Pri diaľniciach aj železniciach sa často hovorí najmä o zvyšovaní maximálnej rýchlosti. Na prvý pohľad to znie logicky: ak sa trať alebo cesta zmodernizuje a vozidlá môžu ísť rýchlejšie, cestujúci by mali ušetriť čas. Dopravný analytik Peter Vanya však na portáli Doprava.org upozorňuje, že reálny prínos vyššej rýchlosti nie je lineárny a pri vyšších rýchlostiach sa každé ďalšie zrýchlenie prejavuje čoraz menej výrazne.
Podľa Doprava.org sa pri stavbe nových diaľnic alebo modernizácii železníc často používa ako hlavný argument práve zvýšenie maximálnej rýchlosti. Príkladom môže byť modernizácia trate zo 120 na 160 kilometrov za hodinu alebo úvahy o ešte vyšších rýchlostiach. Samotné číslo však nehovorí všetko.
Rozhodujúce je, z akej rýchlosti sa vychádza a na akú rýchlosť sa úsek zvyšuje. Iný efekt má zrýchlenie z 50 na 80 kilometrov za hodinu a iný zrýchlenie zo 160 na 200 kilometrov za hodinu. Pri nižších rýchlostiach môže mať navýšenie výrazný dosah na cestovný čas, pri vysokých rýchlostiach je časová úspora podstatne menšia.
Doprava.org vysvetľuje tento rozdiel aj jednoduchým vzorcom. Úspora času závisí od dĺžky úseku a rozdielu medzi pôvodnou a novou rýchlosťou. Zjednodušene platí, že čím vyššia je pôvodná rýchlosť, tým menší časový prínos prináša ďalšie zrýchlenie.
Prakticky to znamená, že pri krátkych úsekoch môže byť rozdiel medzi veľmi vysokými rýchlosťami pre cestujúceho len v desiatkach sekúnd. Naopak, odstránenie pomalého úseku, zlepšenie prejazdu cez križovatku, zrýchlenie výjazdu zo stanice alebo zníženie počtu zdržaní môže mať pre celkový cestovný čas väčší význam než samotné zvýšenie maximálnej rýchlosti.
Táto úvaha je dôležitá aj pri diskusiách o dopravných investíciách v okolí Bratislavy. Pri železniciach nejde len o to, či vlak dokáže na niektorom úseku dosiahnuť vyššiu rýchlosť, ale aj o kapacitu trate, zastavovanie, nadväznosti, počet koľají, stav staníc a pravidelnosť spojov. Pri cestách a diaľniciach zase rozhoduje aj plynulosť premávky, križovatky, napojenia a miesta, kde vodiči najčastejšie strácajú čas.
Z pohľadu cestujúcich preto nemusí byť najväčším prínosom vždy najvyššia možná rýchlosť. Dôležitejšie môže byť, aby spoj jazdil často, spoľahlivo, bez zbytočných prestojov a aby sa odstránili úseky, ktoré dopravu výrazne brzdia. Práve tam sa môžu minúty ušetriť citeľnejšie než pri drahom zvyšovaní rýchlosti na už aj tak rýchlych úsekoch.
Analýza Petra Vanyu tak pripomína, že dopravné projekty by sa nemali hodnotiť iba podľa atraktívneho čísla maximálnej rýchlosti. Pre cestujúcich je rozhodujúci výsledný cestovný čas, spoľahlivosť a kvalita celého spojenia od začiatku až po cieľ.
