Bratislavčania ju poznajú predovšetkým ako miesto, kam celé desaťročia chodili posielať listy, balíky či vybavovať ďalšie poštové služby. Budova hlavnej pošty na Námestí SNP však ukrýva aj mimoriadne hodnotný historický interiér. Listová hala so sklenenou kupolou a bohatou neobarokovou výzdobou patrí k architektonickým skvostom centra Bratislavy. Do jej interiéru nahliadol aj fotoreportér Bratislavského Večerníka Miroslav Košírer.
História poštových služieb v niekdajšom Prešporku siaha hlboko do minulosti. Výnosom cisára Karola VI. prešli od 1. júla 1723 poštové stanice v Uhorsku pod štátnu správu. Kde sa nachádzala úplne prvá poštová stanica v Prešporku, nie je známe, od roku 1725 však pramene dokladajú poštovú stanicu v budove Starej radnice.
Budova, ktorú dnes Bratislavčania poznajú ako hlavnú poštu, vznikla až oveľa neskôr. Architektonická súťaž na nový poštový palác bola vypísaná dvakrát. V oboch prípadoch uspel budapeštiansky architekt Gyula Pártos, pôvodným menom Puntzmann, ktorý žil v rokoch 1845 až 1916. Medzi jeho konkurentmi bol aj významný architekt Ödön Lechner. Druhá súťaž sa uskutočnila v roku 1902, samotná výstavba sa však začala až v roku 1909. Nový poštový palác dokončili v roku 1912.
Budova sa postupne rozširovala
Dnešná podoba objektu nie je totožná s tou, ktorú Bratislavčania videli po jeho otvorení. V rokoch 1928 až 1930 bola hlavná pošta rozšírená o západné krídlo a štvrté podlažie. Dostavba si vyžiadala aj odstránenie ďalších dvoch domov na Hurbanovom námestí.
Fasádu viac ako 17 metrov širokej prístavby architekti riešili ako pokračovanie pôvodného Pártosovho objektu, aby nová časť nenarušila jeho architektonický charakter.
Ďalšou významnou etapou bola modernizácia na konci 20. storočia. V roku 1996 vznikol projekt architektov P. Košťála a Ľ. Petríka, realizovaný v roku 1998. Zahŕňal adaptáciu podkrovných priestorov, úpravu hlavného schodiska a vnútorného nádvoria s jeho prekrytím, ako aj obnovu podzemného parkoviska a ďalšieho podzemného podlažia.
Listová hala patrila k najkrajším interiérom svojej doby
Osobitnú pozornosť si zaslúži historická listová hala. Podľa materiálu, ktorý Bratislavskému Večerníku poskytol fotoreportér Miroslav Košírer, išlo o jednu z najvýznamnejších miestností budovy a zároveň o jeden z najkrajších bratislavských interiérov svojej doby.
Hlavná podacia hala bola situovaná v juhovýchodnej časti budovy a mala samostatný vstup z námestia. Po jej obvode sa nachádzajú priehradky, v strede je rozmerný písací pult. Dominantou priestoru je však pohľad nahor – nad pultom sa rozprestiera elipsovitá sklenená kupola zdobená farebnými maľovanými emblémami spojenými s poštovníctvom.
Práve sklenená kupola v kombinácii s dekoratívnou výzdobou dáva priestoru charakter, ktorý je pri bežnej návšteve pošty ľahké prehliadnuť. Košírerove fotografie zachytávajú nielen kupolu a jej ornamentálne detaily, ale aj pôvodné drevené priehradky, vstupy a ďalšie zachované prvky interiéru.
Budova spolu s listovou halou je kultúrnou pamiatkou. Pri zásahoch do historického priestoru sa preto musí prihliadať na zachovanie jeho pôvodného vzhľadu. V obnovenej listovej hale zostala zachovaná aj bohatá neobaroková výzdoba.
Hlavná pošta tak nie je iba miestom spojeným s každodennými poštovými službami. Je zároveň pripomienkou obdobia, keď aj verejné a úžitkové budovy vznikali s veľkým dôrazom na architektúru, remeselný detail a reprezentatívnosť interiérov.
foto: Miroslav Košírer
