Juraj Dobšovič sa v septembri 2026 stal poslancom miestneho zastupiteľstva v Rači, keď ako prvý náhradník nastúpil na uvoľnený mandát. V komunálnom dianí však nie je nováčikom – osem rokov pôsobil v odbornej komisii a dlhodobo sa venuje témam životného prostredia, dopravy, výstavby či územného plánovania. V rozhovore pre Bratislavský Večerník hovorí o svojom vstupe do zastupiteľstva, ďalšej kandidatúre, dopravných problémoch Rače, klimatickej zmene aj hraniciach ďalšej výstavby. Vyjadruje sa tiež k pripravovanej výstavbe 37 rodinných domov v Knižkovej doline a vysvetľuje, prečo sa po nástupe do zastupiteľstva pridal k poslaneckému klubu Rača je náš domov.
Poslanecký sľub ste zložili až v septembri 2026 po tom, ako ste sa ako prvý náhradník ujali uvoľneného mandátu. V komunálnom dianí však pôsobíte oveľa dlhšie. Čo pre Vás znamená prechod z práce v odbornej komisii priamo do miestneho zastupiteľstva?
Samozrejme som rád, že som sa napokon do zastupiteľstva dostal, hoci svoj príchod vnímam aj trochu s úsmevom. Mesiac do konca volebného obdobia už človek toho veľa nespraví.
Aj pred nástupom do zastupiteľstva som však riešil konkrétne podnety. Pýtal som sa na miesta, kde sa niečo deje, alebo naopak dlhodobo nedeje nič, komunikoval som s úradom aj počas leta. Navrhol aj opatrenie súvisiace so suchom. Posledné zastupiteľstvo, na ktorom som skladal sľub, malo navyše skôr slávnostný a rozlúčkový charakter. Preto tieto posledné mesiace nevnímam ako priestor na veľké politické gestá. Skôr ako záväzok a možnosť nadviazať na prácu, ktorú som robil roky ako člen komisie a aktívny obyvateľ Rače.
Vo voľbách v roku 2022 ste získali 1 179 hlasov a poslanecký mandát ste získali až teraz ako náhradník. Prečo ste sa rozhodli uchádzať o dôveru Račanov opäť?
Myslím si, že 1 179 hlasov je dostatočne silný záväzok na to, aby som sa o dôveru uchádzal opäť. V roku 2022 som zostal tesne pred bránami zastupiteľstva a mandát som získal až teraz. Reálne som teda nemal možnosť ukázať, čo dokážem ako poslanec počas celých štyroch rokov. Za tie roky som však pokračoval v práci v komisii, venoval sa konkrétnym témam a získal ďalšie skúsenosti aj vo svojej profesii.
Dlhodobo pôsobíte v komisii, ktorá sa venuje životnému prostrediu, doprave, výstavbe, územnému plánovaniu a vinohradníctvu. Ktorý z týchto okruhov dnes považujete v Rači za najproblematickejší?
Záleží na tom, v akom horizonte sa na problém pozeráme.
Krátkodobo je to jednoznačne doprava. Každý deň cítime problémy s parkovaním, rannými zápchami, plnými spojmi v špičke či tým, že sme pri verejnej doprave do veľkej miery odkázaní na jeden druh dopravy, a keď sa niečo pokazí, prichádza problém. Chýba nám aj kvalitné a bezpečné cyklistické spojenie Rače s mestom.
V strednodobom horizonte bude veľkou témou výstavba a spôsob, akým sa bude Rača ďalej rozvíjať.
Za najväčšiu dlhodobú výzvu však považujem životné prostredie a zmenu klímy. Môže ovplyvniť nielen vinohradníctvo, ale aj náš každodenný život. Lesy nad Račou, vinohrady, množstvo zelene, kvalita ovzdušia aj mikroklíma v zastavanom území majú zásadný význam pre fyzické aj psychické zdravie ľudí. Adaptácia na zmenu klímy už prebieha, podľa mňa ju však musíme výrazne zrýchliť.
Profesijne sa venujete automobilovému priemyslu a elektromobilite. Ako sa dajú Vaše odborné skúsenosti využiť pri riešení dopravy priamo v Rači?
Na ministerstve pracujem takmer päť rokov, v súčasnosti na reformnej časti Plánu obnovy. Za ten čas som si prešiel pomerne širokým spektrom tém – od emisií a klimatickej politiky cez elektromobilitu až po konkurencieschopnosť automobilového priemyslu.
