Debata o tom, ako pomenovať časť Bratislavy v okolí Hlavnej stanice, sa v posledných dňoch rozprúdila na sociálnej sieti. Otvoril ju aktivista a vlastivedný sprievodca Ivor Švihran, ktorý tému priniesol vo verejnej facebookovej skupine Prešpurčina ešte nezgegla s vyše 52-tisíc členmi.
„Bratislava má jednu bezmennú štvrť, poďme to zmeniť! V našom meste sme si nikdy nepotrpeli na pomenúvanie častí mesta. Nemáme tu desiatky drobnej mestskej toponýmie ako pražská Hanspaulka, Bertramka ani Grébovka,“ napísal Švihran v úvode a pridal aj príklady lokalít, ktoré názov získali postupne a prirodzene.
Za „bezmennú“ označil územie pod železnicou medzi Pražskou a Račianskou ulicou, teda priestor od Predstaničného námestia a okolia Hlavnej stanice smerom na východ. Podľa neho ide o historicky špecifickú časť mesta, ktorá sa vyvíjala v kontakte s pôvodným Blumentálom, no v bežnom jazyku sa pre ňu nikdy neujal jeden spoločný názov.
V príspevku zároveň zhrnul historický kontext. Pôvodný Blumentál sa podľa neho od 18. storočia vyvíjal po Šancovú mýtnu líniu, teda po dnešnú Šancovú a Miletičovu. Za touto hranicou sa dlhé obdobie nachádzalo územie, ktoré sa zapĺňalo len postupne. Výraznejšie povoľovanie výstavby „za staré mestské šance“ priradil k začiatku 20. storočia.
Švihran poukázal aj na to, že niektoré menšie časti v širšom okolí si názvy postupne našli. Spomenul napríklad Legiodomy, Februárku, ŠaRaPi či Pokrok. Staršia štvrť od Račianskeho mýta po Hlavnú stanicu však podľa neho ostala bez jasného pomenovania.
Diskusia v komentároch sa rýchlo posunula k návrhom, ako túto lokalitu volajú obyvatelia dnes. Objavili sa pomenovania ako Prednádražie, Pod stanicou, Nad Šancovou, Za Ymkou, Jelenia či Hiršmandel, ale aj Desiatky alebo Desaťdomy, Šulpačka, Ľadovne, Handrovka či Ronďoška.
Otvorená otázka, ako sa má táto časť Bratislavy volať, tak vyvolala zaujímavý návrat k miestnym pomenovaniam, pamäti štvrte aj k tomu, ako obyvatelia prirodzene pracujú s mapou mesta v každodennom živote.
