Od spustenia novej električkovej trate cez Petržalku uplynul približne rok. Jozef Chajdiak pri tejto príležitosti hodnotí projekt z dvoch strán. Samotnú električkovú dopravu považuje za úspech, kritický je však k stavu niektorých častí verejného priestoru, kvalite dokončenia stavby, údržbe či bezpečnostným opatreniam.
Chajdiak vo svojom príspevku z 29. júla poukázal na vysoké využitie električky. Podľa jeho údajov linka 3 denne prepraví približne 40-tisíc cestujúcich a stala sa najvyťaženejšou linkou bratislavskej MHD. V rannej špičke premáva približne v 2,5-minútovom intervale.
Pozitívne hodnotí aj preferenciu električiek na križovatkách. Električky podľa neho petržalským úsekom prechádzajú prevažne plynulo, hoci priorita koľajovej dopravy má vzhľadom na úrovňové križovanie trate vplyv aj na cestnú dopravu a autobusy MHD. „To všetko sú veľmi dobré správy. Úspešná prevádzka električky však nie je to isté ako kvalitne dokončená stavba a dobre fungujúci verejný priestor okolo nej,“ uviedol Chajdiak.
Poukazuje na cenu takmer 123 miliónov eur
Osobitne upozornil na vývoj ceny projektu. Podľa Chajdiaka bola pôvodná zmluvná cena približne 89,5 milióna eur s DPH, pričom po dodatku č. 40 dosiahla 122 981 631,35 eura s DPH. Rozdiel tak predstavuje približne 33,5 milióna eur, respektíve 37,4 percenta.
Chajdiak zároveň pripúšťa, že samotné zvýšenie ceny neznamená nehospodárne vynaloženie peňazí. Do vývoja nákladov podľa neho vstupovalo zdražovanie, zmeny projektu, nepredvídané okolnosti aj dodatočné práce. „Pri sume takmer 123 miliónov eur však máme právo očakávať kvalitné a riadne dokončené dielo. A pri pohľade na mnohé miesta pozdĺž trate mám vážne pochybnosti, či sme ho dostali,“ tvrdí.
Kritizuje informačné tabule aj popraskanú dlažbu
Jednou z oblastí jeho kritiky sú elektronické informačné tabule na autobusových zastávkach pri trati. Podľa Chajdiaka trvalo takmer rok, kým boli uvedené do prevádzky, pričom pri niektorých sa podľa neho naďalej vyskytujú problémy.
Upozornil tiež na nesprávne názvy zastávok, odstraňovanie chybných označení či zvyšky lepidla na povrchu displejov po ochranných fóliách. Poukázal aj na to, že na iných miestach Bratislavy sa už objavujú modernejšie farebné informačné tabule.
Ďalším problémom má byť podľa neho popraskaná dlažba na viacerých zastávkach. Tvrdí, že poškodenia nevznikli až počas ročnej prevádzky, ale boli viditeľné prakticky od začiatku.
Chajdiak preto považuje za dôležité, aby mesto informovalo, ktoré nedostatky eviduje, ktoré reklamovalo u zhotoviteľa a v akých termínoch majú byť odstránené. „Reklamácie nie sú žiadna hanba. Pri takejto rozsiahlej stavbe sú do istej miery normálne. Podstatné je chyby pomenovať, reklamovať a dotiahnuť ich odstránenie,“ uviedol.
Chýba mu súvislá pešia trasa
Chajdiak sa venuje aj cyklistickej infraštruktúre, ktorá vznikla pozdĺž trate. Priamy cyklistický koridor stredom Petržalky podľa neho nie je doplnený porovnateľne priamou a súvislou trasou pre chodcov. Výsledkom je, že cyklotrasu využívajú aj chodci, rodičia s kočíkmi, seniori či ľudia so psami, čo môže vytvárať konfliktné situácie s cyklistami.
Za nedostatočné považuje aj označenie cyklistickej komunikácie. Upozorňuje najmä na absenciu zvislého dopravného značenia na viacerých vstupoch a po križovaniach. Samotné piktogramy na povrchu podľa jeho interpretácie nedokážu v každej situácii jednoznačne určiť režim komunikácie. „Infraštruktúra má rešpektovať prirodzený pohyb ľudí, nie od ľudí očakávať, že sa prispôsobia zlému návrhu,“ konštatuje Chajdiak. Podľa neho mal popri cyklistickej trase vzniknúť aj súvislý chodník pre peších.
Otvára aj otázku bezpečnosti priechodov
V príspevku sa venuje tiež bezpečnosti križovania trate chodcami a cyklistami. Pripomína dve tragické udalosti, pri ktorých po zrážkach s električkou zomreli 85-ročný cyklista a 16-ročný chlapec na korčuliach.
Chajdiak zdôrazňuje, že samotné tragické nehody automaticky nedokazujú chybu technického riešenia trate. Podľa neho však predstavujú dôvod ďalej skúmať možnosti zvýšenia bezpečnosti.
Navrhuje preto na frekventovaných priechodoch zvážiť klasickú cestnú svetelnú signalizáciu. Ako možné doplnkové riešenie spomína aj výrazné farebné zvýraznenie miest, cez ktoré ľudia vstupujú do koľajiska.
Poukázal pritom na riešenie testované Dopravným podnikom Bratislava pri zastávke Segnerova v Karlovej Vsi, kde bol priechod zvýraznený žltým povrchom. Podobné opatrenie by podľa neho po vyhodnotení mohlo nájsť uplatnenie aj v Petržalke.
Konečná Južné mesto podľa neho pôsobí zanedbane
Osobitnú pozornosť venuje konečnej Južné mesto. Kritizuje najmä stav podjazdu, grafity, zvyšky stavebného materiálu a niektoré podľa neho provizórne pôsobiace detaily.
Smerom k Slnečniciam vznikla vychodená pešia trasa. Chajdiak ju nevníma ako problém správania chodcov, ale ako signál, že projekt dostatočne nereagoval na prirodzený smer pohybu ľudí. „To nie je dôkaz neposlušnosti chodcov. Je to jasná informácia o tom, kadiaľ sa ľudia potrebujú pohybovať a kde mala byť vytvorená normálna pešia trasa,“ uviedol.
Problém vidí aj v údržbe
Kritika sa netýka iba samotnej výstavby. Chajdiak upozornil aj na následnú starostlivosť o verejný priestor. Na viacerých miestach podľa neho zostávajú v okolí mladých stromov cigaretové ohorky a ďalší neporiadok.
Mesto by preto podľa neho malo zverejniť zoznam nedorobkov, vád a reklamácií spolu s termínmi ich odstránenia. Žiada tiež výmenu popraskanej dlažby, opravu informačných tabúľ a označení zastávok, vyriešenie súvislej pešej trasy, jednoznačnejšie označenie cyklistickej komunikácie, posilnenie bezpečnosti priechodov a pravidelnú údržbu verejného priestoru.
Napriek rozsiahlej kritike Chajdiak nespochybňuje samotný význam električky pre Petržalku. Naopak, jej dopravné fungovanie označuje za úspešné. „Petržalská električka je dopravný úspech a práve preto nemá zmysel jej problémy zakrývať. Kritika nedostatkov nie je útokom proti električke. Je to požiadavka, aby Bratislava za takmer 123 miliónov eur dostala kvalitné, bezpečné a riadne dokončené dielo – a následne sa oň aj riadne starala,“ uzavrel Jozef Chajdiak.
