Na Železnej studničke výrazne pokročila výstavba areálu, ktorý nadväzuje na tradíciu niekdajších Ferdinandových kúpeľov. Za projektom stojí rodina podnikateľa a politika Alojza Hlinu. Vzniknúť tu má reštaurácia, kníhkupectvo s čitárňou, priestory pre deti aj netradičné „kúpele proti stresu“. Aktuálnou zaujímavosťou je podľa kandidáta na mestského poslanca Michala Feika aj znovuobjavenie prameňa. Práve rozbor tunajšej vody pritom pred 200 rokmi ukázal obsah zlúčeniny železa, od ktorej pochádza pomenovanie Železná studienka.
Ešte pred niekoľkými rokmi bolo potrebné pomerne veľa predstavivosti, aby si návštevník Železnej studničky dokázal predstaviť konečnú podobu nového areálu za obratiskom autobusov. V auguste 2026 je situácia výrazne odlišná.
Budovy sú už v pokročilom štádiu. Hotové sú strechy, fasády, vikierové okná, drevené rímsy či medené oplechovania. Staveniskom zostáva najmä ich bezprostredné okolie, kde pokračujú práce na chodníkoch, spevnených plochách, oplotení a parkových úpravách.
Na aktuálny stav projektu upozornil v stredu 19. augusta 2026 Michal Feik, ktorý zverejnil aj nové fotografie z areálu. „Železná studnička patrí k miestam, pri ktorých si niekedy ani neuvedomujeme, aký potenciál Bratislava má. Len pár minút od centra je les, potok, pokoj a dnes už aj znovuobjavený železitý prameň, o ktorom sa celé roky prakticky nevedelo. Práve toto miesto oslovilo Alojza Hlinu natoľko, že sa tu rozhodol nadviazať na tradíciu niekdajších Ferdinandových kúpeľov a vrátiť Železnej studničke jej pôvodnú funkciu miesta oddychu, regenerácie a liečenia,“ uviedol Feik.
Príbeh kúpeľov sa začal pred takmer 200 rokmi
História miesta je ešte zaujímavejšia než jeho súčasná premena. Podrobné údaje možno nájsť v evidenčnom liste zaniknutej pamätihodnosti mesta Bratislavy, ktorý spracovala historička PhDr. Viera Obuchová, CSc.
Podľa dokumentu nechalo mesto Bratislava v roku 1826 urobiť analýzu prameňa v hornej časti Mlynskej doliny. Rozbor ukázal, že voda obsahovala okrem uhličitanu vápenatého, sodného a horečnatého aj oxid železitý. Práve od prítomnosti železa sa odvodzuje pomenovanie Železná studienka.
Následne dostal bratislavský mešťan J. Pergameny, uvádzaný aj ako Bergameny, od mesta povolenie vybudovať kúpeľný dom. Ten dostal meno podľa kráľa Ferdinanda V. – Ferdinandove kúpele.
Jednoposchodová budova mala 20 miestností. Okrem izieb sa v nej nachádzala reštaurácia a kaplnka. Kúpele fungovali od roku 1830 do roku 1844, keď objekt odkúpil vinár Jakub Palugyay a prestaval ho na hotel.
Od roku 1894 vlastnilo Železnú studienku mesto Bratislava. Historickú budovu naposledy rekonštruovali v roku 1938. V 60. rokoch 20. storočia však už bola vo veľmi zlom stave a v roku 1970 ju asanovali.
Prameň sa mal pri prácach znovu objaviť
Práve vzhľadom na túto históriu je pozoruhodná aktuálna informácia o prameni. Feik uvádza, že pri stavebných prácach sa ho podarilo znovu objaviť. „Na celom projekte sa mi páči najmä to, že sa neobnovuje len architektúra, ale aj pôvodná myšlienka Železnej studničky ako miesta oddychu, liečenia a výletov. Kedysi tu Ferdinandove kúpele fungovali práve vďaka prírode a železitému prameňu. Ten sa pri stavebných prácach podarilo znovu objaviť a bude sa skúmať, či sa jeho voda bude dať v budúcnosti opäť využiť,“ napísal Feik.
K informácii o prameni je však potrebné pristupovať presne. Historický dokument mesta potvrdzuje existenciu prameňa a výsledky jeho rozboru z roku 1826. Aktuálne však zatiaľ nie sú verejne známe výsledky odborného rozboru novoobjavenej vody, ktoré by potvrdili jej zloženie alebo možnosti využitia. O obnovenom liečivom prameni preto zatiaľ nemožno hovoriť ako o potvrdenej skutočnosti.