Nechcem predstierať, že to znamená, že mám automaticky odpoveď na každý dopravný problém v Rači. Mestská doprava je iná disciplína. Veľmi využiteľné sú však skúsenosti s prípravou strategických dokumentov, tvorbou projektov a výziev, komunikáciou medzi rôznymi inštitúciami a následnou implementáciou konkrétnych opatrení. Práve schopnosť dostať sa od nápadu cez projekt až k jeho realizácii považujem za skúsenosť, ktorú viem priniesť aj do komunálnej politiky.
Doprava patrí medzi dlhodobé problémy Rače. Ktoré konkrétne dopravné riešenia by ste chceli počas nasledujúcich štyroch rokov presadzovať?
Na lokálnej úrovni bude podľa mňa potrebné pokračovať v rekonštrukciách ciest a chodníkov a na niektorých miestach sa nebáť ani zmien organizácie dopravy vrátane zavádzania jednosmerných ulíc, ak tým získame bezpečnejší priestor pre chodcov, parkovanie alebo zeleň.
Veľkou témou je pre mňa bezpečné cyklistické spojenie Rače smerom do centra mesta.
Za ešte väčšiu výzvu však považujem väčšiu rozmanitosť verejnej dopravy. Električka je pre Raču mimoriadne dôležitá, ale nemali by sme byť odkázaní prakticky iba na jeden nosný spôsob dopravy do mesta. Tu sú však právomoci miestneho poslanca obmedzené a riešenie si vyžaduje spoluprácu s hlavným mestom a dopravným podnikom.
Rača je špecifická blízkosťou Malých Karpát, vinohradmi a množstvom zelene, zároveň však pokračuje výstavba. Kde podľa Vás leží hranica medzi prirodzeným rozvojom mestskej časti a zahusťovaním, ktoré už znižuje kvalitu života jej obyvateľov?
Práve v tom je podľa mňa najväčší problém. Jedna presná a stabilná hranica neexistuje. Málokedy príde jeden projekt, pri ktorom si všetci povedia: toto už je priveľa. Oveľa častejšie to ide postupne. Ešte tento projekt, ešte týchto pár domov. A každý sa dá samostatne obhájiť.
Ja si to veľmi dobre uvedomujem na príklade Tatier. Po kalamite prišli záujmové skupiny a navrhli regióny určené pre rozvoj. Hovorili sme si, že tak trošku si uleteli. Väčšina návrhov prešla so slovami, že toto bude pre Tatry akurát, lenže po realizácii záujmu prišli ďalšie návrhy, ďalšie zóny rozvoja. O 15 rokov neskôr pred parlamentnými voľbami v roku 2023 za mnou prišiel jeden známy hotelier a pýtal sa, prečo je problém povoliť ďalšiu zmenu v TANAP-e, keď predsa sama osebe prírode zásadne neublíži. A moja odpoveď bola, že naozaj nie. Problém je, že takýchto „už len toto“ bolo nespočetne veľa a až ich súčet úplne zmenil charakter územia.
A presne tak sa podľa mňa musíme pozerať aj na Raču. Nie je správne zastaviť rozvoj a zakonzervovať mestskú časť. Ale pri každom novom projekte sa nemôžeme pýtať iba na to, či ešte tento jeden projekt zvládneme. Musíme sa pýtať, čo urobí spolu so všetkým, čo už bolo postavené a čo sa ešte pripravuje – s dopravou, zeleňou, školami, verejným priestorom, vodou aj charakterom jednotlivých častí Rače. Práve salámová metóda je nebezpečná tým, že prekročenie hranice často zbadáme až vtedy, keď sme ju už prekročili.
Aktuálnou témou je pripravovaná výstavba 37 rodinných domov v Knižkovej doline. Ako sa na tento zámer pozeráte a akú úlohu by podľa Vás mala pri podobných projektoch zohrávať mestská časť?
Začnem úplne ľudsky. Cestu Pri kolíske pravidelne využívam a mám na nej rád práve pocit, že človek odchádza z mesta do prírody. Ak tam vznikne nová zástavba, tento pocit sa zmení. Zároveň som si vedomý toho, že časť tohto územia je dlhodobo nevyužívaná a bolo možné očakávať, že skôr či neskôr sa objaví zámer na jej využitie.
Pri takýchto projektoch je podľa mňa dôležité otvorene hovoriť aj o tom, čo samospráva môže a čo už nemôže. Mestská časť nie je v pozícii, v ktorej môže jednoducho povedať, že sa jej konkrétny projekt nepáči, a preto ho zakáže. Rozhodovanie je viazané zákonom, platnou územnoplánovacou dokumentáciou a stanoviskami príslušných orgánov.
