Slovenský rozhlas si v roku 2026 pripomína 100 rokov od začiatku pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku. Pri tejto príležitosti pozvala STVR novinárov do budovy Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave, ktorú verejnosť pozná najmä ako ikonickú obrátenú pyramídu. Bratislavský Večerník sa zúčastnil prehliadky, počas ktorej sa dostal aj do priestorov, ktoré bežne nie sú verejnosti prístupné.
Začiatok pravidelného rozhlasového vysielania sa viaže k dátumu 3. august 1926, keď sa z Bratislavy ozvali slová „Tu Rádiožurnál Bratislava“. STVR pri tejto príležitosti pripravila počas roka špeciálne relácie, podcasty, tematické cykly, koncerty, dramatické seriály aj návraty k známym hlasom rozhlasovej histórie.
Na úplné začiatky slovenského rozhlasového vysielania upozornil Bratislavský Večerník už v archívnom článku Historický exkurz: Prvé rozhlasové vysielanie v Bratislave v roku 1926. Text pripomína, že v rokoch 1924 až 1925 sa o rozhlas hlásila nielen Praha, ale aj Brno a Bratislava. Slovensko v tom čase vlastnú vysielaciu rozhlasovú stanicu nemalo, hoci záujem o rozhlas bol veľký aj preto, že sem prenikalo vysielanie z Viedne a Budapešti.
Príbeh Slovenského rozhlasu však nie je iba príbehom Bratislavy. Počas diskusie po prehliadke to zdôraznil aj Peter Turčík, ktorý upozornil na význam Košíc a Banskej Bystrice. Pripomenul, že Košice patrili medzi priekopníkov rozhlasového vysielania, keď už v roku 1925 realizovali skúšobné vysielanie. Práve košické štúdio spájal aj s prvým rozhlasovým orchestrom, vysielaním pre deti, vysielaním pre školy, náboženským vysielaním či národnostným vysielaním pre maďarsky hovoriacich občanov Československa.
Turčík zároveň odporúčal pri storočnici nevnímať rozhlas iba cez bratislavskú pyramídu. Za rovnako dôležité označil aj historické rozhlasové budovy v Košiciach a Banskej Bystrici. Ocenil, že v oboch mestách sa zachovali prvorepublikové architektonické prvky a že práve tieto regionálne pracoviská ukazujú, aký široký a viacvrstvový je príbeh rozhlasu na Slovensku.
Budovou Slovenského rozhlasu nás previedol Roman Bomboš, dlhoročný rozhlasový redaktor, moderátor a hudobný dramaturg. V Slovenskom rozhlase pôsobí už 31 rokov a počas prehliadky priblížil nielen históriu budovy, ale aj jej technické a architektonické osobitosti. Hostia sa pozreli do veľkého koncertného štúdia, vysielacích a administratívnych priestorov aj do zákulisia rozhlasovej prevádzky.
Podobné komentované prehliadky chce Slovenský rozhlas počas osláv storočnice pripraviť aj pre verejnosť. Návštevníci by tak mali dostať možnosť vidieť priestory, ktoré bežne poznajú najmä zvonka alebo z koncertov, no nie z každodennej rozhlasovej prevádzky.
Veľké koncertné štúdio patrí medzi najzaujímavejšie priestory rozhlasu. Neslúži iba na koncerty, ale aj ako nahrávacie štúdio. Podľa výkladu Romana Bomboša sa tu nahrávali soundtracky k známym zahraničným produkciám, medzi nimi k titulom Spiderman, Mission: Impossible či viacerým marvelovkám. Spomenuté boli aj produkcie spojené s Hansom Zimmerom a nahrávanie hudby k počítačovým hrám. V rozhlase sa nahrávali aj prvé polyfonické zvonenia pre Nokiu.
Sála má zároveň unikátnu akustickú konštrukciu a jej súčasťou je najväčší organ na Slovensku. Roman Bomboš upozornil, že v miestnosti nič nie je náhodné. Travertínový obklad, zvukové prieduchy aj samotná konštrukcia sály sú navrhnuté tak, aby vytvárali špecifické akustické prostredie. Celé koncertné štúdio je podľa jeho výkladu odpružené, aby sa do nahrávok neprenášali otrasy z vonkajšieho prostredia.
Roman Bomboš počas prehliadky upozornil aj na to, že budova sa skladá z vnútornej a vonkajšej pyramídy. Vnútorná časť ukrýva najmä štúdiá, vonkajšia administratívne a tvorivé priestory. Práve v týchto priestoroch vzniká každodenné vysielanie viacerých rozhlasových okruhov STVR.
