Dunaj sa v sobotu 20. júna 2026 opäť stal miestom netradičného športového podujatia. Na plávanie popod päť bratislavských mostov sa prihlásilo 43 účastníkov z viacerých klubov a združení venujúcich sa zimnému plávaniu. Trasa viedla od priestoru nad mostom Lanfranconi až za Prístavný most, k brehu pri Ekonomickej univerzite. Zázemie mali plavci v lodenici na Klokočovej 1, v prvej budove pod Starým mostom. Podujatie nadviazalo na tradíciu plávania organizovaného členmi občianskeho združenia Slovenské ľadové medvede.
Na podujatí sa stretli plavci z viacerých klubov. Okrem Slovenských ľadových medveďov boli medzi účastníkmi napríklad Malokarpatské ľadové tulene, Košické tulene, Ľadové medvede Veľká voda, Delfíny Zlaté piesky či Kosatky Zlaté piesky.
Plavci sa najprv presunuli pešo z lodenice nad most Lanfranconi, kde vstúpili do vody. Odtiaľ ich Dunaj niesol popod most Lanfranconi, Most SNP, Starý most, Apollo a Prístavný most smerom k cieľu za Ekonomickou univerzitou. Na bezpečnosť účastníkov počas celej plavby dohliadali záchranári na motorových člnoch. V jednom zo sprievodných záchranárskych člnov bol počas podujatia aj šéfredaktor Bratislavského Večerníka, ktorý mal možnosť sledovať plavbu priamo z hladiny Dunaja.
Jednou z účastníčok podujatia bola aj Andrea Ostrihoňová, dlhoročná plavkyňa Slovenských ľadových medveďov, vodáčka a publicistka. Práve ona sa postarala aj o občerstvenie, guláš pre účastníkov a hostí. Dunaj však podľa nej nie je obyčajná rieka ani miesto na náhodné kúpanie. „To nie je len tá masa vody, čo nám zavadzia medzi centrom a Petržalkou. To je živý tvor. Žijú v ňom bobry, jašterice, užovky, množstvo rýb a ľudia mu zväčša robia zle, a on si to nechá,“ povedala emotívne Andrea Ostrihoňová.
„Ja neodporúčam kúpať sa v Dunaji niekomu, kto ho nepozná,“ povedala pre Bratislavský Večerník. Vysvetlila, že rieka ukrýva množstvo nástrah, ktoré bežný návštevník nevidí. Skúsení plavci preto používajú bójky, špeciálnu výstroj a rešpektujú pravidlá, ktoré si osvojili rokmi skúseností.
Ostrihoňová pripomenula, že do Dunaja vstupuje vždy s rešpektom. „Ja vždy idem do Dunaja s rešpektom, lebo neviem, čo ma môže čakať. Rátam so všetkým, užívam si ho. Ale veľmi si ho vážim.“ Podľa nej je podujatie viac než športovým výkonom. Kedysi bolo súčasťou podujatia Slnovrat na Dunaji, dnes už ide o samostatnú tradíciu.
„Je to pocta Dunaju. Na slnovrat je to akcia pre pozvaných hostí, ktorým ukážeme Rieku a oni si Rieku vážia,“ uviedla. O Dunaji pritom hovorí ako o Rieke s veľkým písmenom. „Ja hovorím Rieka s veľkým R. Rieka ako River. Túto rieku musíte poznať, aby vás fascinovala. Keď ju nepoznáte, tak sa vás nedotkne alebo vás necháva ľahostajným.“ Svoj vzťah k Dunaju opisuje aj cez rozdiel medzi stojatou vodou a riekou. „Jazero je stojaca voda. Rieka plynie, dáva energiu, hladká, tíši a zbavuje zlého. Ponoriť sa do Rieky vždy pomôže.“
So slnovratovým plávaním sa spája aj jedna tradícia, ktorú vymyslela práve Andrea. Keď niekto pláva pod konkrétnym mostom prvýkrát, mal by ho pozdraviť. „Keď prvýkrát plávaš popod most, musíš mu zakričať pozdrav, aby ťa nabudúce poznal,“ vysvetlila Andrea Ostrihoňová.
Po doplávaní sa účastníci vrátili späť do lodenice na Klokočovej ulici, kde na nich čakal hovädzí guláš bez fazule. Andrea Ostrihoňová ho od skorého rána pripravovala spolu s členom Jarom Oštádalom v 50-litrovom kotly, v ktorom sa počas varenia vyvárali aj dve bravčové kolená. Na tých si účastníci pochutnávali ešte pred štartom plavby spolu s chlebom.
Podujatie popod 5 mostov tak opäť spojilo šport, pobyt na vode, prácu záchranárov aj priateľské stretnutie ľudí, ktorých spája vzťah k Dunaju. Účastníci si Bratislavu vychutnali z perspektívy, ktorú väčšina obyvateľov pozná iba z nábrežia alebo z mostov nad riekou. O svojom vzťahu k Dunaju napísala Andrea Ostrihoňová viac aj v osobnom blogu Ako vonia Dunaj.
Pozrite si aj náš krátky film z podujatia a galériu fotografií (postupne doplníme):
