BRATISLAVA – Kandidát na primátora Bratislavy Martin Winkler v utorok 8. septembra od 10. hodiny na tlačovom brífingu pred hlavnou železničnou stanicou otvoril tému konkurzu spoločnosti Transprojekt a jej niekdajšieho projektu prestavby predstaničného priestoru. Odvolával sa pritom na trestné oznámenie bývalého správcu konkurznej podstaty, ktoré podľa neho obsahuje závažné podozrenia týkajúce sa priebehu konkurzu a osôb spojených s hlavným mestom. Tvrdenia z trestného oznámenia zatiaľ nie sú právoplatnými závermi orgánov činných v trestnom konaní. Bratislavský Večerník sa brífingu osobne nezúčastnil. Článok sme spracovali zo záznamu, ktorý zverejnil portál Topky.sk.
Winkler na úvod pripomenul spoločnosť Transprojekt, ktorá podľa jeho slov v minulosti vlastnila pozemky v lokalite predstaničného námestia a pripravovala projekt rekonštrukcie hlavnej stanice a jej okolia. Tvrdí, že projekt bol financovaný a následne bola s vtedajším primátorom Milanom Ftáčnikom uzavretá zmluva o budúcej zmluve. Projekt sa však napokon nezačal realizovať.
Podľa Winklera vznikol v súvislosti so zmarenou investíciou nárok voči hlavnému mestu na náhradu škody a ušlého zisku vo výške približne 17 miliónov eur plus príslušenstvo. Celkovú súčasnú hodnotu nároku odhadol najmenej na približne 20 miliónov eur.
Mesto je zároveň dlžníkom aj veriteľom
Winkler upozornil na nezvyčajnú situáciu, keď je Bratislava podľa neho na jednej strane dlžníkom v spore o milióny eur a súčasne veriteľom Transprojektu. Firma totiž mestu nezaplatila dane z nehnuteľností približne za 27-tisíc eur.
Práve s touto pohľadávkou spojil jednu z hlavných otázok svojho vystúpenia. S odvolaním sa na trestné oznámenie tvrdil, že mesto malo odmietať prijať stopercentný výťažok zo svojej prihlásenej pohľadávky. „Aký môže mať mesto dôvod na to, aby neprijalo peniaze, ktoré mu niekto ponúka?“ pýtal sa Winkler. Podľa jeho interpretácie mohlo ísť o snahu zachovať si postavenie účastníka konkurzného konania a možnosť ovplyvňovať jeho ďalší priebeh.
Winkler hovorí o trestnom oznámení na Kvasnicu a Kratochvílovú
Kandidát na primátora uviedol, že sa k nemu dostalo trestné oznámenie, ktoré mal podať bývalý správca konkurznej podstaty Transprojektu. Podľa Winklera smeruje na advokáta Romana Kvasnicu, prvú námestníčku primátora Bratislavy Tatianu Kratochvílovú a ďalšie osoby.
V oznámení sa podľa jeho slov uvádzajú podozrenia z machinácií v súvislosti s konkurzným konaním, marenia konkurzného konania a porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Winkler následne prezentoval časť obsahu trestného oznámenia. Podľa neho bývalý správca tvrdí, že ho Kvasnica mal na osobnom stretnutí informovať o aktivitách týkajúcich sa projektu a mal sa ho pokúšať motivovať možnosťou finančného zárobku.
Podľa citovaného oznámenia mal Kvasnica hovoriť aj o komunikácii s Tatianou Kratochvílovou. Projektová dokumentácia mala byť podľa týchto tvrdení získaná zo stavebného úradu, následne upravená a speňažená zahraničnému investorovi. Hodnotu projektu predstaničného námestia mal odhadovať na približne 10 miliónov eur, pričom samotná stavba mala podľa prezentovaných tvrdení presiahnuť 250 miliónov eur.
Ide o tvrdenia obsiahnuté v trestnom oznámení a prezentované Winklerom. Samy osebe nepreukazujú, že k opisovanému konaniu došlo alebo že sa menované osoby dopustili trestnej činnosti.
Otázky smeroval aj k právnym nákladom mesta
Winkler sa venoval aj externému právnemu zastupovaniu Bratislavy. Podľa údajov, ktoré prezentoval, mala advokátska kancelária Taylor Wessing poskytovať mestu právne služby súvisiace so sporom za hodinovú sadzbu 180 eur. Ešte pred prvým pojednávaním mala podľa neho vyfakturovať viac ako 50-tisíc eur. „A to je napriek tomu, že na magistráte máme vlastný právny odbor,“ kritizoval Winkler.
