14.8 C
Bratislava
sobota, 18. apríla 2026

Miro Heredoš: Bratislava sa odtrhla od občanov, mesto musí opäť slúžiť ľuďom

Najčítanejšie

Séria rozhovorov Bratislavského Večerníka s kandidátmi na primátora Bratislavy pokračuje rozhovorom s Mirom Heredošom. Kandiduje ako občiansky kandidát a predseda občianskeho združenia VOĽNÁ ZÓNA. V minulosti sa o post primátora uchádzal už v roku 2022, keď skončil na treťom mieste. V rozhovore približuje svoje dôvody kandidatúry, kritiku súčasného vedenia mesta aj konkrétne opatrenia, ktoré by presadil ako primátor.

Kandidatúru na primátora Bratislavy ste oznámili ako občiansky kandidát a predseda občianskeho združenia VOĽNÁ ZÓNA. Čo vás viedlo k rozhodnutiu opäť vstúpiť do súboja o vedenie hlavného mesta?

Moje motivácie kandidovať na primátora mesta sú veľmi prirodzené a ľudské; v meste som sa narodil, vyrástol a spoločne s manželkou tu vychovávame naše deti. Za posledných osem rokov však naše mesto nespoznávam a osobne sa ma dotýka spôsob, akým ho vedie primátor Vallo. Mesto sa počas jeho úradovania kompletne odtrhlo od občanov, prestalo ich počúvať, vnímať a úplne sa stratil honor, ktorý by sme mali ako občania s trvalým pobytom v Bratislave cítiť. Občan začal byť niektorými politikami mesta šikanovaný, prehnane kontrolovaný a niekedy doslova vydieraný; stala sa z neho peňaženka, ktorá slúži iba na výber rôznych poplatkov. Takto to však nemôže ďalej ísť a preto som sa rozhodol opäť verejne a nahlas (ako kandidát na primátora) hovoriť v mene nespokojných občanov mesta so snahou ukázať novú cestu v službe mestu.

V primátorských voľbách v roku 2022 ste skončili na treťom mieste. Čo vám táto skúsenosť ukázala o náladách medzi obyvateľmi Bratislavy a čo by ste tentoraz urobili inak?

V prvom rade som dodnes veľmi vďačný za dôveru, ktorú mi pred štyrmi rokmi preukázali občania Bratislavy. Byt tretí za kandidátmi Vallom a Kusým (ktorí mali silné rozpočty na kampaň) bol najväčší úspech národne orientovaného občianskeho kandidáta od roku 1993; kandidáta, ktorý bojoval o mesto emóciou a víziou bez rozpočtu od sponzorov, ani podporou oligarchov mesta. Ukázalo mi to jasne, že ponúknuť občanom kvalifikované dáta o meste, kultivovane atakovať primátora v televíznych debatách a nasvietiť novú občiansku cestu a požiadavku na transparentné fungovanie Magistrátu mesta je správny spôsob boja.

Vaším sloganom je „Bratislava slúži občanom“. Čo si má podľa vás Bratislavčan predstaviť pod týmto heslom v praxi?

Miro Heredoš (zdroj archív: M.H.)

Presne to, čo tieto slová znamenajú : mesto ktoré počúva občana, primátor, ktorý je blízko obyvateľom mesta. Mesto, ktoré pozná potreby občanov, vypočuje ich a všetky opatrenia vytvára tak, aby potreby prirodzene napĺňalo. Takéto mesto vytvára všetky podmienky na to, aby tu človek mohol slušne žiť a využívať rad služieb, ktoré mu pomôžu pri riešení jeho bežných potrieb. Mesto, ktoré slúži občanom je mesto, ktoré rozumie, že duša občana nesmie byť urazená, vykorisťovaná, alebo sekírovaná; je to mesto, ktoré dodá občanovi jeho honor a pristúpi k nemu s úctou. Toto posledné – úcta k občanovi – sa úplne vytratila a občan je v meste iba holý vykonávateľ nariadení.

Vo svojom vyhlásení tvrdíte, že sa mesto za éry súčasného primátora vzdialilo občanom. V čom konkrétne podľa vás magistrát zlyháva?

Primátor Vallo sa dokázateľne duševne odtrhol od občanov, nereaguje na ich potreby a ani neplní svoje predvolebné sľuby. Konkrétny príklad : sľuboval zelené mesto. Realita je taká, že žiadne zelené mesto po ôsmych rokoch neexistuje a vysádzanie nových stromčekov či nepríčetné uctievanie cyklochodníkov zelené mesto z môjho pohľadu nevytvárajú ani náhodou. Bratislava čelí každoročnému nárastu počtu áut, čelí novým registráciám áut, merania kvality ovzdušia v meste vykazujú alarmujúce hodnoty, vodiči vôbec behom ôsmych rokov nevystúpili z áut a nepresadli vo zvýšenom počte do MHD. Nová električka je výborná správa, za to že primátor udržal zhotoviteľa na stavbe si zaslúži pochvalu; ale inak je doprava v meste na tom porovnateľne ako v roku 2018, ak nie vďaka vojne voči motoristom ešte horšie. Toto je konkrétny príklad v čom mesto zlyhalo. A takýchto príkladov je veľa.

