Minister dopravy a nezávislý kandidát na primátora Bratislavy Jozef Ráž v rozhovore pre Bratislavský Večerník hovorí o svojich konkrétnych plánoch pre hlavné mesto aj o čerstvej dohode s Martinom Winklerom, ktorý sa vzdal kandidatúry v jeho prospech a v prípade Rážovho volebného úspechu má byť prvým viceprimátorom zodpovedným za hospodárenie mesta.
Ráž vysvetľuje, čo by urobil počas prvých 100 dní vo funkcii, ako chce zmeniť parkovaciu politiku PAAS, posilniť mestskú políciu o 200 ľudí, zvýšiť počet nových bytov, rozbehnúť nové električkové trate či pripraviť šiesty most cez Dunaj. Zároveň potvrdzuje, že ak ho Bratislavčania zvolia za primátora, skončí vo funkcii ministra dopravy a bude sa venovať výlučne Bratislave.
Martin Winkler sa vzdal kandidatúry vo Váš prospech a v prípade Vášho zvolenia má byť prvým viceprimátorom. Ako toto spojenie vzniklo a ktoré kompetencie by ste mu ako viceprimátorovi zverili?
Nebudem tvrdiť, že sme boli celý život kamaráti, cez leto sme si povedali aj tvrdé veci. Práve preto je tá dohoda dôležitá. Dvaja ľudia, ktorí proti sebe kandidovali, si sadli za jeden stôl a dohodli sa na tom najdôležitejšom: veľa Bratislavčanov chce po ôsmich rokoch zmenu, a keď sa ich hlasy roztrieštia, zmena nepríde. Martin bude zodpovedať za hospodárenie mesta, teda za rozpočet, mestské podniky a za to, aby bolo vidieť každé euro. Ja staviam, Martin stráži peniaze.
Kandidujete ako nezávislý kandidát, zároveň ste ministrom dopravy nominovaným stranou Smer-SD. Ako chcete Bratislavčanom garantovať, že vedenie mesta nebude politicky závislé od súčasnej vlády?
Som minister dopravy, do vlády ma nominoval Smer a nie som člen žiadnej strany, nikdy som nebol. V deň, keď by ma Bratislavčania zvolili, prestávam byť ministrom a nado mnou bude zastupiteľstvo a Bratislavčania, nie premiér. Z magistrátu nebudeme robiť pobočku celoštátnej politiky, na to mi ľudia hlas nedajú. Osem rokov počúvame, že štát Bratislave nepomáha, a ja som ako minister ukázal, že sa to dá, či už pri križovatke D1/D4 alebo pri prvej bytovke s nájomnými bytmi po pätnástich rokoch. Chcete primátora, ktorý so štátom bojuje, alebo primátora, ktorý s ním vie stavať?
Hovoríte o električke na letisko, predĺžení trate smerom na Bory či novej trati cez Košickú a Pribinovu. Ktorý z veľkých dopravných projektov má podľa Vás reálnu šancu byť počas jedného volebného obdobia nielen pripravený, ale aj dokončený?
Radšej poviem reálne odhady ako by som staval vzdušné zámky. Za najbližšie volebné obdobie sa dá dokončiť modernizácia Ružinovskej radiály, keďže už je vysúťažená. Trate na Bory a po Košickej a Pribinovej cez nové centrum sa musia za štyri roky fyzicky začať stavať, nie len kresliť. Pri predĺžení na letisko sľubujem hotový projekt so všetkými povoleniami, aby sa mohlo hneď stavať. Máme nakreslené električky, otázka je, kedy sa v nich budeme voziť.
Navrhujete ďalší cestný most cez Dunaj v blízkosti Mosta Lafranconi formou PPP projektu. Aký problém má nový most vyriešiť, koľko by mohol stáť a aký harmonogram považujete za realistický?
