Počas livestreamu Martina Winklera z 5. marca zaznela v diskusii aj otázka k rámcovej dohode hlavného mesta na služby spojené so zakladaním a údržbou verejnej zelene. Bývalý ružinovský poslanec Dávid Staruch sa pýtal, prečo Bratislava podpísala zmluvu so spoločnosťou zares v hodnote 35 miliónov eur a namiesto toho radšej nerozšíri služby komunálneho podniku.
Rámcová dohoda, ktorú Bratislava zverejnila pod číslom magzbr2600029, je uzatvorená medzi hlavným mestom a spoločnosťou zares, spol. s r. o. Predmetom zmluvy sú služby zakladania a údržby verejnej zelene a služby s tým spojené. V dokumente je uvedené, že celková hodnota zákazky predstavuje 28 465 284,45 eura bez DPH, teda 34 999 999 eur s DPH.
Práve vysoká suma vyvolala otázku, či by mesto nemalo väčšiu časť takýchto činností zabezpečovať vlastnými kapacitami. Martin Winkler počas livestreamu reagoval, že si chce zmluvu najprv naštudovať. Uviedol pritom, že ide o „absurdnú sumu“ a že treba preveriť, prečo tieto práce nerobí komunálny podnik.
Magistrát Bratislavy v odpovedi pre Bratislavský Večerník tvrdí, že externého dodávateľa potrebuje aj napriek tomu, že rozširuje vlastné kapacity. Peter Bubla z oddelenia komunikácie a marketingu magistrátu uviedol, že „hlavné mesto kontinuálne rozširuje kapacity mestských organizácií vrátane Komunálneho podniku Bratislavy, ale v záujme ďalšieho zvyšovania kvality údržby verejnej zelene a jednotlivých revitalizácií verejných priestranstiev je nevyhnutné zabezpečovať vybrané činnosti aj externými dodávateľmi“.
Podľa magistrátu nejde len o bežné kosenie alebo výsadbu. Zmluva zahŕňa širší balík služieb – od zakladania a údržby trávnikov a trávnato-bylinných porastov cez výsadbu, údržbu a výruby stromov a krov až po starostlivosť o významné mestské parky, zeleň na strešných konštrukciách, plochy s charakterom lesného porastu či údržbu mobiliáru a prvkov drobnej architektúry.
Magistrát zároveň zdôrazňuje, že suma 35 miliónov eur nepredstavuje garanciu reálneho čerpania. Podľa Petra Bubla ide iba o horný finančný limit. „Ide o maximálny finančný limit, nie garanciu reálneho čerpania. Dodávateľovi zároveň nevzniká žiadny nárok, ak mesto sumu nevyčerpá,“ uviedol pre Bratislavský Večerník.
Dohoda je uzatvorená na štyri roky, pričom predpokladaný ročný objem čerpania má byť 3 855 412 eur bez DPH. Aj v tomto prípade magistrát upozorňuje, že ani táto suma nemusí byť napokon vyčerpaná.
Mesto zároveň priblížilo aj výsledok verejného obstarávania. Do súťaže sa podľa magistrátu prihlásili traja uchádzači. Kritériom na hodnotenie ponúk bol najlepší pomer ceny a kvality, pričom posudzovala sa cenová ponuka aj zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Magistrát zároveň uviedol, že podrobnosti o postupe a výsledku vyhodnotenia ponúk majú byť v najbližšom čase zverejnené vo forme zápisníc.
Na otázku, či si mesto porovnávalo, či by rovnaké služby vedelo zabezpečiť lacnejšie alebo efektívnejšie vlastnými kapacitami, odpovedal magistrát tým, že Komunálny podnik Bratislavy sa postupne rozvíja, no dnes ešte nemá dostatočné personálne kapacity, technické prostriedky ani zázemie na celý rozsah služieb. Bubla zároveň pripomenul, že viaceré činnosti si vyžadujú aj špecifickú odbornosť a že mesto v posledných rokoch otvorilo alebo ešte tento rok plánuje uviesť do prevádzky viaceré verejné priestory. Podľa magistrátu komunálny podnik aktuálne preberá do starostlivosti aj detské ihriská.
Magistrát zároveň konkretizoval, akú časť údržby už dnes zabezpečuje komunálny podnik. Podľa odpovede mesta sa stará o zeleň v druhom bratislavskom okrese, v Sade Janka Kráľa, čiastočne v Horskom parku a o cestnú zeleň v správe hlavného mesta v okresoch I, II a III. Spolu ide o takmer dva milióny štvorcových metrov plôch.
Dôležitou otázkou zostáva aj verejná kontrola čerpania zmluvy. Magistrát v odpovedi pre Bratislavský Večerník uviedol, že všetky objednávky zverejňuje. Práve z nich bude možné v nasledujúcich mesiacoch sledovať, aké konkrétne práce bude Bratislava cez rámcovú dohodu zadávať a v akom finančnom objeme.
Téma zmluvy na údržbu zelene tak zostáva citlivá nielen pre vysoký finančný strop, ale aj pre širšiu debatu o tom, čo má mesto zvládať vlastnými organizáciami a čo má naopak zadávať externe. Odpoveď magistrátu ukazuje, že Bratislava v tejto chvíli ráta s kombináciou oboch modelov. Kritici však môžu ďalej namietať, že práve pri takomto objeme verejných peňazí bude dôležité veľmi pozorne sledovať, čo všetko sa z rámcovej dohody napokon reálne objedná a zaplatí.
