Vo veku 101 rokov zomrel Otto Šimko, jeden z posledných žijúcich svedkov holokaustu na Slovensku a účastník Slovenského národného povstania. Na sociálnej sieti Facebook o tom informovala stránka Židia na Slovensku.
„Otto Šimko, svedomie nedemokratických režimov, už nie je medzi nami. Dnes v noci nás navždy opustil,“ uviedli autori príspevku.
Narodil sa v Topoľčanoch, detstvo prežil v Nitre
Otto Šimko sa narodil 1. júna 1924 v Topoľčanoch, väčšinu detstva však prežil v Nitre. Jeho rodina čelila po vzniku Slovenského štátu rastúcemu prenasledovaniu a v septembri 1942 ju transportovali do koncentračného strediska v Žiline. Podrobnejší životopis zverejnil projekt Pamäť národa (Post Bellum).
Z Žiliny sa rodina dostala do pracovného tábora vo Vyhniach, kde prežila desať mesiacov. Následne získal jeho otec výnimku, ktorá im pomohla uniknúť deportáciám do vyhladzovacích táborov. Šimko sa neskôr zamestnal v Liptovskom Mikuláši, kde ho zastihlo Slovenské národné povstanie.
V auguste 1944 sa zapojil do SNP, z väzenia ušiel
Po vypuknutí SNP sa Otto Šimko pridal k 9. liptovskému partizánskemu oddielu. Koncom roka 1944 ho zadržali a vo väzení prešiel brutálnymi výsluchmi. Z deportácie sa podľa Pamäti národa dostal vďaka úteku, zvyšok vojny prežil v úkryte.
Právnik, novinár, „večný nepriateľ“ režimov
Po vojne vyštudoval právo na Univerzite Komenského v Bratislave. V práci sa venoval právu, neskôr však prišli zásahy režimu a preradenia mimo odboru. Pamäť národa uvádza, že ho z politických dôvodov preradili do výroby a pracoval aj ako sústružník. Neskôr pôsobil v redakcii denníka Smena, odkiaľ ho v roku 1971 počas previerok vyhodili. Vrátil sa k právnickej praxi, až do dôchodku pracoval ako podnikový právnik.
Jeho životný príbeh sa stal aj témou dokumentárneho spracovania. Denník Pravda citoval Šimkove slová, v ktorých opísal, ako ho rôzne režimy označovali za nepriateľa. „Ja som bol chronický nepriateľ…,“ uviedol v spomienke zachytenej v dokumente.
Denník N pripomenul, že Otto Šimko patril v roku 2025 medzi laureátov ocenenia Biela vrana. Zároveň zdôraznil, že aj vo vysokom veku sa zapájal do verejnej diskusie a podporoval Ukrajinu.
Hlas pamäti pre ďalšie generácie
Autori príspevku Židia na Slovensku pripomenuli, že Otto Šimko ostal hlasom pamäte nielen pre tých, ktorí holokaust prežili, ale aj pre mladšie generácie, aby sa hrôzy minulosti neopakovali. Zároveň zverejnili tradičné vyjadrenie „Baruch dayan ha’emet“, ktoré sa v židovskej tradícii používa pri smútočných oznámeniach ako prejav úcty k zosnulému.
