BRATISLAVA – RUŽINOV. Revitalizácia okolia jazera Rohlík, o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov, by sa mala konečne posunúť do realizačnej fázy. Metropolitný inštitút Bratislavy pre Bratislavský Večerník potvrdil, že stavebné práce by sa mali začať na jeseň 2026. Pôvodný projekt však prešiel zmenami. V aktuálnej fáze sa nebudú realizovať plánované zásahy do brehov vrátane prístupových schodov a mól a zatiaľ nevznikne ani Pamätník obetiam COVID-19.
Bratislavský Večerník sa situácii pri jazere venoval už 20. augusta. Upozornili sme na zelenú vodu, stav okolia jazera aj na skutočnosť, že avizovaná revitalizácia stále nezačala. Pôvodný článok nájdete tu. Po jeho zverejnení sme požiadali o podrobné aktuálne informácie Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) aj hlavné mesto. Odpovede ukazujú, že projekt sa síce posunul, no jeho výsledná podoba bude minimálne v prvej fáze skromnejšia, než sa pôvodne plánovalo.
Stavebné práce majú začať na jeseň
Podľa MIB sa povoľovanie projektu blíži ku koncu. „V blízkej dobe by mal byť ukončený proces zlúčeného stavebného a územného konania a malo by byť vydané povolenie. Začiatok realizácie predpokladáme v priebehu jesene,“ uviedla pre Bratislavský Večerník Eva Hapčová, PR špecialistka Kancelárie riaditeľky MIB.
Projekt sa tak dostáva bližšie k realizácii po tom, ako sa jeho začiatok oproti pôvodným plánom posunul. Bratislavský Večerník sa preto pýtal aj na dôvody, pre ktoré sa práce nezačali už v roku 2025. „Dôvodom bol komplikovaný povoľovací proces v súvislosti s majetkovo-právnym vysporiadaním. Z tohto dôvodu sa pristúpilo k revízii projektu tak, aby následná realizácia mohla prebehnúť bezproblémovo,“ vysvetlila Hapčová. Presný dátum ukončenia revitalizácie zatiaľ známy nie je. MIB ho bude vedieť určiť až po výbere dodávateľa a uzatvorení zmluvy.
Mólo a prístupové schody sa zatiaľ stavať nebudú
Majetkovo-právne vzťahy ovplyvnili aj samotnú podobu pripravovanej revitalizácie. Nie všetky prvky predstavené v pôvodnom projekte bude možné vybudovať v pripravovanej etape. „Aktuálne zmena oproti pôvodnému projektu súvisí s majetkovo-právnym vysporiadaním – v tejto fáze sa nebudú realizovať práce súvisiace s úpravou brehov – vybudovanie prístupových schodov a mól, ktoré boli plánované na pozemkoch štátu. Tieto prvky plánujeme realizovať po vyriešení týchto vzťahov,“ uviedol MIB.
Nejde teda podľa inštitútu o definitívne vypustenie týchto prvkov. Ich realizácia sa odsúva dovtedy, kým sa nevyriešia vzťahy k pozemkom vo vlastníctve štátu.
Jazero a brehy patria štátu
Majetkové pomery zároveň vysvetľujú, prečo hlavné mesto priamo nezabezpečuje údržbu samotného jazera a jeho brehov. „Brehy a samotné jazero sú majetkom Slovenskej republiky, mesto tu preto nevykonáva monitoring, správu a údržbu jazera a jeho brehov. Zabezpečujeme však správu a údržbu zelene v jeho okolí,“ uviedlo pre Bratislavský Večerník Oddelenie komunikácie a marketingu hlavného mesta. V prípade samotnej pripravovanej revitalizácie mesto odkázalo na informácie Metropolitného inštitútu Bratislavy.
Bioremediácia jazera má pokračovať
Súčasťou snahy o zlepšenie stavu Rohlíka zostáva aj bioremediácia. Ide o postup, pri ktorom sa na zlepšenie kvality vody využívajú biologické procesy. Podľa MIB už zásahy prebehli vo viacerých etapách a pokračovať majú aj naďalej. „Bioremediácia, ktorú realizuje Slovenský rybársky zväz, prebehla v niekoľkých etapách a ráta sa s jej pokračovaním. Správcom jazera a okolitých brehov je štát,“ informoval MIB.
Prípravné práce teda podľa inštitútu nečakajú až na samotnú stavebnú časť projektu. Priebežne sa uskutočňovala opakovaná bioremediácia aj orezy drevín.
