Bunker BS-8 v Petržalke zachraňujú nadšenci už 15 rokov. Zdevastovaný objekt premenili na živé vojenské múzeum

Najčítanejšie

Len niekoľko minút chôdze od slovensko-rakúskej hranice sa na Kopčianskej ulici v Petržalke nachádza jeden z pozoruhodných pozostatkov predvojnovej obrany Československa. Veliteľský bunker BS-8 Hřbitov dnes nie je iba zachovaným vojenským objektom. Vďaka práci nadšencov sa z neho stalo múzeum, ktoré približuje vojenské dejiny Petržalky, osudy ľudí aj obdobie železnej opony. Bratislavský Večerník bunker navštívil v piatok 7. augusta a jeho priestormi nás previedol fotograf tradičného Bratislavského Večerníka Miroslav Košírer, ktorý sa na jeho obnove podieľa približne 15 rokov.

História samotného opevnenia siaha do obdobia pred druhou svetovou vojnou. Podľa informačného materiálu vojenského múzea rozhodla československá vláda v roku 1935 vybudovať pozdĺž hraníc obranné opevnenia ako reakciu na nástup Hitlera a fašizmu v Nemecku.

Petržalské obranné opevnenie stavala bratislavská firma Ing. Rudolfa Friča. V prvej polovici roku 1938 bolo podľa materiálu dokončené a vyzbrojené opevnenie Petržalskej Maginotovej línie s dĺžkou približne 13 kilometrov. V prvej línii pozdĺž rakúskej hranice stálo 15 vojenských bojových bunkrov.

Na obranu opevnenia bol určený prápor č. 50 v Jelínkových kasárňach v Petržalke s približne 1 500 vojakmi. Po Mníchovskej dohode bola však Petržalka v októbri 1938 pričlenená k nacistickému Nemecku.

Materiály múzea pripomínajú aj mimoriadne zaujímavú historickú udalosť. Dňa 25. októbra 1938 prišiel na inšpekciu vojenských bunkrov BS-8 Hřbitov a BS-4 Lány osobne Adolf Hitler s Evou Braunovou a v sprievode svojich generálov.

autor videa: Marián Luha, Bratislavský Večerník 

Košírer: Keď končili s cintorínom, začali sme s bunkrom

Príbeh dnešného múzea je však do veľkej miery príbehom ľudí, ktorí sa rozhodli chátrajúce miesto zachrániť.

Miroslav Košírer počas prehliadky Bratislavskému Večerníku priblížil, ako sa dostal k obnove lokality. Spomínal, že okolie bolo pôvodne celé zarastené a pri jednej z návštev náhodou objavil hrobku. Miesto následne zdokumentoval a fotografie publikoval vo Večerníku. Potom sa podľa neho začala obnova vojenského cintorína.

„Až keď som odhrnul kríky, zbadal som ten centrálny kríž. Nafotil som to, dal som to vo Večerníku a potom to začalo. Keď oni končili, my sme začali s bunkrom. Nevyužili sme ani to, že tu boli bagre a žeriavy, potom sme to všetko robili ručne,“ spomína Miroslav Košírer.

Na otázku Bratislavského Večerníka, ako dlho sa o bunker starajú, Košírer odpovedal, že približne 15 rokov.

repro foto: Marián Luha, Bratislavský Večerník

V roku 2008 našli bunker v zdevastovanom stave

Košírer počas prehliadky ukázal aj fotografie dokumentujúce, ako objekt vyzeral pred obnovou. „Takto sme ten bunker našli, keď tu boli narkomani, v roku 2008. Takto sme ho vyhrabali a začali sme ho rekonštruovať. A teraz robíme túto vzduchotechniku,“ vysvetlil Košírer počas návštevy.

Obnova podľa jeho slov nevznikala ako veľký profesionálne financovaný projekt. Na otázku, ako dlho rekonštrukcia trvala, odpovedal, že to už ani nevedia presne určiť. Veľkú časť prác a prostriedkov zabezpečovali sami.

Výsledok je dnes viditeľný prakticky v každej časti objektu. Návštevníci môžu prejsť streleckými miestnosťami, ubytovacou časťou či priestormi veliteľského zázemia. Súčasťou expozície sú historické fotografie, mapy, vojenské predmety, uniformy, bicykle a ďalšie artefakty.

Nie hra na vojakov, ale vzdelávanie detí

Bunker navštevujú aj školy zo zahraničia (autor foto: Miroslav Košírer)

Košírer zdôrazňuje, že cieľom múzea nie je oslava vojny. Veľký význam prikladajú práci s deťmi a mladými ľuďmi. „Nebudeme sa hrať na vojakov. My tu spájame dejiny, zamerané na vzdelávanie detí a mládeže,“ vysvetľoval počas prehliadky. Deti si pritom môžu niektoré veci prakticky vyskúšať, prezrieť historickú techniku či sa fotografovať v pripravených priestoroch.

Expozícia sa navyše neobmedzuje iba na obdobie rokov 1935 až 1938. Návštevník sa postupne stretáva s rôznymi obdobiami vojenských dejín územia – od rímskych légií cez turecké a napoleonské vojská, prvú a druhú svetovú vojnu až po desaťročia železnej opony.