Lanfranconi je po otvorení križovatky D1/D4 jediné miesto, kde sa stretáva vnútromestská doprava s tranzitom, prejde ním takmer 100 tisíc áut denne a je na hranici kapacity. Nový mestský most vedľa neho prevezme vnútromestskú dopravu, Lanfranconi ostane pre tranzit a mesto, respektíve NDS získajú poistku na jeho budúcu rekonštrukciu, ktorú dnes nemajú ako urobiť. Využijeme existujúci koridor, bez zásahu do lesov, len s novými nájazdmi na nábrežie a petržalské radiály. Postavíme ho formou PPP, mesto ho neplatí naraz a platí až za hotový a fungujúci most. Realistický harmonogram je za štyri roky hotová EIA a podpísaná zmluva, za osem rokov hotový most. O cene je veľmi predčasné hovoriť, tá sa bude dať odhadnúť až keď budeme mať detailný projekt.
Vaše heslo „200 úradníkov menej a 200 policajtov viac“ je výrazné. Na ktorých častiach magistrátu podľa Vás pracuje nadbytočných 200 ľudí a ako zabezpečíte, aby ich odchod nezhoršil služby mesta?
Magistrát narástol z 588 na 943 zamestnancov, teda o viac ako polovicu, a mesto má vyše štyridsať organizácií. Konkrétne oddelenia menovať nebudem, do štruktúr úradu zvonku dobre nevidno. Jednou z prvých vecí po nástupe na magistrát teda bude personálny audit. Potom to pôjde postupne, prirodzenou fluktuáciou a reorganizáciou, žiadne hromadné prepúšťanie. Služby sa nezhoršia, lebo cieľ je opačný: peniaze z kancelárií pôjdu do hliadok vo večerných hodinách a cez víkendy a do platov na MsP, aby policajti neodchádzali. Dnes má mesto 312 mestských policajtov a v hliadkach len 222 na pol milióna ľudí.
Navrhujete PAAS 2.0. Čo konkrétne by ste zo súčasnej parkovacej politiky zachovali, čo zmenili a čo úplne zrušili?
Zachovám princíp, že rezident má výhodu a parkovanie v meste má pravidlá. PAAS nie je zlý nápad, len je zle zrealizovaný. Zmením to, že po ôsmich rokoch funguje v každej mestskej časti inak, aj to, že sa platí cez cudzie aplikácie, ktoré si z každej platby nechávajú poplatok. Bude jeden systém v celom meste, jedna mestská aplikácia a 100 hodín parkovania zadarmo pre rezidentov v iných mestských častiach vrátane centra. Zruším pokuty z tohto chaotického obdobia, potom už bude systém férový a pokuty sa budú platiť. A pridám to, čo chýba najviac, aspoň desať garážových domov a záchytné parkoviská pri vjazdoch do mesta, lebo najprv treba dať ľuďom kde parkovať a až potom ich kasírovať.
Bratislava zápasí s nedostupnosťou bývania. Hovoríte o 5-tisíc nových bytoch ročne a modeli nájmu s následným odkúpením. Akú časť z týchto bytov má podľa Vašej predstavy zabezpečiť priamo mesto a odkiaľ na to vezme peniaze?
Päťtisíc bytov nemá postaviť mesto, má ich dostať na trh, teda prestať byť prekážkou. Samozrejme, v tomto čísle sú zarátané aj byty súkromných developerov. V roku 2017 sa v Bratislave predalo päťtisíc nových bytov, vlani 2 500, a preto stojí dvojizbák 250 tisíc. Prvý krok je rýchlosť, záväzné stanovisko mesta majú byť dve vety o súlade s územným plánom, dnes je to pätnásť strán a roky. Mestský bytový fond je popri tom samostatný cieľ a byty doň prídu z troch zdrojov: od developerov výmenou za zmenu územného plánu, z projektov mesta so štátom cez ŠFRB ako pri prvej bytovke v Petržalke a z PPP na mestských pozemkoch. Presné číslo mestských bytov ročne sľubovať nebudem, časť mechanizmu potrebuje zmenu zákona, a tú viem pripraviť, lebo som stavebný zákon už raz napísal.
Bratislavský Večerník sa Vás už pýtal aj na arbitráž súvisiacu s projektom D4/R7. Ako by ste ako primátor zabezpečili transparentnosť veľkých mestských zákaziek a zmlúv, aby verejnosť mala k informáciám čo najširší prístup?
