť plynulosť a zároveň zachovať bezpečný pohyb pre cyklistov.
A čo sa týka zápch, tam je odpoveď jednoduchá, ale nie populárna: musíme začať riadiť dopravu ako systém, nie ako sériu izolovaných rozhodnutí. To znamená: zosúladiť svetelnú signalizáciu, odstrániť zbytočné úzke hrdlá, posilniť MHD tam, kde je preplnená, vybudovať roky sľubované záchytné parkoviská a prestať robiť experimenty na základe svetonázoru proti reálnym dátam. Keď sa tieto veci spoja, výsledok sa dostaví rýchlejšie, než si mnohí myslia.
Program ráta aj s tvrdými zásahmi do fungovania mesta (napríklad zníženie administratívnych zamestnancov o 30 % a dôraz na vyrovnaný rozpočet bez zvyšovania dane z nehnuteľností). Ako by ste zabezpečili, aby sa škrty nepremietli do slabších služieb pre obyvateľov, a čo je váš konkrétny plán pre transparentnosť mestských financií?
Ak má Bratislava fungovať lepšie, musíme si úprimne povedať, kde je problém. A ten problém nie je v tom, že by ľudia nechceli pracovať. Problém je v tom, že magistrát je dlhodobo prezamestnaný a dokonca sa objavili aj prípady tzv. mŕtvych duší. Ľudí, ktorí sú na výplatnej páske, ale reálne neprinášajú hodnotu. Toto nie je normálne a nie je to udržateľné. Preto hovorím, že škrty sa nesmú robiť naslepo. Musia sa robiť manažérsky, nie politicky. A to znamená tri veci:
1.Audit procesov, nie hon na ľudí. Najprv potrebujeme vedieť, ktoré procesy sú zbytočné, zdvojené alebo neefektívne. Ten, kto pracuje poctivo, sa nemá čoho báť, aj keby nesúhlasil s naším svetonázorom. Naopak, každý schopný manažér vie, že musí mať aj vnútorných kritikov. Ak ich nemá, má len pochlebovačov a prikyvovačov, dopadne to ako vždy v našej politike. ZLE. Naopak, ak je niekto dosadený len „po známosti“ a reálne neprináša výsledky, hodnotu, tam musí byť rázna zmena.
2.Transparentné financie v reálnom čase. Bratislava potrebuje systém, kde občan aj odborná verejnosť vidia, kam idú peniaze, priebežne, nie raz ročne v PDF. Niečo ako „rozpočet pod lupou“, ktorý ukáže, kde sa míňa efektívne a kde nie. Dokonca by mal byť naozaj participatívny v skutočnosti, nielen ústne.
3.Ochrana služieb, ktoré majú najväčší dopad na kvalitu života. Zeleň, bezpečnosť, údržba, MHD, to sú oblasti, ktoré sa nesmú rezať. Ak sa má šetriť, tak tam, kde to neohrozí fungovanie mesta.
Mojím cieľom nie je šetriť pre šetrenie. Mojím cieľom je, aby každé euro, ktoré Bratislava minie, sa trikrát otočilo a bolo reálne vidieť v uliciach, nielen v tabuľkách. A to sa dá len vtedy, keď sa na riadenie mesta pozrieme profesionálne, nie politicky. Dve mestské časti už ukázali, že sa to dá. Tak prečo by to nedokázalo aj celé mesto?