Za dôležité označil aj to, čo sa ďalej stane s pohľadávkou voči Bratislave. Upozornil, že pohľadávky v konkurzných konaniach možno postúpiť a ich predajná cena sa môže výrazne odlišovať od nominálnej hodnoty. Podľa Winklera by preto verejnosť mala sledovať, či dôjde k jej postúpeniu, komu bude postúpená, za akú cenu a ako bude nový vlastník následne postupovať voči mestu.
Zdroj dokumentu Winkler nezverejnil
Počas otázok novinárov Winkler priznal, že nevie, v akom štádiu sa trestné oznámenie nachádza. Dokument podľa vlastných slov dostal e-mailom od osoby, ktorej identitu odmietol zverejniť. „Dostal som ju od osoby, ktorej meno nemám potrebu zdieľať,“ povedal. Dodal, že s touto osobou o prípade diskutoval a dospel k názoru, že ide o natoľko vážnu záležitosť, že o nej treba hovoriť verejne.
Zároveň priznal, že nemá informáciu od polície o aktuálnom procesnom stave veci. Jeho očakávanie, že by sa na jeseň mohli začať ďalšie procesné úkony, označil fakticky iba za svoj predpoklad.
Reagoval aj na kauzu so Zoroslavom Kollárom
Novinári sa Winklera pýtali tiež na jeho aktuálny spor so Zuzanou Šubovou a financovanie jeho aktivít. Winkler opätovne odmietol, že by od podnikateľa Zoroslava Kollára prijal peniaze. „Neprijal som od neho ani cent,“ vyhlásil.
Súčasne však uviedol novú podrobnosť. Približne pred dvoma rokmi si podľa svojich slov nechal vypracovať prieskum verejnej mienky o témach, ktoré trápia Bratislavčanov. Prieskum mal stáť približne 10-tisíc eur a na jeho financovaní sa mali podieľať tri ďalšie osoby spolu s Winklerom. Jednou z nich bol podľa jeho slov Zoroslav Kollár. Winkler zdôraznil, že prieskum vznikol ešte dávno pred oficiálnym ohlásením jeho kandidatúry.
Winkler sa opäť odvolal aj na svoje vyšetrenie na polygrafe, o ktorom informoval už v pondelok. Tvrdí, že výsledok podporuje jeho verziu a odmieta obvinenia Zuzany Šubovej.
Tvrdí, že Šubová od neho žiadala 3-tisíc eur
Na ďalšiu otázku Winkler uviedol, že Zuzana Šubová od neho mala žiadať peniaze v súvislosti s prípadným odstúpením v jeho prospech a pokrytím svojich nákladov. „Bolo to vo výške 3-tisíc eur,“ povedal Winkler. Zároveň vyhlásil, že spor so Šubovou už nechce ďalej rozvíjať a svoju pozornosť chce venovať témam Bratislavy.
Otvoril aj tému ľudí bez domova
V závere brífingu sa kandidát na primátora venoval aj bezdomovectvu. Tvrdil, že ľudia bez domova, s ktorými sa osobne rozprával, nepochádzali z Bratislavy. Z toho vyvodzuje, že služby poskytované v hlavnom meste môžu ľudí bez domova priťahovať z iných častí Slovenska.
Winkler navrhuje presun časti služieb z centra mesta na perifériu. Hovoril tiež o možnosti, aby ľudia, ktorí nemajú trvalý pobyt v Bratislave, dostávali pri opakovaných priestupkoch zákaz pobytu v meste. Na to by podľa neho bola potrebná spolupráca so súdmi a parlamentom.
Kritizoval tiež občianske združenie Vagus. Tvrdil, že približne 75 až 80 percent finančných prostriedkov smeruje na mzdy zamestnancov a iba menšia časť na priamu pomoc ľuďom bez domova. Ide o Winklerovo tvrdenie z brífingu, ktoré Bratislavský Večerník v čase spracovania článku nezávisle neoveroval.
Bratislavský Večerník osloví dotknuté strany
Tvrdenia prezentované Martinom Winklerom sú závažné a v tejto chvíli vychádzajú predovšetkým z dokumentu, ktorý kandidát označuje za trestné oznámenie bývalého správcu konkurznej podstaty. Samotné podanie trestného oznámenia neznamená preukázanie trestnej činnosti.
Bratislavský Večerník preto osloví hlavné mesto Bratislava, prvú námestníčku primátora Tatianu Kratochvílovú, Romana Kvasnicu a podľa možností aj ďalšie dotknuté subjekty so žiadosťou o stanovisko. Ich reakcie po doručení doplníme do článku.
Pozrite si záznam tlačového brífingu, ktorý zverejnil portál Topky.sk:
