Umelá inteligencia sa stala bežnou súčasťou života mladých ľudí na Slovensku. Nový prieskum občianskeho združenia IPčko medzi 712 respondentmi vo veku od 15 do 30 rokov ukázal, že AI dnes najčastejšie využívajú pri učení, hľadaní informácií alebo ako praktického pomocníka. Zároveň však odhalil aj zaujímavý paradox – najväčšiu dôveru jej mladí prejavujú vtedy, keď sa cítia osamelí.
Výsledky výskumu, ktorý vznikol s podporou Nadačného fondu Telekom pri Nadácii Pontis, naznačujú, že spoločenská diskusia o umelej inteligencii by sa mala viac zamerať na spôsob jej používania než na samotnú otázku, či ju mladí využívajú. Kompletné výsledky prieskumu aj metodika sú zverejnené na stránke www.ipcko.sk.
„Obavy spoločnosti, že AI nahradí kamarátov, blízke vzťahy či odbornú pomoc, sa zatiaľ tak úplne nenapĺňajú – minimálne nie medzi mladými, ktorí sa do prieskumu zapojili. Ale to neznamená, že mladí nevyužívajú AI pri osobných témach, v rizikových kontextoch či v momentoch osobnej krízy. A to je pre nás varovanie. Potrebujeme lepšie počúvať, čo mladým chýba, a nie sa len pozerať na to, akú technológiu používajú,“ uviedla výkonná riaditeľka IPčka Zuzana Juráneková.
AI je pomocník, nie náhrada kamarátov
Výsledky prieskumu ukázali, že mladí ľudia vnímajú umelú inteligenciu predovšetkým ako nástroj na učenie a vyhľadávanie informácií. V otvorených odpovediach ju označovali napríklad ako „lepší Google“ alebo „radcu, ktorý je stále po ruke“. Len necelých sedem percent respondentov ju spontánne označilo za kamaráta a približne jedno percento za psychológa.
Aj pri zdieľaní osobných tém zostávajú medziľudské vzťahy výrazne silnejšie. Svoje súkromné veci zdieľa s kamarátmi takmer 79 percent mladých ľudí, zatiaľ čo s AI približne 15 percent. Tajomstvá zveruje umelej inteligencii približne 11 percent respondentov.
Najväčšiu dôveru získala AI pri osamelosti
Prieskum zároveň porovnával dôveru mladých ľudí v odporúčania od kamaráta, psychológov z IPčka a umelej inteligencie v rôznych životných situáciách.
Vo väčšine prípadov boli najdôveryhodnejšie rady od odborníkov alebo blízkeho človeka. Výnimkou bola osamelosť. V tomto scenári označilo odporúčanie vytvorené AI za dôveryhodné 62,8 percenta respondentov, zatiaľ čo kamarátovi dôverovalo 58,4 percenta a odborníkom z IPčka približne polovica opýtaných. Išlo o jedinú situáciu, v ktorej AI získala najvyššiu mieru dôvery.
„Tento výsledok nepovažujeme za dôkaz, že AI nahrádza psychológa či kamaráta. Skôr to naznačuje, že v chvíľach neistoty a osamelosti oceňujú mladí ľudia komunikáciu, ktorá je dostupná, zrozumiteľná a nehodnotiaca – a že práve tieto vlastnosti kvalitnej pomoci by sme mali rozvíjať aj mimo AI,“ vysvetlila Juráneková.
Pri vážnych psychických problémoch uprednostňujú odborníkov
Úplne odlišné výsledky priniesli modelové situácie týkajúce sa sebapoškodzovania. Odporúčania od odborníkov z IPčka označilo za kompetentné viac ako 53 percent mladých ľudí, zatiaľ čo AI približne 35 percent respondentov. Zároveň práve pri tejto téme mala umelá inteligencia najvyššiu mieru nedôvery.
„To ale nemení nič na tom, že AI je dostupná okamžite. V krízových momentoch mladí potrebujú pomoc, ktorá je dostupná a rýchla. Síce si uvedomujú, že AI im nenahradí odborníkov, ale to, že je dostupná tu a teraz, je pre nich silný benefit,“ povedal riaditeľ IPčka Marek Madro.
Odborníci upozorňujú aj na riziká
IPčko zároveň analyzovalo viac ako 3 000 prípadov súvisiacich s umelou inteligenciou, ktoré riešili jeho odborníci počas prvého polroka 2026. Ukázalo sa, že niektorí ľudia sa AI zdôverujú preto, lebo ich podľa vlastných slov nehodnotí. Objavili sa však aj prípady, keď chatbot odporučil vyhľadať odbornú pomoc, ale aj rizikové situácie, v ktorých poskytol nebezpečné informácie, napríklad o smrteľných dávkach liekov. Analýza zaznamenala aj využívanie AI na sebadiagnostiku, ako spoločníka či dokonca pri online útokoch na iných ľudí.
Podľa autorov prieskumu preto nestačí sledovať len to, koľko času mladí ľudia s umelou inteligenciou trávia. Oveľa dôležitejšie je porozumieť tomu, na čo ju využívajú, v akých situáciách po nej siahajú, aké potreby prostredníctvom nej napĺňajú a čo im naopak poskytujú reálne medziľudské vzťahy.