Samotný informačný materiál múzea uvádza, že jeho poslaním je najmä vzdelávanie detí, mládeže a širokej verejnosti o vojnových udalostiach a utrpení ľudí. V bunkri je možné dotýkať sa vystavených artefaktov a návštevníci sa môžu fotografovať v historických vojenských uniformách.

Z pätnástich bunkrov sú dva zasypané

Zaujímavou súčasťou expozície je historická mapa petržalského opevnenia. Košírer nám počas návštevy vysvetlil, že BS-8 bol veliteľským bunkrom a súčasťou širšieho systému objektov pri hraniciach. „My sme vo veliteľskom bunkri BS-8. Celkovo tých bunkrov bolo 15, dva sú zasypané a väčšina z tých bunkrov je vlastne opustená,“ povedal Košírer.

Petržalské opevnenie pritom tvorilo iba malú časť rozsiahleho československého fortifikačného systému. Počas prehliadky Košírer na mape ukázal aj širšiu sieť obranných objektov budovaných pred druhou svetovou vojnou.

Bunker uchováva aj pamäť na temnejšie obdobia Petržalky

Často pridu do bunkra BS8 aj cyklisti (autor foto: Miroslav Košírer)

Múzeum pripomína nielen vojenskú techniku, ale aj ľudské osudy a tragické kapitoly dejín Petržalky. V expozícii sa nachádzajú materiály súvisiace s druhou svetovou vojnou, deportáciami, koncentračnými tábormi či oslobodením Československa.

V okolí bunkra sa nachádzajú ďalšie miesta pripomínajúce dramatickú minulosť pohraničia. Patrí medzi ne vojenský cintorín, ale aj pamätník Hartmuta Tautza, iba 18-ročného mladíka, ktorý v auguste 1986 pri pokuse dostať sa cez železnú oponu na slobodu utrpel smrteľné zranenia.

Práve v piatok 7. augusta sa pri jeho pamätníku konala pietna spomienka pri príležitosti 40. výročia tragických udalostí, ktorú navštívil aj Bratislavský Večerník.

História, ktorú možno zažiť priamo na mieste

BS-8 je dnes príkladom toho, ako môže občianska iniciatíva zachrániť miesto, ktoré by inak mohlo zostať zarastené a zabudnuté. Z objektu, ktorý nadšenci našli v zdevastovanom stave, postupne vznikol priestor, kam prichádzajú rodiny, školy aj ľudia zaujímajúci sa o vojenskú históriu.

Aj po približne 15 rokoch práce však obnova nie je definitívne ukončená. V bunkri sa podľa Košírera stále pracuje napríklad na vzduchotechnike a jednotlivé časti dávajú dobrovoľníci postupne dokopy.

Podľa informačného materiálu, ktorý sme počas návštevy dostali, je vojenské múzeum BS-8 na Kopčianskej ulici otvorené pre verejnosť. Organizované vstupy pre školy a skupiny sú možné po dohode, pričom aktuálnosť otváracích hodín je vhodné pred návštevou overiť.

Miroslav Košírer pri fotografiách zo svadieb v bunkri BS-8. Ako počas prehliadky priblížil Bratislavskému Večerníku, netradičné priestory bunkra sa v minulosti stali aj miestom svadieb. Historický vojenský objekt tak neslúži iba ako múzeum a miesto vzdelávania, ale spája sa aj s osobnými príbehmi jeho návštevníkov. (repro foto: Marián Luha, Bratislavský Večerník)
Prednáška o Orlovi skalnom (autor foto: Miroslav Košírer)
Účastníci denného tábora vlastnoručne postavili a vyzdobili pri vstupe na nový chodník slávobránu z kvetov. Symbolické poďakovanie venovali spoločnosti LUCRON, Vojenskému historickému ústavu, Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy, ale aj Bratislavskému Večerníku a ďalším partnerom, ktorí podporujú zachovanie vojenskej histórie a organizovanie podujatí pre deti. (autor foto: Miroslav Košírer)

Prečítajte si tiež:

Pri pamätníku Hartmuta Tautza si pripomenuli 40 rokov od tragédie. Odhalili aj nové informačné tabule

Dejinám okná dokorán. Deti objavujú vojenskú históriu pri petržalskom bunkri BS-8 a poďakovali sa aj originálnou kvetinovou slávobránou

Marián Luha
Marián Luhahttp://www.racianskyvecernik.sk
Som šéfredaktorom portálov Bratislavský Večerník a Račiansky Večerník. Vyštudoval som masmédiá na univerzitách na Slovensku a v Česku a pôsobil som vo viacerých printových aj online médiách. Vediem tiež weby Mediahub.sk a Retazce.sk, ktoré sa začiatkom roka 2023 zlúčili pod portál Bratislavský Večerník. Okrem online portálov vydávam aj printové noviny Račiansky Večerník a Novomestský Večerník. Žijem v Rači – najkrajšej mestskej časti Bratislavy. Vaše tipy na články mi môžete poslať na e-mail: marian@luha.sk. Ďakujem. Články o Rači nájdete > TU

Ďalšie články

- Reklama -adv.:

Aktuálne