Bratislavčania ním prechádzajú takmer každý deň, no len málokto si pri jazde uvedomí, aké technické dielo sa ukrýva pod vrchom Sitina. Tunel Sitina, ktorý je súčasťou diaľnice D2, patrí medzi najvýznamnejšie dopravné stavby na Slovensku a už takmer dve desaťročia výrazne ovplyvňuje dopravu v hlavnom meste.
Na význam tunela upozornil odborník na dopravu, račiansky poslanec a kandidát na mestského poslanca Michal Feik. Jeho príspevok prichádza len niekoľko dní po dokončení novej etapy výstavby protihlukových stien na diaľnici D2 pri Lamači a Dúbravke, ktoré majú zlepšiť kvalitu života obyvateľov žijúcich v blízkosti frekventovanej komunikácie.
Tunel Sitina bol prvým dvojrúrovým diaľničným tunelom na Slovensku. Tvoria ho dve samostatné tunelové rúry, pričom každá disponuje dvoma jazdnými pruhmi. Západná rúra meria 1 440 metrov a východná 1 415 metrov. Vozovka v tuneli je široká 7,5 metra a po jej oboch stranách vedú metrové chodníky určené na evakuáciu a údržbu.
„Tunel Sitina je dnes neodmysliteľnou súčasťou bratislavskej diaľnice D2. Denne ním prechádzajú desaťtisíce áut, no málokto si pri jazde uvedomí, aké technické dielo sa ukrýva pod vrchom Sitina. Je to jedna z tých stavieb, ktoré si po rokoch už takmer nevšímame, no bez nich by doprava v Bratislave vyzerala úplne inak,“ pripomenul Michal Feik.
Výstavba tunela sa začala 27. októbra 2003 razením podľa novej rakúskej tunelovacej metódy. Samotné stavebné práce trvali približne rok a pol a motoristom bol tunel sprístupnený 24. júna 2007. Odvtedy sa stal jednou z najvyťaženejších dopravných stavieb v Bratislave a výrazne odľahčil mestské komunikácie od tranzitnej dopravy.
Dôležitou súčasťou tunela sú aj bezpečnostné prvky. Obe tunelové rúry prepája päť únikových chodieb, vodičom sú k dispozícii núdzové zálivy a spolu osemnásť SOS kabín, ktoré umožňujú priame spojenie s operátorom v prípade mimoriadnej udalosti.
Dokončili nové protihlukové steny
Na význam diaľnice D2 nadviazala aj nedávno dokončená výstavba protihlukových stien v úseku medzi Lamačom a Dúbravkou. V približne 2,8 kilometra dlhom úseku vzniklo po oboch stranách diaľnice aj v strednom deliacom páse spolu takmer 7,9 kilometra nových protihlukových stien. Ich cieľom je znížiť hlukovú záťaž v najviac zaťažených lokalitách a zlepšiť životné podmienky obyvateľov susedných mestských častí.
Tunel Sitina tak aj po takmer dvadsiatich rokoch od otvorenia zostáva jednou z kľúčových súčastí bratislavskej dopravnej infraštruktúry. Spolu s modernizáciou priľahlých úsekov diaľnice a budovaním protihlukových opatrení patrí medzi stavby, ktoré výrazne ovplyvňujú každodenné fungovanie dopravy v hlavnom meste.
