Pri pamätníku Hartmuta Tautza na Kopčianskej ulici v Petržalke sa v piatok 7. augusta uskutočnila pietna spomienka pri príležitosti 40. výročia tragických udalostí, pri ktorých iba 18-ročný mladík prišiel o život počas pokusu prekonať železnú oponu. Súčasťou podujatia bolo kladenie vencov aj odhalenie nových informačných tabúľ venovaných jeho príbehu a histórii železnej opony.
Pietnu spomienku spoločne pripravili Bratislavský samosprávny kraj, Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku a Ústav pamäti národa.
Na podujatí vystúpili predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba, nemecký veľvyslanec Thomas Kurz, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš, prvá námestníčka primátora Bratislavy Tatiana Kratochvíľová a starosta Petržalky Ján Hrčka.
Osemnásťročnému mladíkovi zostávalo k slobode približne 22 metrov
Hartmut Tautz bol osemnásťročný občan vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky. Večer 8. augusta 1986 sa pri Bratislave pokúsil prekonať ženijno-technické zátarasy na československo-rakúskej hranici.
Podľa informácií prezentovaných pri príležitosti výročia prekonal pohraničné zátarasy a od rakúskej hranice ho delilo približne 22 metrov. Dostihla ho však svorka služobných psov Pohraničnej stráže. Utrpel rozsiahle tržné a hryzné poranenia a 9. augusta 1986 o 1.15 hod. zomrel vo Vojenskej nemocnici v Bratislave.
V roku 2017 Okresný súd Bratislava I Hartmuta Tautza súdne rehabilitoval a očistil ho od obvinenia z trestného činu nedovoleného opustenia republiky.
Predseda BSK Juraj Droba počas pietnej spomienky pripomenul, aký zásadný rozdiel je medzi hranicou v roku 1986 a súčasnosťou. Dnes tadiaľ podľa neho prechádzajú rodiny s deťmi, športovci či turisti bez toho, aby si prekročenie hranice vôbec uvedomovali. Pred štyridsiatimi rokmi však rovnaký krok mohol človeka stáť život.
„Hartmutov príbeh je jedným zo 42 tragických príbehov ľudí, ktorí zahynuli pri pokusoch prekročiť slovensko-rakúsku hranicu. Zároveň je však veľmi osobný, keďže išlo o mladého človeka, ktorý stál vlastne na prahu svojho dospelého života. Sme tu nielen preto, aby sme mu vzdali hold a položili vence, ale aby sme na tieto udalosti nikdy nezabudli a aby sme ich prerozprávali aj ďalším generáciám,“ uviedol Juraj Droba.
Nemecký veľvyslanec varoval pred idealizovaním minulého režimu
Silné slová zazneli aj z úst veľvyslanca Spolkovej republiky Nemecko na Slovensku Thomasa Kurza. Pripomenul, že Tautz mal pred sebou celý život, no jeho plány násilne ukončila železná opona. Zároveň upozornil, že Tautz nebol jedinou obeťou hraníc oddeľujúcich komunistické režimy od slobodnej časti Európy.
„Spomienka na obete komunistickej diktatúry a spomienka na Hartmuta Tautza, to pre nás ostáva povinnosťou. Je pre mňa absolútne nepochopiteľné, ako si dnes ľudia dokážu vtedajšie pomery idealizovať a ako málo si vážia dnešný život. Sloboda a právny štát ostanú našimi najväčšími výdobytkami a našou najdôležitejšou úlohou je toto neustále zdôrazňovať a jasne protirečiť falošnej nostalgii,“ povedal Thomas Kurz.
Sivoš: Vtedajšie médiá o tragédii mlčali
Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš vo svojom príhovore poukázal aj na spôsob, akým totalitný štát s prípadom naložil.
„Hartmuta Tautza nezabili opatrenia voči ozbrojeným diverzantom na hraniciach, ale pasce, ktoré totalitný režim pripravil pre zúfalých ľudí túžiacich po slobode. Slovenská republika za jeho zabitie prijala zodpovednosť až po viac ako 30 rokoch a priznala mu odškodnenie v sume 3300 eur,“ uviedol Sivoš.
„Ak by som vám dnes chcel priblížiť, čo o situácii písali vtedajšie médiá, musel by som tu len ticho stáť. V médiách sa neobjavila žiadna zmienka. Vyšetrovanie prevzala tajná politická polícia a príslušné vojenské justičné orgány zmanipulovali závery znalcov tak, že Hartmuta Tautza nebolo možné zachrániť. Nebola to pravda,“ povedal Jerguš Sivoš.
Kratochvíľová: Demokracia nie je samozrejmosťou
Prvá námestníčka primátora Bratislavy Tatiana Kratochvíľová pripomenula, že výročie nie je iba spomienkou na osud jedného mladého človeka.
„Nepripomíname si len osud mladého človeka, ktorý prišiel o život na hranici. Pripomíname si aj to, kam môže spoločnosť dospieť, keď sa sloboda stane výsadou a ľudský život prestane mať hodnotu. Dnes už žijeme v slobodnej krajine. O to väčšiu zodpovednosť máme nezabudnúť, že demokracia nie je samozrejmosťou,“ uviedla Tatiana Kratochvíľová.
Starosta Petržalky Ján Hrčka zase upozornil na rýchle zabúdanie spoločnosti. Pripomenul, že ešte pred 40 rokmi ploty a hranice bránili vlastným obyvateľom slobodne cestovať do zahraničia.
„Ľudia zabúdajú, zabúdajú rýchlo a preto si tieto veci nevážia. Sloboda a mier nie sú samozrejmosťou a pokiaľ ľudia budú zabúdať a nebudú si ich vážiť, tak bez slobody a mieru nie je demokracie. Verím, že to bude mementom a pripomienkou pre všetkých a verím, že sa tieto časy už nikdy nevrátia,“ povedal Ján Hrčka.
Po príhovoroch nasledoval pietny akt kladenia vencov za účasti Čestnej stráže Ozbrojených síl SR a vojenskej hudby:
autor videa: Marián Luha, Bratislavský Večerník
technika: mikrofón COMICA VM40 + protiveterná ochrana Comica + statív Rode Tripod, video klietka Beastcage + Apple iPhone 12 + aplikácia Beastcam + anamorfický objektív Beastcage 1.33, monopod statív MT150
Pri pamätníku pribudli dve informačné tabule
Súčasťou spomienky bolo aj predstavenie dvoch nových informačných tabúľ, ktoré pripravil Bratislavský samosprávny kraj v spolupráci s Ústavom pamäti národa.
Prvá približuje životný príbeh Hartmuta Tautza, okolnosti jeho pokusu o útek za slobodou a udalosti, ktoré sa na tomto mieste odohrali. Druhá približuje širší historický kontext železnej opony na území dnešného Bratislavského kraja.
Ich cieľom je návštevníkom pripomenúť, že územie, ktorým dnes možno slobodne prechádzať, bolo ešte pred niekoľkými desaťročiami prísne stráženou hranicou medzi dvoma svetmi. Tabule slávnostne odhalili Juraj Droba a Jerguš Sivoš. > Pozrite si video
