Ministerstvo životného prostredia SR vydalo prvostupňové súhlasné stanovisko EIA k projektu Centra energetického zhodnotenia odpadov (CEZO) v areáli spoločnosti Slovnaft. Napriek tomu, že nejde o konečné rozhodnutie ani stavebné povolenie, projekt sa posunul do ďalšej fázy povoľovacieho procesu.
Na rozhodnutie rezortu reagoval kandidát na bratislavského mestského poslanca Michal Feik, ktorý upozorňuje, že podľa neho zostáva pri projekte viacero zásadných odborných aj environmentálnych otázok nezodpovedaných.
Projekt počíta so spracovaním 220-tisíc ton odpadu ročne
Podľa dokumentácie má nové zariadenie ročne spracovať približne 220-tisíc ton odpadu, z toho 118-tisíc ton komunálneho, 77-tisíc ton priemyselného a 25-tisíc ton nebezpečného odpadu. Projekt už v minulosti narazil na nesúhlas viacerých samospráv. Odmietavé stanoviská prijali Bratislavský samosprávny kraj, Hlavné mesto Bratislava aj viaceré mestské časti vrátane Rače, Starého Mesta a Petržalky.
Podľa Feika nie je preukázaná potreba ďalšej spaľovne
Michal Feik upozorňuje, že Slovnaft síce znížil plánovanú kapacitu zariadenia z pôvodných približne 317-tisíc ton na 220-tisíc ton ročne, podľa neho to však nerieši základný problém. Argumentuje tým, že mestská spoločnosť OLO pripravuje modernizáciu svojho zariadenia na energetické využitie odpadu (ZEVO), ktorého kapacita by sa mala zvýšiť približne na 180-tisíc ton ročne, čo by podľa plánov malo postačovať na spracovanie komunálneho odpadu z Bratislavského kraja.
Zároveň upozorňuje, že na západnom Slovensku existujú alebo sa pripravujú ďalšie zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu s celkovou kapacitou približne 469-tisíc ton ročne. Podľa neho preto zostáva otvorenou otázkou, odkiaľ bude nové zariadenie získavať dostatok odpadu.
Výhrady smerujú aj ku klimatickým výpočtom
Feik vo svojom stanovisku upozorňuje aj na pripomienky odborníkov z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie. Podľa nich mali klimatická štúdia aj ďalšie časti dokumentácie obsahovať chybné výpočty, nesprávne vstupné údaje či rozpory v dátach. Výhrady sa týkajú najmä výpočtov emisií skleníkových plynov a celkového klimatického vplyvu pripravovaného projektu. Podľa poslanca v dokumentácii zároveň chýba komplexný výpočet uhlíkovej stopy vrátane dopravy odpadu do zariadenia.
Otázky okolo ochrany pitnej vody
Jednou z najvýznamnejších tém je podľa Feika aj ochrana Žitného ostrova, ktorý predstavuje strategický zdroj pitnej vody pre Slovensko. Tvrdí, že dokumentácia dostatočne nerieši riziká spojené s manipuláciou s popolčekom a ďalšími vedľajšími produktmi spaľovania, ktoré by mohli predstavovať potenciálne riziko pre pôdu, ovzdušie alebo podzemné vody.
Kritizuje aj dopravu odpadu
Výhrady smerujú aj k logistike pripravovaného zariadenia. Podľa Feika sa má časť odpadu zvážať zo vzdialenosti až 190 kilometrov, čo podľa neho znamená zvýšenú dopravnú záťaž, vyššie emisie aj väčší počet nákladných vozidiel na cestách. Zároveň upozorňuje, že v dokumentácii podľa jeho názoru absentuje podrobné vyhodnotenie dopravných dosahov vrátane konkrétnych trás.
Chýbalo porovnanie s inými riešeniami
Podľa Feika proces EIA neporovnával alternatívne možnosti riešenia nakladania s odpadom. Za nedostatok považuje, že sa neposudzovali napríklad iné lokality, modernizácia existujúceho zariadenia OLO alebo riešenia založené na vyššej miere triedenia, recyklácie či biologického spracovania odpadu. Rovnako podľa neho chýba posúdenie kumulatívnych vplyvov pripravovanej spaľovne spolu s existujúcou rafinériou Slovnaft, zariadením OLO a intenzívnou dopravou v území.
Feik: Súhlas ministerstva je zlou správou
Michal Feik zdôrazňuje, že moderné technológie na energetické zhodnocovanie odpadu majú svoje miesto, podľa jeho názoru však musí byť ešte pred výstavbou novej veľkokapacitnej spaľovne jednoznačne preukázaná jej nevyhnutnosť.
„Spracovanie odpadu, ktorý už nemožno ďalej recyklovať, si bezpochyby vyžaduje moderné technológie. Pred výstavbou ďalšej veľkokapacitnej spaľovne však musí byť nespochybniteľne preukázané, že ju potrebujeme, že neexistuje lepšie riešenie a že neohrozí zdravie ľudí, pitnú vodu ani rozvoj recyklácie. V prípade projektu CEZO Slovnaftu to zatiaľ preukázané nebolo. Súhlas ministerstva a ignorovanie postoja územnej samosprávy preto považujem za zlú správu pre Bratislavu a jej obyvateľov,“ uviedol Michal Feik.
