Séria rozhovorov Bratislavského Večerníka s kandidátmi na primátora Bratislavy pokračuje rozhovorom s Ľubomírom Gecim. V rozhovore Bratislavského Večerníka približuje, v čom podľa neho zlyháva riadenie mesta, kde vidí priestor na audit a úspory, ako by menil fungovanie magistrátu aj prečo podporuje ďalšie rozširovanie parkovacej politiky PAAS. Hovorí tiež o opravách chodníkov, segregovaných cyklotrasách, investičnom dlhu Bratislavy a o tom, čím chce osloviť voličov v boji o primátorský post.
Kandidujete s tým, že Bratislava „nefunguje tak, ako by mala“. V čom konkrétne podľa vás zlyháva riadenie mesta a kto za to nesie politickú zodpovednosť?
Riadenie mesta zlyháva v základných veciach. Vidíme to každý deň na cestách, chodníkoch aj stĺpoch verejného osvetlenia, ktoré sú v zlom stave. Bratislava má zároveň extrémne drahé bývanie a magistrát dlhodobo zlyháva aj v transparentnosti. Električkové trate meškajú a predražujú sa, pričom radiála v Karlovej Vsi dodnes nie je právoplatne skolaudovaná. Zlé manažérske rozhodnutia nás stáli milióny eur, ktoré mohli ísť na služby pre ľudí. Politickú zodpovednosť za tento stav nesie primátor, vedenie mesta a poslanci, ktorí to roky dopúšťali.
Hovoríte o audite mesta a o tom, že „sa pozrieme, kde miznú peniaze“. Viete dnes pomenovať konkrétne oblasti, kde podľa vás dochádza k neefektívnemu hospodáreniu?
Tých oblastí je veľa. V prvom rade je to počet zamestnancov na magistráte a fungovanie mestských podnikov. Príkladom je MIB, ktorý stojí milióny eur, ale reálne výsledky sú slabé. Ďalšou čiernou dierou sú šuflíkové projekty – mesto platí státisíce za štúdie a vizualizácie, ktoré sa nikdy nezrealizujú. A potom sú tu rámcové zmluvy na opravy ciest, chodníkov či údržbu zelene, kde sa roky opakuje úzky okruh firiem. Práve v týchto zmluvách a aj v prezamestnanosti vidím najväčší priestor na audit.
Tvrdíte, že problém Bratislavy nie je nedostatok peňazí, ale manažérske zlyhanie. Ako by ste ako primátor zmenili fungovanie magistrátu v prvých 100 dňoch?
V prvých 100 dňoch sa chcem pozrieť na reálnu agendu každého úseku magistrátu a na to, kde mesto funguje efektívne a kde už nie. Musíme skoncovať so šuflíkovými projektmi, ktoré dobre vyzerajú na papieri, ale nikdy sa nezrealizujú. Nastavím jasný investičný plán s reálnymi prioritami a medzi prvé budú patriť chodníky, pretože práve tam je veľký investičný dlh a zároveň sa dajú opravy robiť rýchlo a zmysluplne. Zároveň chcem urobiť poriadok v nákupoch a zmluvách mesta, aby boli transparentné a súťažené. Bratislava nepotrebuje ďalšie marketingové sľuby, ale poriadok, kontrolu a výsledky.
Spomínate zoštíhlenie magistrátu a efektívnejšie riadenie. Koľko ľudí by podľa vás malo mesto zamestnávať a kde konkrétne vidíte priestor na škrty?
Podľa mňa by sa mesto malo dostať na úroveň približne 600 zamestnancov. Škrty nevidím medzi ľuďmi, ktorí robia potrebnú dokumentáciu a zabezpečujú fungovanie mesta, ale najmä v podporných funkciách, ako sú HR, marketing, poradcovia primátora či rôzne analytické a strategické útvary. Čím viac ľudí a riadiacich medzičlánkov, tým viac porád, viac presúvania agendy a menej jasnej zodpovednosti. Magistrát nepotrebuje byť nafúknutý, ale funkčný. Potrebuje menej podporných pozícií, jednoduchšiu štruktúru a väčší dôraz na výsledok.
Kritizujete, že mesto sa riadi emóciami namiesto dát. Aké konkrétne rozhodnutia považujete za dôkaz tohto prístupu a ako by ste ich riešili inak?
Za dôkaz toho považujem situácie, keď mesto vyhlási veľkú architektonickú súťaž, všetko vyzerá pekne na vizualizáciách, ale až potom zistí, že na to nemá peniaze. Výsledkom je, že realizácia sa výrazne okresá alebo sa projekt vôbec neposunie ďalej. Videli sme to napríklad pri Sade Janka Kráľa či Komenského námestí. Mne takýto prístup nedáva zmysel. Najprv treba vedieť, koľko peňazí naozaj máme, čo je reálne postaviteľné a aký efekt to prinesie ľuďom. Až potom má zmysel hovoriť o súťažiach a finálnom riešení. Mesto sa nemá riadiť tým, čo dobre vyzerá na papieri, ale tým, čo vie reálne doručiť.
Parkovacia politika PAAS je jednou z najcitlivejších tém. Považujete ju za správny krok, alebo by ste ju ako primátor zásadne menili?
