Ani horúce letné popoludnie neodradilo obyvateľov Rače ani ďalších záujemcov o históriu. Na ďalšiu komentovanú prechádzku zo série Po Rači o Rači, ktorá je súčasťou Račianskeho kultúrneho leta, prišlo viac ako 70 návštevníkov. Medzi nimi boli seniori, rodiny s deťmi aj najmladší účastník – iba päťapolmesačné bábätko, ktoré absolvovalo celú trasu v sprievode svojich rodičov 🙂
Tentoraz sa účastníci vydali spoznávať račianske kolónie – časť mestskej časti, ktorú mnohí poznajú len z každodenného života, no jej história ukrýva množstvo zaujímavých príbehov o železnici, remeselníkoch, vinohradníkoch aj ľuďoch, ktorí formovali dnešnú podobu Rače.
Sprievodkyňou bola členka Račianskeho muzeálneho spolku Mária Hatalová, ktorá hneď na úvod pripomenula, že išlo o premiérovú trasu.
„Túto časť našich prechádzok robíme prvý raz. Ešte sme tu nikdy neboli a verím, že sa dnes všetci dozvieme niečo nové. Možno viacerí z vás tu vyrastali alebo bývajú a poznajú Raču lepšie ako ja, preto sa budem tešiť aj na vaše spomienky,“ privítala účastníkov.
História sa začala oveľa skôr, než vznikli kolónie
Hoci dnešné kolónie vznikli až po vzniku Československa, história tohto územia siaha oveľa hlbšie. Mária Hatalová pripomenula, že práve okolie dnešnej železničnej stanice patrilo k najstarším obývaným miestam v Rači.
Nachádzala sa tu stredoveká osada Okol, ktorá neskôr zanikla a splynula s pôvodnou Račou okolo dnešnej Alstrovej ulice. Po stáročia tu boli pasienky, polia a majer grófov Pálfiovcov. Na starých mapách sa objavuje aj lokalita Pokol alebo Höll, teda „Peklo“, pri ktorej podľa historikov fungovala syráreň a neskôr zájazdný hostinec pre furmanov smerujúcich z Bratislavy do Svätého Jura a Trnavy.
Táto časť Rače bola svedkom aj významných historických udalostí. Po prusko-rakúskej vojne tu táborili rakúske vojská a počas revolučných rokov 1848 – 1849 sa v tejto oblasti zdržiavali aj hurbanovskí dobrovoľníci.
Železnica zmenila život celej Rače
Rozhodujúci zlom priniesla železnica. Rača sa už v roku 1840 stala jednou z prvých zastávok konskej železnice medzi Bratislavou a Trnavou. Pri stanici vznikla prepriahacia stanica koní, hostinec aj neskôr jedna z najstarších železničných budov na Slovensku.
„Železnica dala vznik novej časti Rače. Zamestnala železničiarov a postupne prilákala ďalších obyvateľov. Po vzniku Československa začali Račania rozparcelovávať voľné pozemky a vznikali prvé kolónie,“ vysvetlila počas prehliadky Mária Hatalová.
Práve železnica podľa nej zásadne ovplyvnila každodenný život miestnych. Mnohí obyvatelia dochádzali vlakmi do práce či do škôl a vznikla komunita takzvaných „vlakárov“, ktorí sa denne stretávali na stanici. Pre deti boli najväčšou atrakciou parné lokomotívy, na ktoré chodili pravidelne pozerať.
Pozotória aj Mrázova kolónia
Po roku 1918 začala Bratislava rýchlo rásť a nové bývanie hľadali stovky rodín. Práve v Rači vznikli nové obytné štvrte, ktoré miestni dodnes poznajú ako Pozotóriu a Mrázovu kolóniu.
Na rozdiel od starej vinohradníckej Rače tu nestáli domy za sebou. Každý mal vlastný pozemok, studňu, záhradu a hospodársku časť. Voda sa nachádzala už približne v šiestich metroch hĺbky, preto mala studňu prakticky každá domácnosť. Ulice boli spočiatku prašné, bez kanalizácie a plynu, večer sa svietilo petrolejkami.
V roku 1938 vysadili pred domami čerešne, ktoré na jar vytvárali charakteristickú kulisu celej štvrte. „Na mnohých miestach dodnes vidno, kde čerešne stáli. Som rada, že sa v posledných rokoch táto tradícia opäť obnovuje a nové čerešne sa do ulíc vracajú,“ povedala Mária Hatalová.
Každá ulica rozpráva vlastný príbeh
Počas prechádzky sa účastníci zastavili pri viacerých uliciach, ktoré ukrývajú vlastnú históriu.
Na Ihriskovej ulici stálo prvé veľké futbalové ihrisko ŠK Račištorf. Okrem futbalových zápasov sa tu konali športové dni, vystúpenia sokolov, oslavy Dňa matiek aj ďalšie spoločenské podujatia. Ihrisko slúžilo až do začiatku 60. rokov minulého storočia.
Demenovská ulica sa spája s významným ovocinárom a šľachtiteľom Jozefom Strelkom, autorom známeho račianskeho jablka. Na Stolárskej ulici pôsobili stolári, pekár, obuvník, holiči, automechanik aj mliekareň, zatiaľ čo Trávna ulica pripomína herečku Zdenu Grúberovú, dokumentaristu Paola Barabáša či futbalistu Ivana Hrdličku.
Práve takéto príbehy podľa Márii Hatalovej ukazujú, že kolónie neboli len miestom bývania, ale vytvorili živú komunitu ľudí rôznych profesií.
Od Henšlovej píly až po Drevonu
Významnú úlohu v rozvoji tejto časti Rače zohrali aj miestni podnikatelia. Medzi najznámejších patril Henšl, ktorý vybudoval pílu zásobujúcu drevom staviteľov aj stolárov. Po jej požiari vznikol na rovnakom mieste podnik Druna a neskôr známa Drevona.
Nechýbali ani kováči, obchodníci, vinohradníci či remeselníci, ktorí zabezpečovali život celej štvrte. Ich mená sa dodnes zachovali v spomienkach pamätníkov aj v historických materiáloch Račianskeho muzeálneho spolku.
Prechádzky budú pokračovať
Séria komentovaných vychádzok Po Rači o Rači pokračuje aj naďalej. Mária Hatalová na záver pozvala verejnosť na ďalšie stretnutie, ktoré sa uskutoční 17. októbra a bude venované významným osobnostiam pochovaným na račianskom cintoríne.
Zároveň vyzvala obyvateľov, aby Račianskemu muzeálnemu spolku poskytli staré fotografie, dokumenty či spomienky na miestnych obyvateľov. Aj vďaka nim sa totiž darí zachovávať históriu Rače pre ďalšie generácie.
Jasné, aktuálne správy o Rači nájdete v Račianskom Večerníku.