Bratislava dlhodobo rieši problémy s dopravou, parkovaním aj stavom ciest. Aké tri konkrétne opatrenia by ste ako primátor presadili ako prvé?

Ako prvé žiadam už dnes (a presadil by som) nasledovné opatrenie. Znížil by som bezodkladne cenu ročného predplatného lístka na MHD na tú istú sumu za ktorú takýto lístok kupujú občania Prahy; teda by som ho znížil na sumu 149 eur, čo je o 77% menej, ako u nás v Bratislave. Cena ročného lístka 263 eur nie je motivačná, dokonca v dnešnej ekonomicky náročnej dobe úplne odradí od kúpy. My potrebujeme dostať občana do MHD a dostaneme ho tam len motivačnou, doslova lukratívnou cenou MHD. Takáto cena zabezpečí masívnejší príchod občanov do mestskej dopravy; o znížený ročný výber financií sa Dopravný podnik nemusí báť, pretože sa jedná o rovnaký princíp ako pri znižovaní daní. Znížením daní dostaneme do systému viac podnikateľov, ktorí priznajú svoje príjmy a opustia šedú ekonomiku. Pri tomto opatrení je to rovnaké; do mestskej dopravy za takúto prijateľnú cenu dostaneme viac občanov a to zabezpečí približne rovnaký ročný výber financií a zároveň – ako bonus – reálne vytiahneme viac vodičov z áut a obrazne tak ´zabijeme dve muchy jednou ranou´. Druhé opatrenie je totálna reforma parkovacej politiky, kedy rezident mesta získa reálne výhody a úctu – namiesto šikany a zdierania. Šikanovanie modrými čiarami musíme zastaviť, resp. rozširovať modré čiary všade tam, kde je možné. Tretím opatrením by bol masívny rozvoj nájomného bývania a tlak na developerov, aby s takýmto bývaním masívne pomohli; cieľ musí byť zastaviť bezbrehú komerčnú výstavbu a zameranie sa na rozvoj nájomného bývania, ktoré (po vzore Viedne) reálne pomôže – vzhľadom na neúmerné ceny bytov a ťažko naplniteľné podmienky bánk pri hypotékach – mnohým mladým bratislavským rodinám.

Mnohé mestské projekty sa v posledných rokoch spájajú s témou urbanizmu, developmentu a zmien územného plánu. Ako by ste pristupovali k novým developerským projektom v Bratislave?

Ako som uviedol vyššie; keďže ma nesponzoruje žiadny developer, ani oligarcha mesta, tak mám voľné ruky. Nástupom na Magistrát mesta by som okamžite urobil všetky kroky smerujúce k tomu, aby som zabezpečil nebývalý rozvoj nájomného bývania a v slobode by som mohol tlačiť na developerov, aby zmenili svoj prístup a politiku. Bývanie musí byť gro práce magistrátu, nosná téma, primátorská téma. Dokonca by som ponúkol developerom pozemky na mestských ´browfieldoch´, t.j. na územiach, ktoré majú environmentálne záťaže a je potrebné sa s nimi náležite vysporiadať; výmenou za vyšší počet bytov, ktoré prejdú do majetku mesta. To, čo sa stalo v kauze LIDO sa už nesmie opakovať a mesto musí vyrokovať ešte lepšie podmienky pre občana a získať viac financií, viac kultivovaného verejného priestoru, viac priestoru pre deti a mládež; preto by akékoľvek otváranie územného plánu bolo naviazané na tieto v zásade bohuľúbe ciele. Komerčná výstavba musí dostať útlm, pretože sa tu rozmáha absolútne neuveriteľným spôsobom. Developer nie je Boh, opakujem to stále; srdce mesta sú občania, nie nové výškové budovy.

Ako hodnotíte spoluprácu magistrátu s mestskými časťami? Často zaznieva kritika, že mestské časti majú pri rozhodovaní málo kompetencií.

V Bratislave veľmi rezonuje spor medzi starostom Hrčkom a primátorom Vallom. Osobne som na strane starostu Hrčku, ktorý evidentne bojuje za záujmy Petržalčanov. Napriek chybám, ktoré urobil, vnímam jeho starosť o našu mestskú časť (kde bývam) a preto napríklad aj spor o financovanie škôlok v našej mestskej časti je od primátora Valla absolútne nezvládnutý. Doplácajú na to petržalské rodiny a dopláca na to naša peňaženka. Takisto je viditeľný príklon primátora k starostom jeho progresívnej orientácie, títo starostovia sú jeho spriaznené duše a takto by to v meste nemalo fungovať. Tu politický príkon nesmie hrať prvé husle; prvé husle sú iba občan a jeho potreby. V meste vidím pravý opak; kto primátorovi oponuje je v nemilosti a to nie je v poriadku.

