Miroslav Košírer: Tekvicový raj na konci Petržalky. Pole pri cyklotrase láka cyklistov aj fotografov

Najčítanejšie

Na južnom okraji Bratislavy sa v týchto dňoch naskytá nezvyčajný pohľad. Na poliach pri cyklotrase vedúcej z Petržalky smerom ku Kittsee a Bergu vyrástli stovky tekvíc. Rozsiahla plocha posiata žltými a oranžovými plodmi zaujala aj fotografa Bratislavského Večerníka Miroslava Košírera.

Pole sa nachádza v oblasti pri Kopčianskej ulici a cyklotrase smerujúcej k rakúskym hraniciam. Ako upozornil Košírer, cyklisti sa pri ňom zastavujú a nezvyčajnú scenériu si fotografujú. Na jednej z jeho fotografií vytvára tekvicové pole zaujímavú kulisu dokonca aj s Bratislavským hradom v pozadí.

Na prvý pohľad pritom nejde o klasické tekvice, aké poznáme zo záhrad či obchodov. Plody roztrúsené po veľkej ploche majú rôzne veľkosti a sfarbenie, pričom niektoré už nesú viditeľné známky dozrievania.

Tekvica má za sebou stáročia pestovania

História tekvice siaha hlboko do minulosti. Podľa podkladov, ktoré Bratislavskému Večerníku poskytol Miroslav Košírer, sa jej pestovanie spája s územím dnešného Mexika. Do Európy ju približne pred 500 rokmi priviezli španielski námorníci a postupne sa rozšírila do ďalších častí sveta.

Tekvice sa v priebehu stáročí vyšľachtili do množstva odrôd, ktoré sa odlišujú veľkosťou, tvarom, farbou, tvrdosťou šupky aj vlastnosťami dužiny. Medzi základné skupiny patria tekvice s tvrdou kôrou, veľkoplodé a muškátové odrody.

Zaujímavá je aj história tekvice ako jesennej dekorácie. Podľa podkladov pôvodne Íri a Škóti vyrezávali lampáše z iných druhov koreňovej zeleniny. Až po prenesení tradície do Spojených štátov sa na tento účel začali vo veľkom používať tekvice.

Nenáročná plodina potrebuje najmä teplo a svetlo

Tekvica patrí medzi teplomilné rastliny. Pri jej pestovaní zohráva významnú úlohu dostatok slnečného žiarenia, vhodná pôda a teplota. V chladnejších oblastiach sa preto môže predpestovať zo sadeníc, zatiaľ čo v teplejších podmienkach možno semená vysievať priamo do pôdy.

Samotná rastlina pritom nepatrí medzi mimoriadne náročné plodiny. Pri vhodných podmienkach dokáže vytvoriť mohutné popínavé výhonky a množstvo plodov. Práve rozsah úrody na poli pri Petržalke vytvára v týchto dňoch scenériu, ktorú si okoloidúci všímajú už z cyklotrasy.

Ak sa teda v najbližších dňoch vyberiete na bicykli z Petržalky smerom k rakúskym hraniciam, možno popri ceste natrafíte aj na tento netradičný „tekvicový raj“.

Foto: Miroslav Košírer

foto: Miroslav Košírer

 

Redakcia
Redakcia
Redakcia Bratislavského Večerníka predstavuje starosti a radosti v bratislavských mestských častiach. www.bratislavskyvecernik.sk

Ďalšie články

- Reklama -adv.:

Aktuálne