Čo sa týka vami spomínanej arbitráže, ministerstvo ani ja osobne nemôžeme jej náležitosti nijako komentovať, aby sme neovplyvňovali jej priebeh. Spravili sme všetko pre to, aby sme dosiahli mimosúdne vyrovnanie, avšak nároky zhotoviteľa spojené s výstavbou obchvatu, ktorá sa začala aj skončila dávno pred mojim nástupom do funkcie, boli z pohľadu ministerstva neakceptovateľné. Nevidím žiadny dôvod na to, aby sa táto arbitráž spájala s mojou kampaňou, keďže ako som vám už minulosti uviedol, spor sa týka obdobia, na ktoré som nemal žiadny dosah. Pre mesto je to jednoduché: protikorupčný audit podľa normy ISO 37001, anonymná etická linka pod nezávislým kontrolórom a elektronické aukcie pri nákupoch. Faktúry a zmluvy mesta budú zverejnené v interaktívnej podobe, aby si ich vedel prečítať každý, nie len ten, kto vie hľadať v PDF. Za hospodárenie a za to, aby bolo vidieť každé euro, bude zodpovedať prvý viceprimátor Martin Winkler.
Často hovoríte, že Bratislava má veľa projektov na papieri a potrebuje ich najmä realizovať. Ktoré tri projekty súčasného vedenia mesta by ste bez zásadných zmien prevzali a dokončili?
Nič, čo dáva zmysel, škrtať nebudem, čo funguje, zachováme. Prevezmem nakreslené električkové trate na Bory a po Košickej a Pribinovej a začnem ich stavať. Prevezmem projekt výsadby stromov, to primátorovi neberiem, len chcem jeden systém a zodpovednosť za každý strom namiesto sedemnástich rôznych správcov. A dokončím cyklotrasu na Devínskej ceste. Mesto na nej robí, ale pri takomto malom projekte to trvá tri roky a to je neakceptovateľné. Ja to dokážem do roka a do dňa.
Čo by ste počas prvých 100 dní vo funkcii primátora urobili tak, aby obyvatelia pocítili konkrétnu zmenu?
Prvé rozhodnutie bude reorganizácia mestskej polície a prvý viditeľný výsledok stále hliadky v problémových zónach, večer a cez víkendy. Rozhodnem o PAAS 2.0, teda o jednom systéme a jednej mestskej aplikácii pre celé mesto. Dám urobiť audit svetelných križovatiek, aby na hlavných ťahoch fungovali zelené vlny, a rozhodnem o lokalitách záchytných parkovísk. Spustíme aplikáciu Bratislava v mobile, v ktorej nahlásite problém do 30 sekúnd a mesto odpovie do 48 hodín. Nič z toho nepotrebuje stavebné povolenie, len rozhodnutie.
Ak by ste sa stali primátorom, deklarovali ste odchod z funkcie ministra dopravy. Znamená to zároveň úplné ukončenie Vášho pôsobenia vo vláde a plné venovanie sa Bratislave?
Áno. V deň, keď by ma Bratislavčania zvolili, prestávam byť ministrom a venujem sa len Bratislave. Z programového vyhlásenia vlády za náš rezort sme splnili 84 percent a zvyšok dotiahne štátny tajomník s ľuďmi, s ktorými to robím dvadsať rokov. Dôležitejšie je, čo človek dotiahne, než ako dlho sedí na stoličke. Bratislavské projekty, ako je stanica alebo tunel Karpaty, budem ako primátor ďalej podporovať, lebo som sedel na oboch stranách stola a viem, komu zavolať.
Podľa ktorých troch konkrétnych a merateľných výsledkov by mali Bratislavčania po štyroch rokoch posudzovať Vaše pôsobenie vo funkcii primátora?
Počet mestských policajtov – o 200 viac, to sa dá skontrolovať veľmi jednoducho. Počet nových bytov na trhu – mestských aj súkromných, chcem z vlaňajších 2500 vrátiť na 5000, ako to bolo v roku 2017. No a takisto si ľudia budú môcť veľmi ľahko skontrolovať, či sú podpísané zmluvy na šiesty most a na nové električkové trate do Borov a po Pribinovej.
