V Bratislave – Novom Meste sa v nedeľu 26. apríla 2026 uskutočnila terénna prednáška, ktorú viedla sprievodkyňa Ľubomíra Černáková. Podujatie účastníkov previedlo historickým, urbanistickým aj dopravným vývojom tejto časti mesta od stredoveku až po 20. storočie. Ústredným bodom bola bývalá stanica Konskej železnice, kde sa program začal aj skončil diskusiou.
Podujatie bolo súčasťou Bratislavských mestských dní, ktoré organizuje hlavné mesto Bratislava. Záujem verejnosti bol mimoriadne veľký – sobotný termín sa rýchlo naplnil, organizátori preto operatívne doplnili aj ďalšiu špacírku v nedeľu. Aj tá sa však krátko po zverejnení kompletne vyrezervovala, čo potvrdzuje silný záujem o históriu tejto lokality.
Konská železnica ako impulz pre rozvoj mesta
Prednáška detailne priblížila význam Konskej železnice, ktorá vznikala v rokoch 1840 až 1846 a výrazne ovplyvnila rozvoj Bratislavy. „Táto trať znamenala zásadný impulz pre industrializáciu mesta a jeho logistické prepojenie. Viedla cez dnešnú Karadžičovu ulicu až k Dunaju a postupne sa napájala na ďalšie smery, napríklad na Marchegg či Budapešť,“ zaznelo počas odborného výkladu.
Stanica, ktorú pravdepodobne projektoval architekt Ignác Feigler starší, mala nielen dopravnú funkciu. Súčasťou areálu boli stajne, sklady či neskôr poštové stajne a vozatajské kasárne. V druhej polovici 19. storočia prešla trať na parnú prevádzku, ktorá pretrvala až do 80. rokov 20. storočia, keď mesto začalo uprednostňovať automobilovú dopravu.
Historické hranice aj miesta mimo centra
Výklad sa venoval aj starším dejinám mesta. Účastníci sa dozvedeli o troch obranných líniách Bratislavy – od stredovekých hradieb cez palisády až po tzv. Šance z roku 1775, ktoré sa nachádzali v okolí dnešnej Šancovej ulice.
Zazneli aj menej známe fakty o presune popráv z centra mesta na jeho okraj. „Na Trnavskom mýte stála od roku 1772 trvalá šibenica a na Križnej vznikla rozlúčková kaplnka, kde sa odsúdenci lúčili so svojimi blízkymi,“ priblížil výklad jednu z temnejších kapitol dejín.
Premena dopravy aj úpadok koľají
Dôležitou témou bola aj transformácia dopravy. Koňská železnica bola síce obľúbená, no ekonomicky neudržateľná, preto ju nahradila parná prevádzka. V 20. storočí sa však začal postupný ústup koľajovej dopravy.
„V 80. rokoch sa mesto rozhodlo orientovať najmä na automobilovú dopravu. Koľaje mizli postupne až po Dunaj. Dnes sa však opäť diskutuje o návrate električiek,“ zaznelo počas prednášky.
Budova stanice prežila bombardovanie počas druhej svetovej vojny aj plánovaný odstrel v 80. rokoch. Napokon ju zachránila spoločnosť Hydrostav a dnes ju spravuje mestská časť Nové Mesto, pričom slúži aj na spoločenské podujatia, vrátane sobášnych obradov.
Priemysel, bývanie aj sociálne zmeny
Terénna prednáška sa venovala aj urbanistickému rozvoju územia. Spomenuté boli podnikateľské aktivity Gottfrieda Ludwiga, ktorý rozvíjal chov ošípaných napojený na železnicu, či vznik Ľudvigovho mlyna, z ktorého sa dodnes zachovalo silo.
Zaujímavou témou bola aj bytová kríza po roku 1918. „Vznikali núdzové kolónie a postupne aj prvé sociálne bývanie. Na Vajnorskej ulici pribudli rondokubistické domy, neskôr moderné družstevné bývanie UNITAS, ktoré prinieslo kvalitný verejný priestor aj športoviská,“ zaznelo vo výklade.
Územie dnešného Trnavského mýta prešlo viacerými premenami – od Berchtoldovho paláca cez trhovisko až po výstavbu Istropolisu. Nová tržnica architekta Ivana Matušíka sa stala výrazným prvkom modernej architektúry.
Pivovar Stein a Legionárska ulica
Samostatný blok patril oblasti Legionárskej ulice a pivovaru Stein. Ten začal variť pivo v roku 1872 a fungoval až do roku 2007. Po jeho zániku nasledovala demolácia areálu v roku 2014, pričom sa zachovala len časť historických objektov.
„Pivovar bol významným zamestnávateľom a jeho majitelia boli známi aj dobrým prístupom k zamestnancom. Počas vojny dokonca ukrývali jedného z bratov v cisternách na slad,“ zaznelo ako zaujímavosť.
Doprava ovplyvnila aj módu
Záver prednášky ukázal netradičné prepojenie dopravy a spoločenského života. Rozvoj MHD – od prvých trolejbusov cez električky až po autobusy – ovplyvnil aj každodenné fungovanie obyvateľov.
„Bratislava patrila medzi prvé mestá, kde elektrická doprava slúžila aj robotníkom. Spôsob nastupovania do vozidiel dokonca ovplyvnil módu – ženy postupne upúšťali od širokých sukní, ktoré im komplikovali pohyb,“ zaznelo na záver.
Súčasťou programu Bratislavských mestských dní v tejto lokalite boli aj ďalšie aktivity – napríklad tvorivá dielňa Po stopách moderny – Galanda a spol., ktorá priblížila výtvarné umenie širšej verejnosti. Podujatie tak spojilo históriu, architektúru aj kultúru do jedného celku.
Na záver podujatia bol priamo v budove Konskej železnice pripravený aj sprievodný program pre verejnosť – deti sa mohli povoziť na poníkoch, návštevníci si vyskúšali maľovanie historických pohľadníc a súčasťou programu bola aj autogramiáda seriálu Dunaj, k vašim službám spolu s prezentáciou dobových kostýmov. Program doplnilo aj hudobné vystúpenie kapely Paper Moon Trio, ktorá priniesla do priestoru swingovú atmosféru. Terénna prednáška tak ponúkla komplexný pohľad na vývoj Nového Mesta a jeho premenu z okrajovej časti na dôležité urbanistické a dopravné centrum.
Všetky fotografie nájdete na Facebookovom profile Bratislavského Večerníka > TU
