Kedysi vozila cestujúcich po Dunaji do Viedne či Budapešti, dnes stojí vytiahnutá na brehu Zimného prístavu. Fotograf Bratislavského Večerníka Miroslav Košírer sa bol pozrieť, v akom stave sa nachádza jedna z pripomienok niekdajšej slávy osobnej lodnej dopravy na Dunaji – rýchloloď Meteor V Bratislava, ktorú Bratislavčania poznajú aj pod zaužívaným označením „Raketa“. Hoci jej súčasný stav môže na prvý pohľad pôsobiť smutne, plavidlo sa podarilo zachrániť a dnes je súčasťou zbierkového fondu Slovenského technického múzea.
Aktuálne fotografie Miroslava Košírera ukazujú Meteor V Bratislava uložený na súši v areáli Zimného prístavu. Mohutné plavidlo na nosných krídlach stojí medzi vegetáciou a objektmi prístavného areálu. Na jeho vzhľade je vidieť vek aj roky prevádzky a na komplexnejšiu obnovu stále čaká.
Nejde pritom o bezvýznamnú vyradenú loď. Meteor V Bratislava je zaradený medzi pamätihodnosti hlavného mesta. V evidencii je vedený ako osobná loď Meteor V Bratislava, pričom sa pri nej uvádza aj označenie „Raketa“. Vyplýva to z evidencie Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.
Od Rakiet k Meteorom
História rýchlych osobných lodí na nosných krídlach na slovenskom úseku Dunaja siaha do roku 1964. Vtedy sa začali používať plavidlá typu Raketa I – III, vyrobené vo vtedajšom Sovietskom zväze. Na svoju dobu išlo o technicky moderné lode. Dosahovali rýchlosť približne 60 kilometrov za hodinu a odviezli 64 cestujúcich. Boli postavené z duralových plechov a vybavené leteckými kreslami. Tieto údaje uvádza vo svojom podklade pre Bratislavský Večerník aj Miroslav Košírer.
Pôvodné Rakety postupne vystriedali rýchlolode typu Meteor. Meteory premávali z domovského prístavu v Bratislave na pravidelných linkách do Budapešti a Viedne, príležitostne aj do Štúrova a Ostrihomu. Meteor I Košice a Meteor II Trnava boli v minulosti odpredané do zahraničia. Meteory III Myjava, IV Modra a V Bratislava zostali v prevádzke do konca sezóny 2019.
Meteor V Bratislava meria 34,5 metra a jeho maximálna šírka je 9,5 metra. Pohon zabezpečovali dva motory M-50 F-5 s výkonom 2 x 736 kW a dve lodné vrtule. Maximálny ponor dosahuje 2,4 metra, pri plavbe na nosných krídlach 1,2 metra.
Myjava skončila v šrote, Bratislavu sa podarilo zachrániť
Osudy posledných bratislavských Meteorov sa rozišli. Meteor III Myjava bol v roku 2022 zošrotovaný a Meteor IV Modra bol odpredaný. Meteor V Bratislava mal viac šťastia.
Slovenské technické múzeum vo svojom Pláne hlavných úloh na rok 2023 uvádzalo pokračovanie aktivít smerujúcich k bezodplatnému prevodu Meteoru V Bratislava do zbierkového fondu múzea a zabezpečeniu systematickej finančnej podpory na odbornú správu lodí. Dokument je dostupný na stránke.
Zámer sa napokon podarilo uskutočniť. Slovenské technické múzeum zaradilo Meteor V Bratislava medzi svoje prírastky za rok 2023. Múzeum vo svojom periodiku Aktuálne uvádza, že v roku 2023 pribudla do správy Múzea dopravy v Bratislave osobná rýchloloď Meteor V Bratislava, nazývaná aj „raketa“. Viac informácií je dostupných na stránke múzea.
O získaní plavidla informovala aj TASR. Podľa vyjadrenia generálnej riaditeľky Slovenského technického múzea Zuzany Šullovej sa Meteor V podarilo získať aj vďaka verejnej iniciatíve a komunite ľudí, ktorí sa usilovali o zachovanie kultúrneho dedičstva vodnej dopravy na Slovensku. Informáciu priniesol portál Teraz.sk.
Podľa odborného zborníka Kultúrne dedičstvo 21/2025 Slovenské technické múzeum prevzalo Meteor V Bratislava v septembri 2023 a v apríli 2024 ho deponovalo v areáli Zimného prístavu. Dokument zároveň uvádza, že vedenie Verejných prístavov nesúhlasilo s umiestnením Meteoru V v blízkosti ďalších historických plavidiel Šturec a Zvolen. Zborník je dostupný na stránke múzea.
Meteor V by sa mohol presunúť k Danubiane
Príbeh legendárnej rýchlolode sa jej záchranou nekončí. Najnovšie dokumenty Slovenského technického múzea ukazujú, že s Meteorom V Bratislava sa počíta aj v roku 2026.
V Pláne hlavných úloh Slovenského technického múzea na rok 2026 sú pri plavidle naplánované opatrenia zamerané na jeho ochranu a bezpečnosť – čistenie vstupov do lode, prekrytie vstupov, výroba bezpečnostných schodov a zabezpečovací systém. Predpokladané náklady na tieto opatrenia predstavujú spolu 9 500 eur. Jednotlivé položky sú však v dokumente označené ako nepodporené.
Ešte zaujímavejšia je informácia o možnom budúcom umiestnení lode. Slovenské technické múzeum chce pokračovať v aktivitách smerujúcich k vytvoreniu expozície alebo múzea vodnej dopravy. Medzi úlohami na rok 2026 sa objavuje aj návrh presunu Meteoru V Bratislava k Danubiane a vypracovanie cenovej ponuky na jeho presun.
Vyplýva to priamo z Plánu hlavných úloh Slovenského technického múzea na rok 2026, ktorý je zverejnený na stránke múzea.
Zatiaľ to neznamená, že presťahovanie rýchlolode k Danubiane je definitívne schválené alebo že už existuje termín jej presunu. Oficiálny dokument však potvrdzuje, že Slovenské technické múzeum s touto možnosťou pracuje a chce si dať vypracovať aj cenovú ponuku na presun.
Technická pamätihodnosť Bratislavy čaká na ďalšiu kapitolu
Meteor V Bratislava je dnes jedným zo zachovaných svedkov obdobia, keď rýchlolode na nosných krídlach patrili ku koloritu Dunaja a spájali Bratislavu so susednými metropolami.
Aktuálne fotografie Miroslava Košírera zároveň ukazujú výrazný kontrast medzi historickým významom plavidla a jeho dnešným umiestnením. Loď, ktorá kedysi vysokou rýchlosťou brázdila Dunaj, dnes stojí na súši medzi prístavnou infraštruktúrou a vegetáciou.
Podstatné však je, že Meteor V Bratislava sa podarilo zachovať. Dnes patrí do zbierkového fondu Slovenského technického múzea a zároveň je evidovaný medzi pamätihodnosťami Bratislavy.
Či zostane jeho ďalšia kapitola spojená so Zimným prístavom, alebo sa historická rýchloloď v budúcnosti presunie k Danubiane, ukážu ďalšie kroky Slovenského technického múzea. Už samotný plán na rok 2026 však naznačuje, že príbeh jednej z najzaujímavejších technických pamiatok spojenej s bratislavským Dunajom sa ešte nekončí.
autor foto: Miroslav Košírer, Bratislavský Večerník