Pyramída však nežije iba rozhlasom. Počas prehliadky zaznelo, že jej priestory slúžili aj ako kulisa pri nakrúcaní filmu Červená volavka s Jennifer Lawrence či videoklipov slovenských interpretov. Hostia zároveň nahliadli do modernej réžie, ktorá bola podľa výkladu menená za plnej prevádzky, pričom dočasná réžia fungovala v prenosovom voze v garáži.
Silný moment priniesla aj diskusia s redaktorom a moderátorom Petrom Turčíkom. Pri spomienkach na ľudí, ktorí rozhlasom prešli, spomenul aj nebohého novinára a publicistu Roba Beňa. Ten na začiatku svojej profesionálnej dráhy pôsobil práve v Slovenskom rozhlase. Pre Bratislavský Večerník to bola aj osobná a emotívna spomienka, keďže som Roba Beňa osobne poznal.
Peter Turčík priblížil aj technologickú premenu novinárskej práce. Spomenul, že keď v 90. rokoch nastúpil do rozhlasu, používal deväťkilogramový páskový magnetofón značky Uher. Keď išiel robiť reportáž na rokovanie vlády do Papierničky, bral so sebou aj mobilný telefón s hmotnosťou 12 kilogramov. Dnes sa podľa neho dá robiť práca, ktorá kedysi vyžadovala veľkú techniku, na notebooku alebo telefóne.
Súčasťou storočnice je aj pripravovaná publikácia k dejinám Slovenského rozhlasu. Peter Turčík ju predstavil ako rozšírené kalendárium, ktoré má mapovať dôležité momenty rozhlasovej histórie. Publikácia by mala vyjsť v októbri a má pripomenúť nielen Bratislavu, ale aj význam regionálnych štúdií.
Riaditeľ Slovenského rozhlasu Peter Janků v tlačovej správe STVR pripomenul, že jubileum nie je iba návratom do minulosti. „Storočnica rozhlasového vysielania je jedinečnou príležitosťou pripomenúť si bohatú históriu Slovenského rozhlasu, jeho výnimočné osobnosti aj momenty, ktoré formovali verejný priestor na Slovensku. Jubilejný program preto nie je len spomienkou na históriu, ale aj oslavou média, ktoré stále spája, informuje, prináša emócie a vytvára priestor pre silné príbehy a kvalitnú tvorbu,“ uviedol Peter Janků.
Oslavy storočnice budú pokračovať počas celého roka. Rádio Slovensko pripravilo cyklus Sto rokov, jeden rozhlas, ktorý moderuje Roman Bomboš. Program dopĺňa Rozhlasový lexikón s Ľubošom Kasalom, tematické rubriky, podcasty aj vedomostný kvíz približujúci dejiny rozhlasu.
Rádio Regina prinesie regionálne pohľady, rubriky Hlasy storočia a Generácia storočnice, spoločné vysielanie aj koncerty. Rádio _FM pripravuje rubriku Storočnica: Príbehy z histórie rozhlasového vysielania. Rádio Devín sa zapojí pôvodnou dramatickou, hudobnou a dokumentárnou tvorbou, vrátane projektov Songy, Ukrytí medzi vlnami, Záhady v rozhlasovej pyramíde či Príbeh zvuku.
Radio Slovakia International priblíži jubileum zahraničnému publiku v cykle Sto rokov v éteri. Rádio Patria pripravuje hudobný projekt s Évou Korpás, Rádio Junior výber 100 rokov zázrakov a Rádio Litera cyklus Zlatý fond Slovenského rozhlasu – 100 rokov, 100 ikonických tvorcov.
Vyvrcholením osláv bude slávnostný galakoncert, ktorý sa uskutoční 29. októbra 2026. Na pódiu vystúpia významní slovenskí interpreti spolu so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a Detským a dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu.
Bratislavský Večerník pripravil z návštevy budovy Slovenského rozhlasu aj video a fotogalériu. Pohľad do útrob jednej z najznámejších budov Bratislavy ukazuje, že rozhlas nie je len médium hlasu, ale aj miesto silnej pamäti, technickej precíznosti a príbehov, ktoré sa v jeho štúdiách píšu už celé desaťročia.
Storočnica Slovenského rozhlasu preto nie je iba výročím jednej inštitúcie. Je aj pripomenutím hlasov, ktoré sprevádzali Slovensko v dôležitých historických chvíľach, tvorcov, ktorí stáli za mikrofónmi aj za sklom réžií, a miest v Bratislave, Košiciach či Banskej Bystrici, kde sa rozhlasová história tvorila naprieč generáciami.