Pamätník obetiam COVID-19 zatiaľ nevznikne
Ďalšou významnou zmenou je osud pripravovaného Pamätníka obetiam COVID-19. Ten bol spájaný s revitalizáciou lokality, no v aktuálnej etape sa s jeho realizáciou nepočíta. „Pamätník v tejto fáze, žiaľ, realizovaný nebude, nakoľko iniciátor projektu o. z. Obete covidu nebol úspešný pri získaní dostatočného množstva zdrojov,“ vysvetlil MIB.
Nejde teda o rovnaký dôvod ako v prípade mól a prístupových schodov. Kým tieto prvky narazili na majetkovo-právne vzťahy k štátnym pozemkom, realizácia pamätníka je podľa MIB spojená s nedostatkom finančných zdrojov občianskeho združenia, ktoré projekt iniciovalo.
Až 80 percent financovania má prísť z externých zdrojov EÚ
Definitívna cena revitalizácie zatiaľ nie je známa. Rozhodujúci bude výsledok výberu dodávateľa. „Presný rozpočet budeme poznať po výbere dodávateľa. Financovanie je plánované z 80 % z externých zdrojov z EÚ,“ uviedol MIB. Jeseň 2026 by tak mohla byť pre roky pripravovanú obnovu okolia Rohlíka rozhodujúcim obdobím. Ak sa podarí ukončiť povoľovací proces a následné kroky podľa plánu, projekt sa konečne presunie od príprav k stavebným prácam.
Jeho prvá realizovaná podoba však nebude úplne totožná s pôvodne prezentovanou víziou. Mólo a prístupové schody budú musieť počkať na vyriešenie majetkovo-právnych vzťahov a Pamätník obetiam COVID-19 na zabezpečenie potrebného financovania. Naopak, bioremediácia jazera má pokračovať a hlavné mesto bude naďalej zabezpečovať starostlivosť o zeleň vo svojom rozsahu.
Rybári: Zákaz lovu na Rohlíku neplatí, kvalita vody sa podľa meraní nezhoršila
Bratislavský Večerník získal aj stanovisko Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Bratislava II. Jej hospodár RNDr. Štefan Kupka vysvetlil, že napriek dodatkovej tabuli s textom „Všeobecný zákaz lovu rýb“ v súčasnosti na Štrkovisku Rohlík všeobecný zákaz lovu neplatí.
„Dodatková tabuľa k revírnej tabuli, kde je uvedený oznam ‚Všeobecný zákaz lovu rýb‘, obsahuje vo svojej spodnej časti aj údaj: ‚Čas, kedy nemožno loviť ryby‘, kde sa dopisuje aktuálny časový údaj o dobe všeobecného zákazu lovu rýb, napríklad po zarybnení revíru,“ uviedol Kupka. Keďže tento časový údaj na tabuli uvedený nie je, zákaz podľa rybárov momentálne vyhlásený nie je a lov rýb je na Rohlíku povolený.
Rybári zároveň uviedli, že v poslednom období na Rohlíku nezaznamenali úhyn rýb a aktuálny stav rybej obsádky hodnotia ako dobrý. V jazere sa podľa nich nachádzajú takmer všetky bežne sa vyskytujúce druhy nížinných rýb.
Mestská organizácia SRZ Bratislava II. sa na Rohlíku od roku 2023 venuje aj bioremediácii. Pokračovala v nej v rokoch 2024 a 2025 a realizuje ju aj v roku 2026. Súčasťou je sledovanie vybraných chemických ukazovateľov povrchovej vody. „Doterajšie výsledky nepoukazujú na zhoršenie kvality vody v štrkovisku,“ uviedol Kupka. Výrazne zelené sfarbenie vody podľa rybárov pravdepodobne spôsobuje zvýšené množstvo fytoplanktónu v dôsledku intenzívneho prehriatia vody a silného slnečného žiarenia v poslednom období.
Stanovisko rybárov tak dopĺňa informácie o pripravovanej revitalizácii Rohlíka – bioremediácia jazera totiž nie je iba plánovaným opatrením, ale podľa MsO SRZ Bratislava II. prebieha už štvrtý rok.
Bratislavský Večerník bude ďalší vývoj revitalizácie jazera Rohlík sledovať.
Foto: Miroslav Košírer
Pozn.: Článok sme aktualizovali o stanovisko Mestskej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Bratislava II.