Stavebná legislatíva pritom prešla v posledných rokoch mimoriadne turbulentným vývojom. Pôvodný zákon o výstavbe z roku 2022 mal nadobudnúť účinnosť 1. apríla 2024, reforma sa následne menila a odkladala a od 1. apríla 2025 platí nový Stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. V Bratislave navyše vstupuje do posudzovania aj hlavné mesto ako orgán územného plánovania, mestská časť sa k zámerom vyjadruje a zároveň vykonáva úlohy stavebného úradu.
Podľa mňa by samospráva mala mať silnejšie postavenie najmä pri tvorbe pravidiel ešte predtým, ako konkrétny projekt vznikne, pri územnom plánovaní, ochrane charakteru územia a určovaní toho, čo na danom mieste považujeme za únosné. Keď už investor príde s projektom, ktorý spĺňa všetky platné pravidlá, priestor samosprávy je prirodzene oveľa užší.
Po nástupe do zastupiteľstva ste sa pridali k poslaneckému klubu Rača je náš domov. Prečo ste sa rozhodli pre tento krok a čo od spolupráce v klube očakávate?
Nebolo to pre mňa jednoduché rozhodnutie. Spolupráca medzi týmto klubom a ľuďmi, s ktorými kandidujem v súčasnosti, je veľmi úzka a osobne mám dobré vzťahy naprieč oboma tímami.
Nakoniec som sa rozhodol rešpektovať mandát, ktorý som dostal vo voľbách v roku 2022. Ľudia ma vtedy volili ako súčasť konkrétneho tímu a za tie štyri roky sa nestalo nič, pre čo by som mal svojim voličom vysvetľovať, že sa od ľudí, s ktorými som kandidoval, potrebujem dištancovať. Skôr naopak – s mnohými z nich sa mi spolupracovalo veľmi dobre.
Zároveň dnes kandidujem v inom tíme aj preto, že sa za tie štyri roky zmenila moja politická situácia. Strana Spolu sa premenovala na Demokratov a prirodzene sa zmenilo aj zloženie ľudí, s ktorými idem do volieb.
Nevnímam však tieto dva tímy ako nepriateľské tábory. V oboch sú ľudia, ktorých si vážim a s ktorými chcem spolupracovať. V terajšom koaličnom tíme je množstvo veľmi schopných ľudí s energiou, odbornosťou a skúsenosťami, ktorí podľa mňa môžu Rači veľa priniesť. A ak budeme po voľbách v zastupiteľstve sedieť spolu s ľuďmi z oboch dnešných klubov, budem to považovať za úplne prirodzené pokračovanie spolupráce.
Aké tri konkrétne veci by ste chceli počas nasledujúceho volebného obdobia presadiť, aby mohli obyvatelia o štyri roky posúdiť výsledky Vašej práce?
Prvou je jednoznačne väčšia pripravenosť Rače na zmenu klímy. Menej prehrievania verejných priestorov, viac tieňa a stromov tam, kde to má význam a lepšie hospodárenie s dažďovou vodou.
Druhou je väčšia diferenciácia hromadnej dopravy. Električka je pre Raču absolútne kľúčová, ale zároveň sme od nej až príliš závislí. Keď sa na trati stane nehoda alebo porucha, veľmi rýchlo sa doprava v Rači dostane do problémov. Chcel by som preto spolu s mestom a dopravným podnikom hľadať možnosti, ako vytvoriť spoľahlivejšie alternatívy a aby sme neboli odkázaní prakticky iba na jeden nosný spôsob dopravy.
Treťou je každodenná doprava priamo v Rači – kvalitné cyklistické spojenie smerom do mesta, rozumné riešenie parkovania a pokračovanie rekonštrukcií chodníkov a komunikácií.
Čo by ste odkázali Račanom, ktorí Vás poznajú z odborného alebo občianskeho pôsobenia, ale zatiaľ možno menej ako miestneho politika?
Asi to, že sa nechcem veľmi meniť podľa toho, či mám alebo nemám pred menom napísané „poslanec“.
O Raču som sa zaujímal aj bez mandátu. Osem rokov som pracoval v odbornej komisii, riešil som konkrétne podnety a témy, ktorým rozumiem a pri témach, ktorým nerozumiem, sa radšej najskôr pýtam ľudí, ktorí im rozumejú.
Miestnu politiku vnímam veľmi prakticky. Väčšina vecí, ktoré ľudia riešia, nie je ľavicová ani pravicová. Je to strom, ktorý vyschol, nebezpečný priechod, rozbitý chodník, problém s dopravou, výstavba za domom alebo miesto, ktoré roky chátra.
Ak ma teda ľudia poznajú skôr ako človeka z prírody, z oberačky či z komisie, je to vlastne celkom presná predstava o tom, akým poslancom chcem byť, stále byť sám sebou.