PAAS považujem za správny krok a som za jeho ďalšie rozširovanie. Problém podľa mňa nie je samotná parkovacia politika, ale to, ako sa používajú peniaze, ktoré z nej mesto vyberie. Ľudia musia v každej časti Bratislavy cítiť, že parkovacia politika dáva zmysel a že sa tie peniaze vracajú späť do ulíc, chodníkov, ciest a verejného priestoru. Nemalo by sa stať, že sa minú len na pár vybraných projektov, ktoré celkový investičný dlh mesta neriešia. Rovnako mi prekáža, že na parkovaní zarábajú externé firmy. Ak má PAAS fungovať, musí byť nastavený tak, aby z neho mali výsledok obyvatelia mesta, nie len vybraní dodávatelia.
Vo vašich výstupoch zaznieva téma segregovaných cyklotrás. Ste za ich rozširovanie, alebo by ste dopravu v meste riešili iným spôsobom?
Som za rozširovanie segregovaných cyklotrás. Bratislava na to má priestor aj podmienky. Zároveň však platí, že ak ich chceme robiť poriadne, musíme si najprv upratať v hospodárení mesta. Segregované cyklotrasy sú totiž oveľa drahšie než len namaľovať čiary na asfalt, a preto musia byť súčasťou premyslených rekonštrukcií ulíc a jasného investičného plánu.
Zároveň nechcem dopravu v Bratislave riešiť len budovaním segregovaných cyklotrás. Mesto potrebuje aj menšie dopravné projekty, ktoré vedia veľmi pomôcť, napríklad prepojenie Galvaniho ulice s Vrakunskou cestou. Rovnako treba tlačiť na NDS, aby vybudovala nájazdy a výjazdy na D1 z Einsteinovej, pretože dnes vidíme, že samotná Einsteinova je preťažená, zatiaľ čo diaľnica zostáva často nevyužitá. Doprava sa nedá riešiť jedným typom projektu, ale len súborom rozumných krokov, ktoré spolu dávajú zmysel.
Hovoríte o potrebe opraviť infraštruktúru – cesty, chodníky, verejné priestory. Máte pripravený konkrétny plán priorít, alebo by ste išli cestou plošných opráv?
Mojou prioritou je masívna oprava chodníkov. Práve pri nich ľudia najviac cítia, ako veľmi mesto zanedbalo základnú údržbu a bezbariérovosť. Môj plán je pomerne jednoduchý – spočítať celkové investičné náklady na rekonštrukciu ciest a chodníkov, rozložiť ich na 20 rokov a podľa toho sa držať jasného plánu. Rozhodovať bude stav a vyťaženosť, nie to, či je ulica v centre alebo na okraji mesta. Kde je stav najhorší a kde sa pohybuje najviac ľudí, tam sa začne. Len tak sa dá investičný dlh reálne znižovať, a nie len narýchlo nesystematicky hasiť problémy pred voľbami.
Bratislava má podľa vás „na viac“, no zároveň čelí investičnému dlhu. Ako chcete financovať rozvoj bez zvyšovania daní pre obyvateľov?
Bratislava nepotrebuje vyššie dane, ale lepšie hospodárenie. Keď niekto nevie robiť s peniazmi, nepomôže mu ani to, že od ľudí vypýta viac. Vidíme to aj na dani z nehnuteľností. V roku 2018 bol príjem mesta 31,6 milióna eur, v roku 2026 už 68 miliónov eur. Zároveň však náklady na zamestnancov narástli zo 14,6 milióna na 39,9 milióna eur. Priestor na úspory v miliónoch tam jednoducho je. Rovnako treba zmeniť prístup k parkovacej politike. Aj tá je dnes pre mnohých len ďalšou daňou. Ľudia musia v každej časti Bratislavy cítiť, že to má zmysel a že tie peniaze nekončia len v pár vybraných projektoch. Majú ich vidieť späť v uliciach, na chodníkoch a cestách. Najprv treba spraviť poriadok vo vlastných výdavkoch a až potom pýtať od ľudí viac.
V kampani sa profilujete ako kandidát, ktorý chce priniesť systematické riadenie mesta. V čom sa vaša kandidatúra líši od ostatných kandidátov a prečo by mali voliči dať šancu práve vám?
Od ostatných kandidátov sa líšim hlavne tým, že nechcem robiť politiku cez PR a vizualizácie, ale cez dáta a výsledky. Bratislava už nepotrebuje ďalšie sľuby o tom, čo všetko „raz bude“, keď mesto nezvláda ani základnú údržbu.
V kampani dnes často počúvame návrhy na ďalšie zľavy alebo benefity, či už pri parkovaní alebo pri cestovaní MHD. Treba si však otvorene povedať, že aj takéto opatrenia niečo stoja a tie peniaze potom chýbajú inde – napríklad pri opravách ciest, chodníkov a ďalšej infraštruktúry. Je úplne jedno, či lístok stojí o pár centov menej, ak autobusy jazdia po rozbitých cestách, ničia sa a meškajú.
Som presvedčený, že mesto musí stáť najmä na tom, či jeho služby a infraštruktúra reálne fungujú. Bratislava má obrovský investičný dlh, ktorý sa roky odsúva bokom. Ak chceme, aby boli obyvatelia na svoje mesto hrdí a aby sa Bratislava riadila zodpovedne a systematicky, musíme zmeniť prístup. Ak chcú ľudia mesto, ktoré sa bude riadiť systematicky, mali by dať šancu mne. Chcem, aby výsledky práce magistrátu boli konečne vidieť v uliciach, nielen na letákoch a vo videách.
