Nezávislý kandidát na primátora Bratislavy Ľubomír Geci otvoril tému financovania parkovacej politiky PAAS. Vo verejnom príspevku zverejnil vlastnú analýzu, podľa ktorej mesto za posledné roky vyplatilo externým firmám na províziách minimálne 1,1 milióna eur.
Geci poukazuje na to, že parkovacia politika, ktorá funguje od roku 2022, bola od začiatku postavená aj na externých aplikáciách. Tie sprostredkúvajú predaj parkovného a inkasujú z každej transakcie províziu. Vo svojom statuse uviedol: „Parkovacie lístky sa prevažne kupujú pomocou aplikácií, no sú k dispozícii aj iné možnosti, ako SMS či platba v parkovacích automatoch. Na začiatku zavedenia parkovacej politiky boli k dispozícii len platby cez externé aplikácie a tu je aj najväčší problém.“
Podľa jeho slov mesto nemalo pri zavádzaní systému vlastnú aplikáciu, hoci na jej vývoj malo dostatok času. „Mesto pri zavedení parkovacej politiky svoju vlastnú aplikáciu nemalo a muselo sa spoliehať na to, že predaj parkovania budú riešiť externé firmy. Je zarážajúce, že magistrát za ten čas nepripravil vlastnú aplikáciu na predaj parkovného, zatiaľ čo externé firmy sa na systém vedeli napojiť v krátkom čase,“ napísal Geci.
Výška provízií sa podľa neho pohybuje na úrovni 7 %, 5,5 % alebo 4 % z každého predaného parkovacieho lístka. Pri rastúcom objeme vybraného parkovného tak ide o čoraz vyššie sumy. Len podľa dostupných faktúr mali jednotlivé firmy inkasovať stovky tisíc eur – spoločnosti PosAm/ParkDots najmenej 553 936,50 eura, HOPIN najmenej 209 314,22 eura, EasyPark Slovakia najmenej 197 905,25 eura a Bmove Slovakia najmenej 133 981,11 eura.
Kandidát zároveň upozorňuje, že celková suma môže byť ešte vyššia, keďže nie všetky faktúry sú podľa neho verejne dostupné. „Dokopy je to takmer 1,1 milióna eur. Toľko nás stáli provízie externým firmám. A to sa bavíme len o faktúrach, ktoré sú dnes vo verejnom registri dohľadateľné. Pri viacerých mesiacoch faktúry v registri chýbajú, preto bude konečná suma po úplnom preverení ešte vyššia,“ tvrdí.
Vo svojej analýze sa odvoláva aj na dokument mesta, podľa ktorého mali byť vstupné náklady na vytvorenie vlastnej aplikácie odhadnuté na 41-tisíc eur a prevádzkové náklady na približne 50-tisíc eur ročne. Geci v tejto súvislosti napísal: „Z mojej analýzy verejne dostupných faktúr a finančných dokumentov mesta vyplýva, že magistrát vyplatil externým prevádzkovateľom aplikácií na províziách za posledné štyri roky už najmenej 1 100 000 eur. Mesto platí externým firmám státisíce eur ročne, hoci jeho vlastná finančná analýza odhadovala vstupné náklady na vývoj mestskej aplikácie len na 41 000 eur.“
Zároveň kladie otázku, prečo mesto pokračuje vo vyplácaní provízií aj po spustení vlastnej aplikácie v roku 2024. „Keby tieto provízie zastavilo, ušetrené peniaze môže použiť na vylepšenie aplikácie či na samotné zveľaďovanie mesta. Bavíme sa o státisícoch eur ročne. Mesto a jeho obyvatelia týmito krokmi prišli minimálne o milión eur. Je potrebné za to vyvodiť politickú zodpovednosť,“ uviedol.
Geci zároveň pripomína aj časovú os celého projektu – od schválenia parkovacej politiky v roku 2019, cez jej spustenie v roku 2022, vydanie vlastnej aplikácie v roku 2024 až po prijatie všeobecne záväzného nariadenia v roku 2025, ktoré už podľa neho výslovne pripúšťa aj bezprovízny model.
Téma financovania parkovacej politiky tak vstupuje aj do predvolebnej diskusie. Otázkou zostáva, ako na tieto tvrdenia zareaguje vedenie mesta a či poskytne detailné vysvetlenie nastavenia systému aj výšky vyplácaných provízií.
Redakcia Bratislavského Večerníka oslovila magistrát s otázkami k uvedeným tvrdeniam. Hovorca mesta Peter Bubla na naše otázky do uzávierky článku nereagoval.
