Portál Doprava.org v novom komentári otvoril tému, ktorá sa v Bratislave dotýka tisícok cestujúcich denne. Roman Kluvanec upozornil, že autobusová stanica Nivy už dnes neplní úlohu, s akou bola verejnosti predstavená, a namiesto posilnenia regionálnej dopravy sa čoraz viac ukazuje ako drahé a kapacitne obmedzené riešenie.
Autor pripomína, že po otvorení podzemnej stanice v roku 2021 sa očakával vyšší komfort pre cestujúcich z regiónu. Vývoj po zmene dopravcu však podľa neho ukázal opačný trend. Počet nástupíšť klesol z 36 na 19, výstupíšť z 8 na 2 a parkovacích miest pre autobusy z 92 na 29. Bratislavský samosprávny kraj zároveň postupne obmedzoval počet spojov smerujúcich priamo na stanicu alebo ich skracoval tak, aby sa vyhol vysokým poplatkom za jej využívanie.
Práve ekonomická stránka je jedným z hlavných argumentov, ktoré text zdôrazňuje. Doprava.org uvádza, že poplatok za vykládku a nakládku cestujúcich na stanici Nivy dnes predstavuje 20,74 eura za autobus. Kraj tam počas pracovných dní posiela približne 320 regionálnych spojov denne, čo podľa portálu znamená týždenne asi 40-tisíc eur a v prepočte približne 2 milióny eur ročne len za využívanie stanice.
Roman Kluvanec v komentári upozornil aj na širší systémový problém. „Hoci to mnohí vnímajú ako prehru pre cestujúcich, môže ísť o príležitosť: Bratislavský kraj môže konečne zaviesť skutočne integrovanú prímestskú dopravu a opustiť model jednej centrálnej stanice ako pozostatku socialistického plánovania. Výsledkom môže byť vyšší komfort, menej presunov, vyššia frekvencia spojov aj ponaučenie pre developerov do budúcna,“ napísal.
Nie centrum, ale dobrý prestup
Text stavia do popredia myšlienku, že cieľom prímestskej dopravy nemá byť za každú cenu centrum Bratislavy, ale kvalitný a rýchly prestup. Autor pripomína, že vo viacerých európskych mestách už dlhšie funguje model, v ktorom regionálne autobusy nekončia v samotnom jadre mesta, ale na okrajových prestupných bodoch s väzbou na metro, električky, vlaky či kapacitné mestské autobusové linky.
Doprava.org v tejto súvislosti spomína Prahu, Brno aj Viedeň. Práve tam podľa autora cestujúci zbytočne necestujú až do centra, ale prestupujú skôr, čo znižuje dopravnú záťaž v centre a zároveň zvyšuje efektivitu celého systému.
Portál zároveň upozorňuje, že v Bratislave už dnes regionálne linky prirodzene prechádzajú cez významné prestupné body ako Patrónka, Bajkalská, Zlaté Piesky, Cintorín Vrakuňa či Astronomická. Na samotnú autobusovú stanicu pritom podľa textu smeruje iba približne štvrtina všetkých cestujúcich.
Viac spojov mimo centra
Jedným z najvýraznejších argumentov komentára je úvaha, čo by sa stalo, keby sa väčšina spojov neukončovala na Nivách, ale na mestských termináloch. Doprava.org tvrdí, že čas ušetrený jazdou do centra a obratom na stanici by sa mohol využiť na častejšie spoje v regióne. Pri niektorých linkách by to podľa autora mohlo znamenať zvýšenie frekvencie o 20 až 40 percent.
Portál zároveň poukazuje na to, že rozdiel medzi jazdným časom prímestského autobusu a MHD na trase medzi mestskými terminálmi a Nivami je často len malý. Ak sa k tomu pripočíta aj presun z podzemnej stanice na povrch, prestup na hrane terminálu môže byť podľa autora pre cestujúceho neraz dokonca rýchlejší a pohodlnejší.
Peniaze by mohli ísť do zastávok
Doprava.org v texte naznačuje aj alternatívu, kam by sa dali presmerovať peniaze, ktoré dnes odchádzajú na poplatkoch za využívanie stanice. Podľa komentára by sa mohli použiť na modernizáciu zastávok a terminálov, kvalitnejšie prístrešky, menšie presklené čakárne či na prestupy „suchou nohou“, ktoré by zvýšili komfort najmä počas zlého počasia.
Autor v závere naznačuje, že Bratislava aj kraj by mali viac investovať do vlastnej dopravnej infraštruktúry, nie do modelu, ktorý je podľa neho drahý, čoraz viac obmedzovaný a z pohľadu fungovania integrovanej dopravy neefektívny.
Diskusia o budúcnosti regionálnych autobusov v Bratislave tak zjavne nekončí. Práve naopak, komentár z portálu Doprava.org ju znovu otvára v čase, keď sa čoraz viac ukazuje, že dnešný systém nemusí byť pre cestujúcich ani pre verejné financie tým najlepším riešením.
Prečítajte si tiež:
Bezsemenné hrozno Lakemont – chutná a zdravá odroda do každej záhrady