Nie rekonštrukcia, ale nové stavby s historickým odkazom
Súčasné budovy nie sú zrekonštruovanými pôvodnými Ferdinandovými kúpeľmi. Historický objekt bol zbúraný v roku 1970 a dnešné stavby vznikajú nanovo. Architektúra však vedome pracuje s historickým charakterom lokality. Na mieste vzniká záhradná reštaurácia a nový Labutí pavilón, pričom mimoriadna pozornosť sa venuje remeselnému spracovaniu a materiálom.
Za projektom stojí rodina Alojza Hlinu. Ten už počas výstavby opakovane vysvetľoval, že nechce na Železnej studničke postaviť iba ďalšiu bežnú gastronomickú prevádzku. „Snažíme sa na Železnej studničke vytvoriť niečo naozaj pekné. Toto miesto si to zaslúži. Bratislava, jej obyvatelia a návštevníci si to zaslúžia. Chceme tam postaviť stavby hodné tohto miesta a jeho histórie,“ uviedol pre Bratislavské noviny Hlina.
Remeslo namiesto imitácií
Pri pohľade na aktuálne fotografie vynikajú najmä remeselné detaily. Drevo, meď, kameň, komplikované rímsy, strechy či okná nie sú iba dekoráciou nalepenou na jednoduchú stavbu.
Hlina už v lete 2024 vysvetľoval, že práve náročnosť týchto prác je jedným z dôvodov dlhého času výstavby. V interiéri podľa neho v tom období pracovalo súčasne 12 až 13 stolárov.
„Dnes sa veľa robí zo sadrokartónu a keby sme to robili, ako sa robí dnes, tak už je to rok hotové. Ale to, čo vidíte zvonku, je iba zlomok stolárskej práce, to podstatné sa odohráva vo vnútri, kde pracuje teraz aj 12 – 13 stolárov. Ale bude to krásne,“ povedal pre Bratislavské noviny Hlina.
Zároveň zdôraznil princíp, podľa ktorého ak niečo na stavbe vyzerá ako meď, drevo alebo kameň, má ísť o skutočný materiál, nie jeho imitáciu.
Rozsah remeselnej práce približuje aj ďalší detail. Pri oknách Labutieho pavilónu bolo podľa Hlinu potrebné skompletizovať približne sedemtisíc prvkov a osadiť deväťsto skiel. Osobitne navrhnuté majú byť aj podlahy. Viac ako tisíc ich jednotlivých častí má svoje číslo a presne určené miesto.
Labutí pavilón sa má zmeniť na „chrám knihy“
Jedným z najvýraznejších prvkov projektu bude Labutí pavilón. Namiesto ďalšej klasickej gastroprevádzky má byť venovaný najmä knihám. V jednej časti sa počíta s kníhkupectvom, v druhej s takzvaným libressom – spojením kaviarne a čitárne. V interiéri vznikajú autorské prvky, reliéfy a osobitne riešené podlahy.
Hlina už v roku 2024 priznal, že kníhkupectvo je zároveň splnením jedného z jeho osobných želaní. „Rozmýšľali sme, že to necháme niekoho prevádzkovať, ale je možné, že to budeme prevádzkovať sami. Vždy som sníval, že budem mať kníhkupectvo, tak možno sa mi tento sen splní,“ povedal.
Kúpele proti stresu a zvuk vody
Slovo kúpele v novom projekte nemá byť iba historickou pripomienkou. Hlinovci sa rozhodli interpretovať kúpeľnú tradíciu Železnej studničky novým spôsobom.
Alojz Hlina predstavil túto myšlienku počas návštevy areálu s redakciou Bratislavských rožkov. Základom majú byť takzvané zvukové kúpele, ktoré využijú samotné prírodné prostredie a zvuk tečúcej vody.
„Koncipujeme to tu ako kúpele. Nazvali sme ich zvukové kúpele. Zurčiaci potok je balzamom na dušu. Je to vlastne jeden z najčarovnejších zvukov, aké si človek môže priať. Našim konceptom je vytvoriť tu kúpele proti stresu. Ľudia budú sedieť na brehu potoka a oddychovať pri zvuku jeho vody,“ vysvetlil Hlina.
Podľa aktuálnych informácií Michala Feika je koncept ešte širší. V areáli sa počíta so zvukovými kúpeľmi, hipoterapiou, canisterapiou, odbornými pracoviskami, reštauráciou, kníhkupectvom, umeleckými priestormi a zázemím pre deti. Zámerom má byť prepojenie prírody, kultúry, komunitného života a starostlivosti o fyzické i duševné zdravie.