Bratislava čelí aj sociálnym témam – dostupnosť bývania, starostlivosť o seniorov či pomoc zraniteľným skupinám. Aké riešenia by ste v tejto oblasti presadzovali?

Dostupnosť bývania som už spomenul vyššie; riešenie som načrtol. Starostlivosť o seniorov je ďalšia vec, ktorú mám v mojom programe, ktorý nájdete na mojom oficiálnom webe. Osobne vnímam zlyhávajúci vzťah medzi primátorom Vallom a našimi seniormi, poťažmo dôchodcami. Viem, že to nie je jeho voličská skupina, ale naši zostarnutí rodičia alebo starí rodičia si zaslúžia väčšiu pozornosť a viac honoru. Môj cieľ je navýšiť rozpočet pre DSS-ky v správe mesta a budem žiadať napríklad namontovanie klimatickej jednotky do každej izby v týchto domovoch, tak aby naši seniori mali v letných mesiacoch znesiteľný pobyt. Zažil som totiž na vlastné oči to, ako mi zomieral blízky človek v mestskej DSS a to, čo sa dialo v letných mesiacoch v izbe bol jeden otrasný, nezabudnuteľný zážitok. Horúčava a teplo devastovalo akúkoľvek dôstojnosť žitia a odchádzania človeka. Pozval by som rád preto v lete primátora Valla, aby si to prišiel na jeden deň vyskúšať a videl by, čo zanedbal. Toto vnímam ako okamžitú povinnosť; zvýšenie rozpočtu pre naše mestské DSS a pre našich seniorov by som sa snažil urobiť všetko, čo by bolo v našich silách, aby sa cítili viac všimnutí a viac vážení.

V kampani sa objavujú aj ďalší kandidáti na primátora. V čom sa podľa vás vaša vízia Bratislavy líši od ich predstáv o riadení mesta?

Odpoviem skôr protiotázkou; rád by som ich aj touto cestou vyzval, aby povedali a zverejnili, aké zdroje, aké financovanie a aké osoby za ich kandidatúrou stoja, aby sme si tak vedeli predstaviť, akým hlasom hovoria a koho záujmy budú obhajovať. Pretože na rozprávky, že pol milióna eur si vedia dať na kampaň zo svojich peňazí neverím; a zbieranie peňazí cez povinný transparentný účet tiež nepreukazuje to, že sa jedná o reálnych, svojbytných darcov a nie predom dohodnuté osoby. Verejne ich týmto preto vyzývam, aby zverejnili kto je za ich kampaňou a kto im financuje už dnes ich aktivity, ktoré v meste vidíme. V tomto sa líšime – za Mirom Heredošom sú len občania; existujú však podozrenia, že za minimálne dvomi kandidátmi sú dnes sponzori a oligarchovia mesta, ktorí majú všetko precízne podchytené. Pýtam sa, ako môže potom víťaz v Bratislave hovoriť ´občianskym hlasom´?

Ak by ste sa stali primátorom Bratislavy, ako by podľa vás malo hlavné mesto vyzerať na konci vášho funkčného obdobia?

Dobrá otázka, obsahujúca žiadosť k predstaveniu vízie. Chcel by som mesto, kde budú občania cítiť, že primátor je ich človek, ktorý sa pravidelne zaujíma o ich názor, pohľad a starosti. Že je to muž, ktorý s nimi chodí v MHD a ktorého môžu bežne stretnúť v meste a majú k nemu prístup,  pretože sa pokladá za jedného z nich. Chcel by som mesto, ktoré zodpovedne hospodári a nebude nás občanov viac zadlžovať. Chcel by som mesto, ktoré má v úcte motoristu, buduje cyklotrasy len tam, kde pomáhajú. Chcel by som mesto, ktoré získalo v masívnejšej miere svojich občanov pre MHD motivačnými cenami a ktoré reálne odľahčilo dopravu; nie ju skomplikovalo a sťažilo. Chcel by som po sebe nechať mesto s parkovacou politikou, ktorá bude mať v úcte rezidenta mesta, politikou, ktorá vytvorí miesta, odpustí pokuty a bude milosrdná k občanom. Chcel by som mesto, ktoré bude reálne zelenšie a kde developeri budú v prvom rade povinní myslieť nie na seba, ale na to, koľko ponúknu nájomných bytov, aby uspokojili vedenie mesta a nás občanov. Takéto mesto by som chcel a o takéto mesto sa budem usilovať. Mesto, ktoré nevládne, ale slúži!

Miro Heredoš počas ohlásenia svojej kandidatúry (zdroj archív: M.H.)
Karol Brener
Karol Brener
Komentátor a analytik Bratislavského Večerníka. Sleduje spoločenské dianie s odstupom, ale bez apatie. Prináša trefné postrehy, ktoré si nevšímajú len to, čo je vidieť, ale najmä to, čo sa za tým skrýva.

Ďalšie články

Aktuálne