Reštaurácia má byť pre cyklistu, dôchodcu aj rodinu
Súčasťou areálu bude aj záhradná reštaurácia. Jej vzhľad a náročnosť stavby by mohli vzbudzovať predstavu, že pôjde o drahú prevádzku zameranú na bonitnejšiu klientelu. Hlina však už skôr deklaroval opačný zámer. „Nebude to drahé, to by sme tu boli sami. Zadanie je ťažké, chceme, aby sa u nás rád osviežil cyklista, ktorý zletí z Bieleho kríža, ale aj dôchodca, ktorý sa poprechádza po okolí či celá rodina, ktorá sa u nás zastaví na obed,“ povedal.
V podkroví budovy sa počíta aj s priestormi využiteľnými napríklad pre školu v prírode, v suteréne majú byť verejné toalety pre návštevníkov lesoparku.
Projekt sa pripravuje dlhé roky
Premena lokality nie je novým projektom posledných mesiacov. Príprava siaha približne desaťročie dozadu. Povoľovanie bolo vzhľadom na citlivé prírodné prostredie zdĺhavé a samotná realizácia sa následne natiahla aj pre náročnosť zvolených stavebných a remeselných postupov.
Hlina už v minulosti upozorňoval, že projekt nemá byť iba ďalšou reštauráciou v lesoparku. Postupne sa rozšíril na koncept novodobých bratislavských kúpeľov, ktoré majú využívať predovšetkým prírodné prostredie Železnej studničky.
O projekte a jeho príprave podrobnejšie informoval aj portál YIM.BA.
Hotové budovy, no okolie zostáva staveniskom
Aktuálne fotografie z augusta 2026 ukazujú, že oproti predchádzajúcim rokom sa projekt posunul výrazne dopredu. Základná architektonická podoba objektov je už prakticky čitateľná, no bezprostredné okolie ešte potrebuje dokončiť.
„Obnova areálu niekdajších Ferdinandových kúpeľov na Železnej studničke výrazne pokročila. Na budovách sú hotové strechy, medené oplechovania, drevené rímsy, vikierové okná, fasády aj množstvo remeselných detailov. Práve tie robia celý projekt výnimočným. Nie je to stavba typu ‚fasáda, krytina a hotovo‘, ale mimoriadne detailná práca s drevom, kameňom, meďou a tradičnými remeselnými postupmi,“ opísal Feik.
Podľa jeho aktuálnych informácií sa intenzívne pracuje na chodníkoch, spevnených plochách, oplotení, okolí objektov a parkových úpravách. Ambíciou je vytvoriť plnohodnotný kúpeľný park, ktorého konečnú podobu bude postupne dotvárať aj rastúca zeleň.
Hlavnú časť areálu by sa podľa aktuálne prezentovaných plánov mohlo podariť dokončiť ešte do konca roka 2026.
Železná studienka sa vracia ku koreňom
Na celom projekte je napokon zaujímavé prepojenie minulosti so súčasnosťou. Na mieste nevzniká replika pôvodných kúpeľov ani klasické kúpele v dnešnom ponímaní. Nové objekty sa však pokúšajú nadviazať na dôvod, pre ktorý sem Bratislavčania chodili už pred takmer dvoma storočiami – za prírodou, oddychom a únikom z mesta.
Alojz Hlina počas reportáže Bratislavských rožkov vysvetlil aj osobnú motiváciu, prečo venuje projektu takú pozornosť. „Mám rád Bratislavu. Našiel som si tu ženu, narodili sa nám tu deti… Podľa mňa je to pekné mesto a má obdivuhodnú schopnosť prežiť. Ľudsky ma mrzí, koľko ľudí jej dokáže ublížiť, ako ju dokážu vydrancovať a napriek tomu drží. Dostala toľko morových rán a napriek tomu stojí. Takže ja mám Bratislavu rád. Vďačím jej za veľa. Rád by som v nej niečo po sebe zanechal,“ povedal Hlina.
Ak odborné skúmanie potvrdí aj možnosť využitia aktuálne objaveného prameňa, kruh medzi minulosťou a súčasnosťou sa uzavrie ešte symbolickejšie. Práve voda s obsahom zlúčeniny železa totiž stála pri pomenovaní Železnej studienky a následne pri vzniku Ferdinandových kúpeľov. Takmer dve storočia po ich otvorení sa toto miesto pokúša v novej podobe vrátiť k svojej pôvodnej úlohe – byť miestom oddychu uprostred bratislavskej prírody.
